Neospevovaný hrdina Marty Pavelich a jeho príbeh

MARTIN UŽÁK | 08.11.2016 | aktualizované 06.11.2020

Keď príde reč na najlepšie brániacich útočníkov v histórii Detroit Red Wings, človeku napadajú mená ako Sergej Fiodorov, Kris Draper či Pavel Daciuk. Slávni to centri, ktorí nosili červeno-biely dres Red Wings v ich druhej zlatej ére (1997 až 2008), každý z nich s Red Wings minimálne dvakrát vyhral Stanley Cup a každý z nich získal minimálne jednu Frank J. Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka NHL. Red Wings však mali výborne brániacich forvardov aj dávno predtým - už za svojej prvej zlatej éry (1950 až 1955), kedy žiadna Selkeho trofej ešte neexistovala. A tým najlepším z nich bol Kanaďan Marty Pavelich.

Marty Pavelich (úplne vpravo) s Red Wings po zisku Stanley Cupu 1952 (Associated Press)

Kariéra v číslach

Pavelich odštartoval svoje pôsobenie u Red Wings ako dvadsaťročný v decembri roku 1947. V tej dobe sa v Detroite formovalo nové silné jadro mužstva. Pavelich sa pridal ku Gordiemu Howeovi, Tedovi Lindsayovi či Redovi Kellymu, ďalším vynikajúcim mladíkom, ktorí všetci spoločne bývali v ubytovni neďaleko detroitskej haly Olympia. Na ľade na nich dohliadal ostrieľaný Sid Abel, s ktorým Howe a Lindsay vytvorili legendárnu útočnú formáciu Production Line. O niekoľko rokov doplnili toto zoskupenie brankár Terry Sawchuk, bek Marcel Pronovost a útočníci Johnny Wilson a Metro Prystai. Čo meno, to pojem. A medzi nimi Pavelich, prezývaný Blacky či Sabu.

V ére Original Six hráči nenosili prilby a na chrbtoch mali len čísla. U Pavelicha to bolo číslo 11, hoci v kariére krátko nosil aj čísla 15 a 19. Nastupoval na pozícii ľavého krídla, menej často ako stredný útočník. Podľa potreby sa objavoval v druhom či treťom útoku Red Wings, väčšinou však hrával vo štvrtej formácii, kde sa najväčšmi preslávil po boku Glena Skova a Tonnyho Leswicka. Táto lajna sa postarala napríklad o rozhodujúci gól Stanley Cupu 1954.

Pavelich obliekal dres Red Wings po dobu desiatich sezón - do roku 1957. Keď silné jadro tímu dozrelo a stalo sa najdominantnejším v NHL, Pavelich mu v krátkom časovom období pomohol k štyrom víťazstvám Stanley Cupu (v rokoch 1950, 1952, 1954 a 1955). Dodnes zostáva jedným z jedenástich hráčov, ktorí s Red Wings štyrikrát vybojovali strieborný pohár, čo je v tomto klube individuálne hráčske maximum. Ostatnými štvornásobnými víťazmi z jeho generácie boli Howe, Lindsay, Kelly, Pronovost a Wilson.

V drese Red Wings si odkrútil 634 zápasov základnej časti so ziskom 252 bodov (93+159) a 454 trestných minút, v play-off nastúpil do 91 zápasov a pozbieral 28 bodov (13+15) a 74 trestných minút. Jeho sezónnym maximom bolo 17 gólov a 36 bodov v 68 zápasoch ročníka 1951/52, kedy Red Wings porážali jedného súpera za druhým a na ceste za Stanley Cupom, ku ktorému Pavelich prispel štyrmi bodmi (2+2), neprehrali ani jeden jediný zápas, v celom play-off inkasovali iba päť gólov a v domácej Olympii nedovolili súperom skórovať ani jeden jediný raz. Mimochodom, tento tím je dodnes považovaný za najlepší v histórii klubu.

