Z exhibície starých gárd Detroitu a Colorada

MARTIN UŽÁK | 27.02.2016

Steve Yzerman a Brendan Shanahan skórovali, Nick Lidström ladne vozil puk, Igor Larionov rozdával profesorské prihrávky, Tomas Holmström sa oháňal svojím lámaným jazykom, Patrick Roy predvádzal úžasné zákroky, Ray Bourque a Adam Foote dohrávali súboje a Joe Sakic ukázal svoju smrtiacu strelu švihom.

Na bejzbalovom štadióne Coors Field v Denveri to v noci miestami vyzeralo na ďalší dych berúci súboj Detroit Red Wings a Colorado Avalanche spred 15 či 20 rokov, kedy tieto celky plné hviezd súperili o trón NHL.

Niekdajšia rivalita Red Wings a Avalanche bola pripomenutá exhibičným zápasom, ktorý si musel užiť každý, kto si na ich vyhrotené súboje z prelomu tisícročí pamätá, hoci tentoraz (a podľa očakávania) už nebolo krvavých bitiek, hromadných šarvátok a ostrých stretov, v ktorých by sa hazardovalo so zdravím.

Účastníci zápasu sa miesto toho rozišli tak, ako by to pred 15 či 20 rokmi nikto nečakal.


Stará garda Red Wings po zápase v Denveri (Detroit Red Wings; 26.02.2016)

Bez bučania by to nešlo

Na Coors Field si našlo cestu viac ako 43 tisíc fanúšikov. Boli medzi nimi tisíce priaznivcov Red Wings, prevahu ale mali domáci. Niektorí hráči Detroitu sa o tom presvedčili hneď pri slávnostnom predstavovaní.

Red Wings vedeli, že v Denveri ich nečaká taká nenávistná atmosféra ako v rokoch 1996 až 2002, mnohí však vopred tušili (ako to naznačovali pred zápasom), že zo začiatku budú musieť prestáť nejaké to bučanie.

Bučanie fanúšikov Avalanche si museli vypočuť Brendan Shanahan, Chris Chelios, Darren McCarty a Kris Draper. Každý z nich sa s tým popasoval po svojom. Shanahan sa pousmial a dvihol ruky k nebesám. Chelios zakýval hlavou a bučanie opätoval do kamery, aby ho všetci videli. McCarty venoval tribúnam vojenský pozdrav a po zápase uviedol, že si to bučanie užil a že to bola jeho obľúbená časť večera. Draper sa pri bučaní coloradských fanúšikov iba sebavedomo pousmial a zo svojej žuvačky urobil bublinu.

Na záver boli predstavení Nicklas Lidström a Steve Yzerman, dve veľké osobnosti tímu z prelomu tisícročí. Po reprezentantoch Red Wings sa fanúšikom predstavili aj domáci hokejisti, a následne sa mohlo začať hrať.

Avalanche s výhrou 5:2

Na otváracie vhadzovanie sa postavili kapitáni Steve Yzerman a Joe Sakic. V bránke Red Wings začal Ty Conklin, ktorého v polovici druhej tretiny vymenil Manny Legace. Na strane Avalanche odchytal prvé dve tretiny zápasu Patrick Roy a na poslednú časť hry išiel do bránky Craig Billington.

Skóre zápasu otvoril v šiestej minúte Valerij Kamenský, kedysi prvý coloradský hráč, ktorý dal Red Wings gól (po presťahovaní Quebec Nordiques do Denveru). Red Wings sa podarilo vyrovnať v 10. minúte zásluhou dorážania Stevea Yzermana. V 14. minúte išli do vedenia opäť domáci hráči po tom, čo Joe Sakic predviedol svoju povestnú strelu zápästím. Stav 2:1 sa do konca prvej časti hry nezmenil.

V druhej tretine Red Wings zvýšili obrátky a v prvých 11 minútach nedovolili domácim ani jednu strelu na bránku. Šancu vyrovnať odmietol Stacy Roest, ktorý spálil dve gólové šance. Domáci zvýšili na 3:1 v 36. minúte zásluhou Milana Hejduka, ktorý tečoval strelu Mikea Ricciho, hoci Hejduk bol tieňovaný krajanom Jiřím Fischerom. O ďalšie dve minúty nedal Dino Ciccarelli nemožné a opäť nechal vyniknúť Patricka Roya.

