Red Kelly bol vymenený za to, že povedal pravdu

MARTIN UŽÁK | 05.02.2021 | aktualizované 06.03.2021

Red Kelly bol jednou z ústredných postáv klubu Detroit Red Wings v slávnych päťdesiatych rokoch. Po boku Gordieho Howea, Teda Lindsayho či Terryho Sawchuka výraznou mierou pomohol mužstvu štyrikrát v priebehu šiestich rokov vybojovať Stanley Cup. Patril medzi najlepších obrancov v NHL, stal sa prvým víťazom Norris Trophy pre najlepšieho zadáka. Dva roky bol kapitánom, excelentne korčuľoval, mal vytvorené vynikajúce renomé a niektorí ligoví činovníci a tréneri ho považovali za vôbec najkompletnejšieho hráča súťaže.

Detroitský manažér Jack Adams mal vtedy pod rukou, ako sám zvykol hovoriť, "najlepšie mužstvo v histórii hokeja," napriek tomu postupom rokov vplyvom svojich despotických manierov povymieňal mnohých kľúčových hráčov a pôvodné dominantné mužstvo rozbil. Niektorých hráčov menil už len preto, aby ich exemplárne potrestal. To bol aj prípad Reda Kellyho.

Red Kelly (kredit: Associated Press & The Sport Gallery)

Zdanlivo nevinný rozhovor

Všetko to začalo ešte v januári 1959. Kelly utrpel zlomeninu členka, ale po týždni absencie, keď Red Wings prehrávali jeden zápas za druhým, ho Adams primäl, aby opäť hral. Kelly to skúsil, ale vinou zranenia nemohol dobre korčuľovať a zatáčať doľava. Členok vždy omotal a spevnil, po zápase mu z neho tiekla krv. Nikto to však nevedel. Manažér Adams do médií vyhlasoval, že Kelly je v poriadku, navyše Kelly sa nikdy verejne neposťažoval. Nechcel, aby sa o zranení dozvedeli súperi a zámerne mu členok osekávali, čo bol v tej dobe bežné. Takto napokon odohral celý zvyšok sezóny 1958/59. Red Wings skončili poslední v NHL a po prvýkrát po 20 rokoch nepostúpili do play-off.

V lete 1959 začali novinári Kellyho kritizovať za to, že prišiel o svoje jedinečné nohy. Nikto sa ho nezastal; žiadny klubový činovník nepovedal, ako to bolo naozaj a že hral so zranením. Dokonca bol jedným z detroitských hráčov, ktorí za neuspokojivé výkony dostali od klubu 100-dolárovú pokutu.

Kelly nechal na správy z médií na chvíľu zabudnúť, keď sa oženil so svojou milovanou partnerkou, krasokorčuliarkou Androu McLaughlinovou. Čakali prvé dieťa, po dlhej dobe bol znova šťastný, hoci stále frustrovaný z toho, že si verejnosť myslela, že vyhorel, prišiel o sebavedomie a pozviechal sa iba vďaka sobášu s Androu.

Pravda vyšla na povrch až po polovici nasledujúcej sezóny 1959/60 po tom, čo Kelly urobil veľký rozhovor s torontským novinárom Trentom Frayneom z magazínu Star Weekly. Frayne na neho zatlačil, chcel vedieť, prečo spomalil. Kelly spočiatku váhal, ale napokon usúdil, že po tak dlhom čase to predsa nemôže nikomu prekážať, a neodbytnému Fraynemu prezradil, že hral zranený.

Frayneho článok čoskoro vyšiel a vo štvrtok 4. februára 1960 naň nadviazali aj niektoré detroitské médiá, ktoré celú udalosť zveličili. Život Kellyho a jeho tehotnej manželky Andry sa ihneď zmenil. Marshall Dann z denníka Detroit Free Press zverejnil krátky článok s titulkom "Hrali Red Wings s mrzákom?" a v prvej vete položil rečnícku otázku: "Bol Red Kelly minulú sezónu donútený hrať so zlomeným členkom?". Frayne nič také nenapísal a Kelly to nepovedal, ale Adamsovi to stačilo.

"Kellyho členok poriadne zlomený nebol," zúril Adams. "Všetci naši hráči majú v zmluve klauzulu o tom, že ak sa zrania, tak sami rozhodnú, kedy môžu opäť nastúpiť." 