V sezóne 1956/57 sa začal v NHL objavovať aj jeho mladší brat Matt, čiarový rozhodca. Bolo to po prvýkrát v histórii, čo mal niektorý z hráčov medzi rozhodcami svojho brata. Matt spolurozhodoval vo všetkých piatich zápasoch Martyho Red Wings v play-off 1957. Boli to Martyho posledné zápasy.

Marty Pavelich ukončil aktívnu kariéru už vo veku 29 rokov. Podľa niektorých zdrojov mal strach, že manažér Jack Adams ho odvelí do nižšej súťaže alebo vymení inam za to, že so spoluhráčom Tedom Lindsayom začal podnikať. Despotickému Adamsovi prekážalo, ak sa jeho hráči venovali obchodným aktivitám a nesústredili sa iba na hokej, tobôž pokiaľ mysleli na svoje zadné dvierka a zabezpečenie po skončení kariér. Lindsay vtedy pracoval na založení hráčskych odborov, za čo sa mu krutý Adams pomstil tým, že ho vytrejdoval k nevýrazným Chicago Black Hawks. Faktom však je, že Pavelichovi sa v posledných dvoch sezónach na ľade prestalo dariť a keď mu Adams ponúkol kontrakt za slušný základný plat 7 tisíc dolárov i v prípade pôsobenia na farme, Pavelich svoj postoj nezmenil a než by sa mal trápiť a prísť o obchodné kontakty v Detroite, tak s hokejom radšej skončil.

Defenzívny klenot

Pavelichova kariéra v číslach neohúri. Koniec koncov, za jeho éry hrali prvé husle všetci predtým spomínaní velikáni a všetci ostatní stáli v ich úzadí. Ofenzívna produkcia však nebola tým, čo u Pavelicha a vtedajších Red Wings hralo veľkú rolu. Red Wings si ho cenili predovšetkým pre jeho excelentné defenzívne schopnosti.

Pavelich prežíval vrchol kariéry okolo roku 1952. Práve v tej dobe odštartovalo v Kanade televízne vysielanie zápasov NHL, takže jeho vzácne defenzívne schopnosti sú dobre zdokumentované na desiatkach krátkych až rozsiahlych záznamov, ktoré si vie zaobstarať každý milovník histórie NHL.

Z týchto záznamov je vidieť, ako bol Pavelich od väčšiny ostatných hráčov vtedajšej doby rýchlejší, bojovnejší a ochotnejší agresívne forčekovať. Na ľade prekypoval súťaživosťou, nezlomnosťou a neúnavnosťou. Chodieval brániť presilovky súpera, svojou intenzívnou a húževnatou hrou dokázal protivníkov uštvať a unaviť. Korčuľoval po ich boku ako tieň. Vypichoval im puk ešte skôr, než ho stihli spracovať. Nasledoval ich, kam sa pohli. Nenechal ich dýchať. Doslova ich frustroval. Pri tom všetkom, keď sa zmocnil puku alebo sa zameral na iného protivníka, vystreľoval po ľade hore, dole, hore a znova dole, akoby to malo byť naposledy.

Takýchto hráčov je v dnešnom hokeji mnoho, sú súčasťou tretej či štvrtej lajny každého moderného tímu. Avšak v tej dobe, kedy v NHL hrávalo iba šesť celkov, niektoré z nich boli nabité hviezdami na každom poste a niektoré iné mali na súpiske skôr rádových hráčov, bol Pavelich vzácnym úkazom.

Vďaka majstrovskému forčekingu a schopnosti tieňovať súpera počas celého striedania bol Pavelich nasadzovaný proti najlepším protivníkom, akým vtedy Red Wings čelili, a to najmä vo vyraďovacích bojoch. Maurice "Rocket" Richard, Jean Béliveau, Bill Mosienko, "Teeder" Kennedy, Bernie "Boom-Boom" Geoffrion, Dickie Moore, Milt Schmidt či bratia Doug a Max Bentleyovci - to sú len niektoré z legiend, ktoré Pavelich bránil. Najlepším dôkazom toho, že to robil naozaj dobre, sú štyri víťazstvá Stanley Cupu v období, kedy všetci títo hráči v NHL dominovali a zvykli prevyšovať ostatných.