Tretia tretina sa začala ďalším gólom v sieti Red Wings - v 42. minúte skóroval ľahkým švihom od modrej čiary Ray Bourque, ktorému pomohlo šikovné clonenie od Dana Hinoteho. O štyri minúty neskôr nepremenil Tomas Holmström trestné strieľanie. Ricci dostal rovnakú možnosť v 50. minúte, avšak ani on neskóroval. Päť minút pred koncom našiel Igor Larionov Brendana Shanahana a Red Wings korigovali na 4:2. Posledné slovo v zápase mal domáci Stephane Yelle, ktorý v 58. minúte uzavrel na konečných 5:2.

Kto by to kedysi čakal

Hoci hráči oboch celkov pred zápasom deklarovali, že chcú vyhrať, v radách fanúšikov a novinárov rezonovala skôr otázka, ako sa k sebe po tých rokoch a po všetkom zlom, čo sa medzi nimi stalo, postavia. Trochu tomu pomohol i coloradský zadák Adam Foote, ktorý deň pred exhibíciou v rozhlasovom rozhovore vyhlásil, že Krisa Drapera by chcel udrieť do tváre a že sa mu z neho (stále) obracia žalúdok.

Drobné známky rivality, ktorá medzi Red Wings a Avalanche kedysi panovala, bolo v zápase naozaj cítiť, hoci tu šlo o zábavu. Hráči napríklad nastúpili s chráničmi ramien, od začiatku chodili do osobných súbojov, predvádzali bekčeking či dokonca heroicky blokovali strely, čo pri zápasoch tohto kalibru rozhodne nie je obvyklé. Túžbu odviesť maximum bolo vidieť u Patricka Roya, ktorý sa hádzal k tyčkám ako vo svojich najlepších rokoch; u Mikea Ricciho, ktorý po nepremenenom trestnom strieľaní zlostne šmaril hokejkou o mantinel; či u dvojice Ray Bourque - Tomas Holmström a ich tvrdosti, po ktorej jeden či druhý padal na ľad.

Fanúšikovia v Coors Field ocenili obe mužstvá v 56. minúte, kedy im venovali mohutný potlesk v stoji po tom, čo sa na svetelnej tabuli objavila veta: "Ďakujeme za spomienky, ďakujeme za rivalitu, ďakujeme, že ste pre nás ešte raz hrali". Možno aj to nakoniec primälo hráčov k tomu, že po podaní rúk si urobili jednu spoločnú fotografiu, na ktorej sa usmievali, hoci sa hovorilo a ďalej hovorí, že niektorí z nich si nikdy nepozreli do očí.

 
Spoločná fotografia niekdajších rivalov po skončení exhibície (John Leyba, The Denver Post; 26.02.2016)


Človeka by pred 15 či 20 rokmi ani len nenapadlo, že priami účastníci rivality medzi Detroit Red Wings a Colorado Avalanche sa jedného dňa takto zídu a spoločne sa zvečnia pre ďalšie a ďalšie generácie.

Nakoniec je to ale odkaz na hru, ktorú touto exhibíciou propagovali, a jeden mimoriadny príbeh, ktorý za sebou zanechali. Príbeh, ktorý sa túto noc uzavrel veľkým hromadným potleskom v stoji.

"Len si to užite, chlapci. Toto je prvý a posledný raz, čo nám v Colorade tlieskajú," vtipkoval po skončení zápasu McCarty. "Ale aj keď to bola divoká rivalita, v konečnom dôsledku sa rešpektujeme. A tak to má byť."




© Martin Užák, Hockeytown Blog, 2009 – 2021

Umiestňovanie textov na iné stránky, ich rozširovanie tlačou a inými médiami je možné iba s písomným súhlasom autora.

Hockeytown Blog je nekomerčný projekt slúžiaci na vzdelávacie a prezentačné účely. Fotografie, ktoré nie sú vlastníctvom autora blogu, sú na blogu používané k nezištným redakčným účelom a k nezištnému novinárskemu spravodajstvu a publicistike v súvislosti s udalosťami, ktoré sú pre verejnosť zaujímavé a hodné zaznamenania v zmysle dodržania doktríny čestného použitia ("fair use") podľa amerického zákona o autorských právach. Napriek tomu, ak na tomto blogu nájdete svoju fotografiu, o ktorej si myslíte, že u nej nebola dodržaná licenčná schéma o možnostiach jej voľného zdieľania a využívania, alebo fotografiu, o ktorej si myslíte, že je v rozpore s doktrínou čestného použitia ("fair use") podľa amerického zákona o autorských právach, a neželáte si, aby sa na tomto blogu ďalej zobrazovala, kontaktujte ma, prosím.