Samozrejme, zlomenina členka nie je žiadna maličkosť. Pokiaľ si raz zlomíte členok a zlomenina sa zahojí, neznamená to, že ho môžete okamžite zaťažovať. So zraneniami nastupovali aj mnohí ďalší ligoví hráči, pričom mnohí ani nemali inú možnosť. Adams nechcel, aby sa o tom písalo. Vrhalo to na neho a ostatných manažérov zlý tieň a bol by to len ďalší silný verejný argument pre založenie hráčskych odborov. Každá takáto a podobná správa v novinách, hoci s prehnaným titulkom, bola ďalším krokom na ceste za posilňovaním práv hráčov. A o tom Adams nechcel ani počuť.

Pravdou je taktiež to, že Kelly nikdy netvrdil, že Adams sa nechal uniesť prehnaným novinovým titulkom. Nešlo mu ani tak o to, že detroitské médiá na čele s denníkom Detroit Free Press celú udalosť zveličili - to robia novinári bežne a Adams i Kelly to dobre vedeli. Adamsovi vadilo už len Kellyho priznanie - už len to, že o tom rozprával v médiách, že si dovolil o tom prehovoriť.

Adams bol skutočný hokejový despota. Stačilo mu málo, čo i len náznak, a úplne sa rozčertil. Na jar 1942, keď ešte vykonával funkciu kouča Red Wings, dostal po jednej spornej situácii záchvat hnevu, udrel rozhodcu a ako prvý kouč v histórii finále Stanley Cupu bol suspendovaný. Ako manažér si vo svojej kancelárii zvykol nechávať schválne otvorené dvere, aby jeho argumenty počuli ostatní hráči a pracovníci, a dobre si rozmysleli, čo od neho budú žiadať. Keď jednal s hráčmi o nových zmluvách a chceli pridať, dokázal na nich kričať dovtedy, kým nevzali rovnaký plat, aký mali naposledy, alebo ešte nižší. Dokázal vyhodiť z tréningového kempu nového hráča len preto, že sa zasmial na vtipe na jeho osobu. Keď ho niekto z novicov napálil, poslal ho za trest do nižšej ligy. Jeho činy hovorili samé za seba, hoci koncom kariéry ich vyvracal, zľahčoval a prekrúcal. Priateľa nepoznal ani u hokejistov, ktorí odvádzali výborné služby. Kelly bol len ďalším z nich.

Výmena z pomsty za pravdu

Toho osudného rána, vo štvrtok 6. februára 1960, zazvonil v dome Kellyovcov telefón. Zdvihla ho Andra. Volala Pat Lindsayová, žena Teda Lindsayho, ktorého Adams v lete 1957 vymenil k Chicago Black Hawks, do najhoršieho tímu ligy, pretože sa pokúšal založiť hráčske odbory. Pat chcela Andru pripraviť na najhoršie.

"Andra, už máš pobalené kufre?" spýtala sa jej Pat. "Ako to myslíš?" zostala zarazená. "Nuž, Red bude čoskoro vymenený! Možno už dnes!"

Andra, vo štvrtom mesiaci tehotenstva, zostala v šoku. Kelly jej povedal, aby na to zabudla. Neskôr spoločne odišli na večerný zápas do detroitskej Olympie proti New York Rangers. Red Wings prehrali 1:3 a Adams po zápase poslal po Kellyho, nech príde do jeho kancelárie.

"Po zápase som sa osprchoval, prezliekol a ako som kráčal dlhou chodbou do kancelárie, počul som, ako nejakí ľudia na mňa pokrikovali: 'Tu si skončil, Kelly! Tu si skončil!'," spomínal po rokoch. "Ale bolo mi to jedno, išiel som rovno za Adamsom."

Adams sedel za svojím pracovným stolom. V úzadí za ním mlčky stál zadumaný majiteľ Red Wings, Bruce Norris. Adams Kellyho po prvýkrát po rokoch oslovil priezviskom a nie menom a oznámil mu, že na druhý deň ráno, v piatok 5. februára 1960, sa má hlásiť u manažéra Rangers. Toho dňa mala vstúpiť do platnosti jeho výmena. Kelly bol vymenený spolu s útočníkom Billym McNeillom za beka Billa Gadsbyho a útočníka Eddieho Shacka.