Pavelich bol pri defenzíve natoľko prenikavý, že uznávaný historik Stan Fischler ho v roku 1984 vo svojej knihe "Hockey's 100" umiestnil na štvrté miesto v rebríčku najlepšie brániacich útočníkov v histórii NHL. Iba Claude Provost, Joe Klukay a Ed Westfall sa dostali pred neho. Dave Keon, Bobby Clarke, Bob Gainey, Guy Carbonneau a mnohí ďalší legendárni defenzívne zdatní útočníci sa v NHL preslávili až po ňom.

Neospevovaný hrdina

Manažér Jack Adams o Pavelichovi kedysi povedal, že bol jedným zo štyroch hráčov, okolo ktorých postavil vtedajší dominantný tím Red Wings. Napriek tomu je pravdou, že Pavelich dodnes zostáva neospevovaný a pri spomínaní na prvú zlatú éru Red Wings býva prehliadaný. Veď ako by aj mohol byť taký slávny, keď jeho spoluhráčmi boli ikony ako Howe, Lindsay, Abel, Kelly či Sawchuk.

Pavelichovu kvalitu a veľký podiel na vytvorení dynastie Red Wings v päťdesiatych rokoch po čase oceňujú iba pamätníci a milovníci hokejovej histórie. Je to ťažký údel každého pracanta, ktorý na ľade robil čiernu robotu a slávu prenechával iným. V priebehu kariéry a aj po jej skončení sa mu však podarilo to, čo sa podarilo mnohým hokejovým pionierom z dávnych čias (a čo sa dnešným hokejistom už mnohokrát nedarí): podarilo sa mu osobne a ľudsky spojiť s fanúšikmi a ukázať im, že nie je nič viac a je taký obyčajný ako oni sami.

Keď ešte Pavelich hrával, bral svojich spoluhráčov na bowling, tanečné párty a do ulíc, kde spolu sledovali, ako sa hokejom bavia deti. Len si predstavte, ako sa preháňate za pukom či tenisovou loptičkou so svojimi priateľmi, a z niekoľkých metrov obďaleč vás pozorujú a povzbudzujú Gordie Howe, Ted Lindsay či Red Kelly. Veľké to mená, ktoré trávili čas spoločne aj mimo hokejových arén a interakcia s fanúšikmi bola pre nich úplne všetkým. Vrelým vzťahom k priaznivcom sa preslávil najmä Howe, s ktorým si bol Pavelich podobne blízky ako s Lindsayom. Traduje sa, že Gordieho najstarší syn Marty bol pomenovaný práve po Pavelichovi.

Keď neskôr Pavelich zavesil korčule na klinec, stal sa z neho nielen obchodník, ale aj vášnivý lyžiarsky inštruktor. Presťahoval sa na severozápad USA, do štátu Montana, kúsok od národného parku Yellowstone. Na zasnežených svahoch lyžiarskeho strediska Big Sky ho stretli a spoznali mnohí verní priaznivci Red Wings. Mnohí z nich neskôr neváhali a verejne prehovorili o tom, aký milý na nich Marty bol, ako rád sa s nimi bavil o Red Wings a NHL a ako rád s nimi aj naďalej udržiaval kontakt, hoci predtým sa nepoznali.

Pavelich po skončení kariéry nezanevrel ani na samotných Detroit Red Wings. Stále dával najavo, že ani po rokoch na nich nedal dopustiť a intenzívne prežíval ich zápasy. Keď ešte hrával, v tej dobe nebolo možné oslavovať víťazstvo Stanley Cupu v uliciach mesta a s fanúšikmi, ako je tomu dnes. Hráči si pohár sotva užili, manažéri im ho po víťazstve rýchlo zobrali a hučali do nich, že ak ho chcú vidieť znova, musia ho znova vyhrať. Bolo to teda jedno veľké zadosťučinenie, keď v deväťdesiatych rokoch Red Wings pozvali svojich bývalých hráčov z prvej zlatej éry a hrdinov, ktorí písali ich bohatú históriu, vrátane Pavelicha, na oslavy Stanley Cupu v uliciach mesta Detroit.

