MARTIN UŽÁK | 04.01.2020
Takmer presne do roka a do dňa po zápase proti Tesle Pardubice čakal na Detroit Red Wings druhý súboj proti celku z východného bloku. V rámci Super Series 1978/79 nastúpili 4. januára 1979 na svojom ľade po prvýkrát proti sovietskemu klubu - Krídlam Sovietov Moskva.
Na recepcii hotela sa akurát organizovali na exkurziu do automobilovej továrne Ford, kam ich bral legendárny Budd Lynch. Mali so sebou svojho vlastného komentátora, s ktorým sa chvíľu zhováral voľnočasový novinár Jacob Westerman. Westerman sa narodil v Lotyšsku, ale emigroval a usadil sa v Chicagu, kde sa rozmáhala veľmi početná ruská komunita s približne 50 tisíc obyvateľmi.
Westerman dostal od sovietskeho komentátora otázku, kto je najlepším hráčom Red Wings - na koho si majú dať moskovskí pozor. Keď Westerman vyslovil meno Václav Nedomanský, čo bol jeho obľúbený hokejista, ktorý pred rokmi emigroval do Ameriky a v komunistickom Československu bol preto vymazaný z hokejovej histórie, asi tucet zadumaných sovietskych hráčov zaraz otočilo hlavou a viacerým z nich prekvapene padla sánka.
"Nedomanský? Ešte stále?" zamrmlal jeden z hráčov Moskvy.
"Da," odvetil Westerman. "Má 34 rokov a je najlepším strelcom tímu so 16 gólmi. Stále hrá skvele."
Šokovaní Sovieti si ešte niečo zahundrali, niektorí sa poškriabali po brade a s vážnymi tvárami odišli do továrne. Mnohí z nich netušili, že Big Ned stále hrá hokej na vysokej úrovni. Ľudia v Sovietskom zväze si mysleli, že je mŕtvy. Moskovskí sa začali obávať, že ich zosmiešni tak, ako to často robieval v drese československej reprezentácie na svetových šampionátoch.
Krídla Sovietov začali lepšie, v prvej tretine dvakrát vyhrávali. Red Wings však v druhej časti hry odskočili na rozdiel dvoch gólov, vedenie si udržali až do konca a tešili sa z výhry 6:5.
Góly domácich strelili Dennis Polonich, Willie Huber, Nick Libett, Dan Labraaten, Errol Thompson a aj muž, ktorého sa Sovieti najviac obávali - Václav Nedomanský.
Big Ned skóroval po 46 sekundách tretej tretiny zo strely švihom z ostrého uhla. Zvyšoval na 5:3 a v Olympii si vyslúžil obrovský aplauz. Okrem jedného gólu bol ešte jedenkrát vylúčený, vytiahol aj niekoľko excelentných prihrávok a niekoľkokrát nebezpečne vypálil.
"Som strašne rád, že som skóroval, pretože veľa ľudí v Sovietskom zväze nevie, či ešte žijem alebo či ešte hrám hokej," uviedol po zápase. "Ukázal som im, že to stále dokážem."
Okrem Nedomanského predtým nastúpil proti Sovietom aj Švéd Labraaten a aj on sa stal jednou z hlavných postáv stretnutia, keď okrem gólu zaknihoval aj dve asistencie. Motiváciu navyše mal aj bitkár Polonich, hokejista ukrajinského pôvodu a veľký odporca sovietskeho režimu. Bol najlepším hráčom Detroitu v prvej tretine, neúnavne forčekoval, korčuľoval a miestami poriadne pritvrdil.
Jednou z hviezd duelu bol aj detroitský brankár Rogie Vachon, ktorý v polovici stretnutia vystriedal Jima Rutherforda a zastavil niekoľko veľkých gólových príležitostí Sovietov v druhej polovici druhej tretiny a v samotnom závere, kedy Moskovčania dostali Red Wings pod obrovský tlak. Hoci dvakrát inkasoval, vytiahol asi poltucet nádherných zákrokov a celkovo chytil 11 z 13 striel.
Moskovskí hráči predvádzali typický sovietsky hokej. Boli výborne zohratí a nesmierne pohybliví. Niekoľkokrát za zápas predviedli strojovo presné kombinácie. Naproti tomu Red Wings boli tvrdší, bojovnejší, dôraznejší a efektívnejší v ofenzíve i defenzíve. Ustáli dokonca aj 75 sekúnd trvajúce oslabenie troch proti piatim.