Kelly Adamsovi s gráciou odvetil, že si to ešte rozmyslí. To Adamsa rozzúrilo.

"Rozmyslíš si to? Rozmyslíš si to? Čo tým myslíš, že si to rozmyslíš?!" kričal Adams. Celý sčervenal a nahnevane mu ukázal prstom na tvár: "Zajtra o 8:30 ráno budeš v hoteli Leland, kde sa stretneš s Muzzom Patrickom! Čo tým myslíš, že si to rozmyslíš?!"

"To, čo som povedal! Rozmyslím si to!" odvetil rázne Kelly, otočil sa Adamsovi chrbtom a zabuchol za sebou dvere. Bolo to naposledy, čo spolu hovorili tvárou v tvár.

"Sklamaný a zronený"

Kelly a Andra boli z tejto správy zlomení. A nielen oni. Keď správu o výmene oznamoval v televízii komentátor Budd Lynch, ktorý im zaranžoval svadbu, zadržiaval slzy. Muž, ktorý trinásť rokov hrdo nosil dres Detroit Red Wings, žiaril, hral celým svojím srdcom, nastupoval aj cez bolesti a zmeškal pramálo zápasov, bol džentlmenom prvej veľkosti, mal stále len 32 rokov a mnoho dobrých rokov pred sebou, bol zrazu preč. Adams sa mu skrátka pomstil tak, ako to predtým urobil Lindsayovi.

Čo je zaujímavé, Adams kedysi o Lindsayovi i Kellym vyhlásil, že sú to hokejisti, ktorí vzhľadom na svoje kvality môžu zostať v Detroite tak dlho, ako budú chcieť. Vyhlásil to aj o Gordiem Howeovi, a ten bol nakoniec jediným, koho si nechal po celý čas. Howe bol jedinou detroitskou hviezdou, ktorú krutý a neoblomný Jack Adams rešpektoval, aj keď ani v jeho prípade to nebolo bezproblémové. Aj Howea klamal, po celé roky ho okrádal a strpčoval mu život aj na ľade. Napríklad Alex Delvecchio prezradil, že Adams na tréningoch Howeovi neraz zobral všetky hokejky a rozzúrene ich zahodil na tribúnu, pretože sa mu zdali príliš krátke.

Odísť do New Yorku odmietol aj McNeill. Tak ako Kelly, aj on radšej ohlásil koniec kariéry. Rangers boli v tej dobe najhorším tímom NHL s najhoršími podmienkami (po rokoch ich podrobnejšie opísal napríklad Andy Bathgate), hráči boli do New Yorku vymieňaní za trest. Kelly Rangers odmietol pre svoje väzby v Detroite. Rozhodol sa radšej skončiť a nastúpiť do bežného zamestnania - to bolo to jediné, nad čím mal kontrolu. Výmena bola zrušená o dva dni, v nedeľu 7. februára 1960.

Pochopiteľne, Rangers a ich fanúšikovia boli Kellyho odmietnutím znechutení. Kelly neskôr vo svojej autobiografii prezradil, že aj po rokoch od ukončenia kariéry mal kvôli tomu v New Yorku problémy.

Možno vás napadá, že Kelly a McNeill sa mali so svojím náhlym koncom v Detroite zmieriť, poslušne odísť do New Yorku a posnažiť sa pozdvihnúť biednych Rangers. Táto doba však bola iná ako dnes. Mnohí hokejisti pochádzali z veľmi skromných pomerov. Boli vďační za každý dolár. Väčšina z nich žila len v prenájmoch, pretože sa obávali výmeny. Ako po rokoch spomínal Delvecchio, zázemie s istotou penzie, hoci len skromnej, si mohli vybudovať až po tom, čo v lige odohrali minimálne desať rokov. Neboli platení štedro, kluby ich dlhé roky potajomky a systémovo klamali a okrádali. Hráčske odbory dlhé roky neexistovali a aj keď sa už postupne začínali formovať, nedokázali svojich členov ochrániť. Hokejisti sa desili predstavy, že ich krvopotne vybojované miesto v poprednom mužstve zaujme niekto iný. Že po všetkom, čo odviedli, budú zo dňa na deň vymenení tam, kde panujú ešte horšie podmienky. Mnohí preto v takýchto situáciách radšej otočili, skončili skôr, ako mohli, našli si obyčajnú prácu mimo hokeja a stali sa rádovými občanmi, akoby v NHL nikdy nehrali, no na druhú stranu občanmi, ktorí mali za chrbtom aspoň nejaké istoty a kontakty v známom prostredí.