Marty Pavelich v šatni Red Wings (Associated Press)

V roku 2015 Pavelich poskytol denníku Detroit Free Press zaujímavé interview, v ktorom poodhalil, ako on a jeho spoluhráči nenávideli Montreal Canadiens a Toronto Maple Leafs, svojich najväčších rivalov v ére Original Six. V tej dobe s nimi hrávali aj 14 a viac zápasov za sezónu, a boli to zápasy plné ukrutných stretov a surových zákrokov, takže nejednému z nich veľmi prekážalo, keď dookola počúvali len o znepriatelených súperoch. "Vedeli sme, kedy chodia do sprchy, a keď jedli, tak sme vedeli, čo jedli. Bola medzi nami veľká nevraživosť," spomínal v onom rozhovore Pavelich. "Neboli sme si blízki tak, ako je to dnes. Keď 'Rocket' Richard kráčal po chodníku a ja som kráčal oproti nemu, prešiel na druhú stranu ulice, len aby sme sa nemuseli rozprávať. Ak by to neurobil, na druhú stranu ulice by som prešiel ja. Bola to iná éra."

V novembri 2020 mal Pavelich 93. narodeniny. V tom čase bol tretím najstarším žijúcim "Červeným krídlom"; starší ako on boli iba Steve Wochy (97) a Tom McGrattan (93). Napriek vysokému veku naďalej chodieval na svahy v Montane, naďalej sa stretával s fanúšikmi, naďalej rád spomínal na svoju kariéru v NHL, naďalej sledoval zápasy Red Wings a mal obraz o tom, čo sa v klube deje.

Do Siene slávy uvedený nebol a zrejme nikdy nebude. Keď sa spomínajú úspechy Red Wings z päťdesiatych rokov, jeho meno zaznieva málokedy. Neznamená to však, že by k tým úspechom neprispel, práve naopak: bez pracanta a obranára jeho kalibru by Red Wings vo vtedajšej silnej konkurencii sotva dokázali to, čo dokázali.

"Unsung Hero" - neospevovaný hrdina ako vyšitý. Taký bol a navždy zostane Marty Pavelich.

Marty Pavelich a jeho gól do siete Canadiens

Podklady:

• The Red Kelly Story (Leonard "Red" Kelly, L. Waxy Gregoire & David M. Dupuis, ECW Press, 2016; ISBN 978-1-77041-315-3)
• Ex-Wing Pavelich still can't stand Habs (Steve Schrader, Detroit Free Press; 29.04.2015)
• Mr. Hockey: My Story (Gordie Howe, Penguin Group, 2014; ISBN 978-0-698-18359-9)
• Wings were upset by Bruins in 1957 series (Bill Roose, Detroit Red Wings; 18.04.2014)
• Marty Pavelich (Joe Pelletier, Greatest Hockey Legends - The Hockey History Blog; 2007)
• Looking back: Marty Pavelich (Kevin List, On the Wings Blog; 06.11.2006)
• Who's Who In Hockey (Stan & Shirley Fischler, Andrews McMeel Publishing, 2003; ISBN 978-0-7407-1904-2)
• Hockey's 100 (Stan Fischler & George Hall, Beaufort Books, 1984; ISBN 978-0-8253-0245-9)
• Ted Lindsay, Hero of Hockey; March 18, 1957 (Kelley King, Sports Illustrated; 28.02.2000)
• Marty Pavelich (Detroit Red Wings History, Official Detroit Red Wings Website)
• Hockey Night in Canada (CBC; 11.10.1952) 
• záznamy zápasov Detroit Red Wings z päťdesiatych rokov (video archív autora)
• archív autora