Hráčov Red Wings po zápase čiastočne ocenil aj jeden zo sovietskych koučov, Igor Tuzik. Za pomoci prekladateľa vyhlásil, že sa snažili hrať európskym štýlom a že zápas to bol veľmi zaujímavý. Potom si už posťažoval na odlišné rozmery klziska, čo bola pre jeho mužstvo nevýhoda, a na údajné slabé osvetlenie v hale a pred bránkami. Ale to, že Moskovčania mali v zostave okrem svojich vlastných hráčov ešte aj najlepších hokejistov z iných sovietskych klubov a oddielov, čo bola vopred zmluvne dohodnutá kompenzácia za to, že nehrali na svojom ľade, to už kouč Tuzik nespomenul.
Tuzik a ani nikto iný zo sovietskeho celku nepovedal o Václavovi Nedomanskom už ani slovo. Big Ned Sovietom dokázal, že je stále nažive a že to v sebe stále má.
Ale hlavne im ukázal, že existuje život aj niekde inde než v zovretí železnej opony.
Tip: Aká bola kariéra Václava Nedomanského v Detroite
Podklady:
 |
| Václav Nedomanský (kredit: Sports Illustrated) |
Takmer presne do roka a do dňa po zápase proti Tesle Pardubice čakal na Detroit Red Wings druhý súboj proti celku z východného bloku. V rámci Super Series 1978/79 nastúpili 4. januára 1979 na svojom ľade po prvýkrát proti sovietskemu klubu - Krídlam Sovietov Moskva.
"Nedomanský? Ešte stále?"
Krídla Sovietov boli moskovskou odborovou organizáciou. Mali prísny tréningový režim, ich hokejisti museli byť výborne fyzicky pripravení a nikde nemohli ceknúť ani pol slova. V Detroite sa ubytovali v hoteli Plaza s dvojdňovým predstihom. Ukázali sa v baraniciach a s vážnymi výrazmi v tvári. Prišli rovno zo zápasu, v ktorom uhrali remízu 4:4 s obávanými Broad Street Bullies, čo bola vtedajšia prezývka Philadelphia Flyers. Predtým rozstrieľali 8:5 mužstvo Minnesota North Stars.Na recepcii hotela sa akurát organizovali na exkurziu do automobilovej továrne Ford, kam ich bral legendárny Budd Lynch. Mali so sebou svojho vlastného komentátora, s ktorým sa chvíľu zhováral voľnočasový novinár Jacob Westerman. Westerman sa narodil v Lotyšsku, ale emigroval a usadil sa v Chicagu, kde sa rozmáhala veľmi početná ruská komunita s približne 50 tisíc obyvateľmi.
Westerman dostal od sovietskeho komentátora otázku, kto je najlepším hráčom Red Wings - na koho si majú dať moskovskí pozor. Keď Westerman vyslovil meno Václav Nedomanský, čo bol jeho obľúbený hokejista, ktorý pred rokmi emigroval do Ameriky a v komunistickom Československu bol preto vymazaný z hokejovej histórie, asi tucet zadumaných sovietskych hráčov zaraz otočilo hlavou a viacerým z nich prekvapene padla sánka.
"Nedomanský? Ešte stále?" zamrmlal jeden z hráčov Moskvy.
"Da," odvetil Westerman. "Má 34 rokov a je najlepším strelcom tímu so 16 gólmi. Stále hrá skvele."
Šokovaní Sovieti si ešte niečo zahundrali, niektorí sa poškriabali po brade a s vážnymi tvárami odišli do továrne. Mnohí z nich netušili, že Big Ned stále hrá hokej na vysokej úrovni. Ľudia v Sovietskom zväze si mysleli, že je mŕtvy. Moskovskí sa začali obávať, že ich zosmiešni tak, ako to často robieval v drese československej reprezentácie na svetových šampionátoch.
"Ukázal som im, že to stále dokážem"
Zápas bol vysielaný v kanadskej a sovietskej televízii. V Detroite mu nevenovali veľkú pozornosť, nevysielal sa ani v detroitskom rozhlase. Prišlo sa naň pozrieť 6.142 divákov, čo bola na vtedajšie pomery detroitskej haly Olympia smiešne nízka návšteva. Mnohí z nich boli navyše ukrajinskými demonštrantami proti krutému sovietskemu režimu. Keď pred stretnutím začala v Olympii znieť sovietska hymna, demonštranti vytiahli ukrajinské vlajky a na ľad nahádzali letáky s nápismi ako "koniec červenej tyranii" či "smrť komunizmu".Krídla Sovietov začali lepšie, v prvej tretine dvakrát vyhrávali. Red Wings však v druhej časti hry odskočili na rozdiel dvoch gólov, vedenie si udržali až do konca a tešili sa z výhry 6:5.