Kelly mal tehotnú manželku, pre Red Wings toho odviedol viac než dosť, svoje mužstvo miloval a v Detroite mal vybudované zázemie. Po rokoch mu bolo jasné, že Adams ho vymenil aj preto, lebo sa nechcel priznať k tomu, aké praktiky používal. Tieto praktiky manažérov a majiteľov NHL vychádzali na svetlo sveta postupne a vytratili sa až po rokoch, keď už hokejisti mali svoje odbory, dokázali sa voči nekalým rečiam a praktikám manažérov a majiteľov brániť, neboli už viac ich otrokmi a mohli začať bez strachu rozprávať. Ako raz pripomenul Ted Lindsay, často až po rokoch sa naozaj ukázalo, aké boli motívy týchto mužov, najmä však Adamsa, ktorý bol najkrutejší a najobávanejší z nich, a akú veľkú rolu hrala v ich rozhodnutiach obyčajná pomsta a snaha trestať tých, ktorí sa im vzopreli, hoci bezprostredne po takýchto výmenách to všemožne popierali. 

"Pred piatimi rokmi by som takúto výmenu ešte akceptoval a do New Yorku išiel," vysvetľoval význam zázemia sám Kelly. "Ale teraz mám už 32 rokov a nemôžem pokračovať donekonečna. Budúcnosť mám tu, nie v New Yorku."

Kelly nebol prvý ani posledný, kto takúto výmenu za takýchto podmienok odmietol. Hoci priznal, že si bol vedomý toho, že sa to môže stať, pretože sa to stalo už aj iným, rozhodol sa radšej skončiť a udržať si vybudované zázemie v Detroite.

"Cítim sa sklamaný a zronený. Všetko, čo som v hokeji kedy urobil a chcel urobiť, bolo pre Red Wings," vyhlasoval smutne. "Nemyslím si, že dokážem hrať za iný klub."

Krátko po tom, ako oznámil koniec, mu zatelefonoval samotný Clarence Campbell, ligový prezident. Varoval ho, že ak sa nebude hlásiť v New Yorku, Adams ho suspenduje a už nikdy viac nebude môcť hrať hokej, ani robiť rozhodcu, trénera, ba ani len kustóda. Tvrdil mu, že Adamsa zatiaľ odbíja, a dal mu niekoľko dní na rozmyslenie. Ale Kelly mal jasno: "To je v poriadku, pán Campbell. Ďakujem za vašu ponuku. Hokeju som dal všetko od útleho detstva. Ak to chcete urobiť, nech sa páči, urobte to. Premýšľal som naozaj dosť. Nebudem sa hlásiť v New Yorku. Je to moje konečné rozhodnutie."

Majstrovský plán Toronta

Po niekoľkých dňoch v bežnom zamestnaní a na hokejovom dôchodku svitla Kellymu nová nádej, keď o neho prejavili záujem Toronto Maple Leafs. To bol klub, ktorému Kelly fandil predtým, ako začal obliekať dres Detroit Red Wings. A to bol klub, ktorý na neho v mladosti vlastnil práva, ale veľmi zle odhadol jeho schopnosti a nechal Red Wings, nech si ho vezmú. Leafs takú istú chybu už neurobili, oslovili ho a dohodli sa aj s Adamsom, čo bolo kľúčové, takže Kelly mohol znova hrať a mohol si splniť svoj detský sen o reprezentovaní Maple Leafs. V neposlednom rade mu dali najavo, že sa o neho dobre postarajú, čo práve v tejto fáze života potreboval. Aj keď zo začiatku váhal, manželka Andra ho napokon presvedčila, aby svoje pôvodné rozhodnutie o konci kariéry ešte prehodnotil, pridal sa k Leafs a urobil to, po čom v detstve túžil.

Druhá, tentoraz úspešná výmena, bola dotiahnutá do konca v stredu 10. februára 1960. Kelly bol vymenený k Maple Leafs za rádového obrancu Marca Reaumeho. Manažér Adams sa ho na druhý pokus zbavil, ako chcel, a tým pre neho celá záležitosť skončila. Ako vo svojej knihe o Gordiem Howeovi trefne poznamenal Roy MacSkimming, bola to jedna z typických výmen, akými Adams postupne celkom rozbil dominantný tím Red Wings: za každú cenu sa zbavil hráča, nad ktorým stratil kontrolu, ale adekvátnu náhradu za neho nedostal, hoci si to myslel.

Kelly v Toronte viac nenastupoval ako obranca. Maple Leafs z neho urobili centra, aby ho stavali proti Jeanovi Béliveauovi, dominantnému centrovi Montreal Canadiens. Túžili zosadiť Canadiens z hokejového trónu. Vedeli, že k tomu budú potrebovať niekoho, kto hrá tak dobre ako Kelly - už v Detroite príležitostne alternoval na krídle. Vedeli, že môže byť platný aj v útoku.

Kelly nastúpil za Maple Leafs po prvýkrát hneď v deň výmeny, teda necelý týždeň po svojom poslednom zápase za Red Wings. Leafs hrali proti Canadiens, medzi divákmi nechýbala ani jeho manželka Andra. Kelly sa postavil do stredového kruhu na prvé buly proti Béliveauovi, viac ako 14 tisíc fanúšikov v aréne Maple Leaf Gardens hromadne povstalo a venovalo mu potlesk v stoji. Keď tehotná Andra pozorovala, s akým veľkým nadšením ho Toronto uvítalo, od dojatia sa rozplakala. Znovuzrodený Kelly hral tak, akoby hral centra celý svoj život.

Od tej chvíle a v nasledujúcich siedmich rokoch až do konca kariéry začal Red Kelly opäť predvádzať podobné úchvatné kúsky, aké predvádzal vo svojich najlepších sezónach v drese Red Wings.

Odvážny plán Maple Leafs o zosadení Canadiens z hokejového trónu bol nakoniec úspešný. Leafs, v strede útoku s Kellym, vytvorili novú dynastiu a v rokoch 1962, 1963, 1964 a 1967 vyhrali Stanley Cup. Vo finále 1963 a 1964 si poradili práve s Red Wings.

Kelly definitívne skončil v roku 1967, krátko pred svojimi štyridsiatymi narodeninami, hoci Maple Leafs mu ponúkali nový štvorročný kontrakt.

Kelly neskôr priznal, že nikdy nepociťoval veľké potešenie z toho, keď skóroval v zápasoch proti Red Wings a svojim niekdajším detroitským spoluhráčom. Na Detroit nezanevrel a podľa vlastných slov bol nahnevaný iba na to, ako sa k nemu Adams zachoval.

Adams sa nakrátko vrátil k výmene Kellyho (a aj Lindsayho) o rok neskôr, v januári 1961, kedy pre kanadský magazín Maclean's rozprával o svojich vrcholoch u Red Wings. O oboch výmenách hovoril pokojne a tvrdil, že ich plánoval dlhšie, aj keď Lindsay a Kelly (a nielen oni) mu to nikdy neverili. O tom, že Kelly hral so zlomeným členkom, hovoril nestranne. Už sa tomu nebránil a nespochybňoval to ako predtým. Dodal tiež, že práca manažéra v NHL pre neho nie je prácou, v ktorej by si získaval priateľov. Koniec koncov, pre jeho časté výmeny sa mu hovorievalo Trader Jack.

Po rokoch napravená krivda

Red Kelly dodnes zostáva jediným hokejistom, ktorý osemkrát vyhral Stanley Cup a nikdy pritom nenastupoval za Montreal Canadiens. Viac pohárov lorda Stanleyho vyhrali iba montrealské ikony Henri Richard (11), Jean Béliveau (10) a Claude Provost (9). Vo finále Stanley Cupu si zahral až dvanásťkrát a ako jediný hokejista v histórii NHL vyhral Stanley Cup po štyrikrát v dresoch dvoch rôznych mužstiev. V roku 1961 vyhral v drese Maple Leafs svoju štvrtú a poslednú Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča NHL a ako jediný hráč v dejinách NHL ju získal ako obranca i útočník. V NHL odohral celkom 1.316 zápasov základnej časti (846 v drese Red Wings) so ziskom 823 bodov (281+542) a 164 zápasov v play-off (94 v drese Red Wings) so ziskom 92 bodov (33+59). U Red Wings pozbieral 472 bodov v zápasoch základnej časti a do októbra 1984 bol najproduktívnejším obrancom v ich histórii.