Góly domácich strelili Dennis Polonich, Willie Huber, Nick Libett, Dan Labraaten, Errol Thompson a aj muž, ktorého sa Sovieti najviac obávali - Václav Nedomanský.
Big Ned skóroval po 46 sekundách tretej tretiny zo strely švihom z ostrého uhla. Zvyšoval na 5:3 a v Olympii si vyslúžil obrovský aplauz. Okrem jedného gólu bol ešte jedenkrát vylúčený, vytiahol aj niekoľko excelentných prihrávok a niekoľkokrát nebezpečne vypálil.
"Som strašne rád, že som skóroval, pretože veľa ľudí v Sovietskom zväze nevie, či ešte žijem alebo či ešte hrám hokej," uviedol po zápase. "Ukázal som im, že to stále dokážem."
Okrem Nedomanského predtým nastúpil proti Sovietom aj Švéd Labraaten a aj on sa stal jednou z hlavných postáv stretnutia, keď okrem gólu zaknihoval aj dve asistencie. Motiváciu navyše mal aj bitkár Polonich, hokejista ukrajinského pôvodu a veľký odporca sovietskeho režimu. Bol najlepším hráčom Detroitu v prvej tretine, neúnavne forčekoval, korčuľoval a miestami poriadne pritvrdil.
 |
| Dennis Polonich prekonáva moskovského brankára Vladimira Myškina (Associated Press, 04.01.1979) |
Jednou z hviezd duelu bol aj detroitský brankár Rogie Vachon, ktorý v polovici stretnutia vystriedal Jima Rutherforda a zastavil niekoľko veľkých gólových príležitostí Sovietov v druhej polovici druhej tretiny a v samotnom závere, kedy Moskovčania dostali Red Wings pod obrovský tlak. Hoci dvakrát inkasoval, vytiahol asi poltucet nádherných zákrokov a celkovo chytil 11 z 13 striel.
Moskovskí hráči predvádzali typický sovietsky hokej. Boli výborne zohratí a nesmierne pohybliví. Niekoľkokrát za zápas predviedli strojovo presné kombinácie. Naproti tomu Red Wings boli tvrdší, bojovnejší, dôraznejší a efektívnejší v ofenzíve i defenzíve. Ustáli dokonca aj 75 sekúnd trvajúce oslabenie troch proti piatim.
Inde než v zovretí železnej opony
Red Wings teda zdolali sovietsky oddiel hneď na prvý pokus. Toto víťazstvo malo samozrejme veľkú cenu, pretože prišlo v nepriateľskej atmosfére, počas studenej vojny medzi západom a východným socialistickým blokom. Red Wings navyše v tej dobe ani zďaleka nepatrili medzi popredné kluby NHL. Krídlam Sovietov uštedrili prvú a jedinú prehru na ich tohoročnom turné po USA.Hráčov Red Wings po zápase čiastočne ocenil aj jeden zo sovietskych koučov, Igor Tuzik. Za pomoci prekladateľa vyhlásil, že sa snažili hrať európskym štýlom a že zápas to bol veľmi zaujímavý. Potom si už posťažoval na odlišné rozmery klziska, čo bola pre jeho mužstvo nevýhoda, a na údajné slabé osvetlenie v hale a pred bránkami. Ale to, že Moskovčania mali v zostave okrem svojich vlastných hráčov ešte aj najlepších hokejistov z iných sovietskych klubov a oddielov, čo bola vopred zmluvne dohodnutá kompenzácia za to, že nehrali na svojom ľade, to už kouč Tuzik nespomenul.
Tuzik a ani nikto iný zo sovietskeho celku nepovedal o Václavovi Nedomanskom už ani slovo. Big Ned Sovietom dokázal, že je stále nažive a že to v sebe stále má.
Ale hlavne im ukázal, že existuje život aj niekde inde než v zovretí železnej opony.
Tip: Aká bola kariéra Václava Nedomanského v Detroite
Podklady:
- Wings stick to their own party line in cold war exhibition against Soviets (Joe Lapointe, Detroit Free Press; 06.01.1979)
- Wings hold on to lead for a change, 6-5 (Joe Lapointe, Detroit Free Press; 05.01.1979)
- Nedomansky shows Soviets he's still alive (Associated Press via The Lansing State Journal; 05.01.1979)
- Soviet TV to see a ghost: Non-person Nedomansky (Joe Lapointe, Detroit Free Press; 04.01.1979)
- archív autora