V auguste 1969 bol uvedený do Siene slávy. NHL v jeho prípade urobila výnimku a zrušila trojročnú čakaciu lehotu. Nečudo - mal obrovský podiel na vytvorení dynastie v dvoch rôznych kluboch. Niečo také nedokázal žiadny iný hokejista.

Prvých desať rokov po skončení aktívnej kariéry robil hlavného trénera a v štyroch sezónach viedol aj Maple Leafs. V roku 2001 sa stal držiteľom Rádu Kanady, najvyššieho civilného vyznamenania v Kanade. Ešte počas aktívnej kariéry v Toronte bol dvakrát zvolený do kanadského parlamentu. V Kanade si ho uctili vydaním poštovej známky. V januári 2017 bol vyhlásený za jedného zo stovky najlepších hokejistov v storočnej histórii NHL.

V októbri 2016 Maple Leafs vyradili z užívania jeho číslo 4. Detroit Red Wings tak učinili v piatok 1. februára 2019, symbolicky pred domácim zápasom s Maple Leafs. Dlhoročnú krivdu, spôsobenú krutým manažérom Jackom Adamsom, Red Wings napravili len tri mesiace pred Kellyho smrťou. Legendárny džentlmen a jeden z najväčších hrdinov tohto klubu sa tak na sklonku svojho života - za ligotania očí a potlesku v stoji - opäť raz cítil ako právom oslavované "Červené krídlo".

Vyradenie čísla 4 Reda Kellyho, 01.02.2019

Podklady:

• Alex Delvecchio got phone calls mid-game from 'hammered' owner about players (Bill Dow, Detroit Free Press; 06.03.2021)
• Red Kelly: Trailblazer on the blueline (Bob Duff, Detroit Red Wings; 12.10.2018)
• The Red Kelly Story (Leonard "Red" Kelly, L. Waxy Gregoire & David M. Dupuis, ECW Press, 2016; ISBN 978-1-77041-315-3)
• Red Wings Corner (Martin Užák, 2015; ISBN 978-80-972096-3-6)
• Seven: A Salute to Ted Lindsay (Bob Duff & Bill Roose, Olympia Entertainment, 2008; ISBN 978-0-9817729-2-9)
• Gordie: A Hockey Legend (Roy MacSkimming, Greystone Books, 2003; ISBN 978-1-55054-719-1)
• Hockey Chronicles: An Insider History of National Hockey League Teams (Eric Duhatschek, Trent Frayne, Lance Hornby, Gord Miller & Al Strachan, Checkmark Books, 2001; ISBN 978-0-8160-4697-2)
  
• Net Worth (Jerry Ciccoritti, Morningstar Entertainment, 92 minút; 1995)
• Wings' Head, Abel, Kelly in Hall of Fame (United Press International via The Traverse City Record-Eagle; 13.06.1969)
• The high spots of a lifetime with the Red Wings (Trent Frayne & Jack Adams, Maclean's; 28.01.1961)
• Kelly Plays First Game for Toronto (The Sault Daily Star; 11.02.1960)
• Toronto Lands Wings' Kelly For Reaume (United Press International via Daily News; 11.02.1960)
• Interested In Coaching Says Red (Canadian Press via Montreal Gazette; 06.02.1960)
• Here's Why Kelly and McNeill Quit (Marshall Dann, Detroit Free Press; 06.02.1960)
• Kelly, McNeill Quit Hockey After Trade to Rangers (Matt Dennis, The Windsor Star; 05.02.1960)
  
• Did Red Wings Play a 'Cripple'? (Marshall Dann, Detroit Free Press; 04.02.1960)
• Red Kelly Picked By Lynn Patrick As Hockey's Best (Ben Olan, Nanaimo Daily News; 17.12.1953)
• Record Detroit crowd sees battling Toronto team win wild match from Red Wings (Canadian Press via Ottawa Citizen; 13.04.1942)
  
• archív autora