MARTIN UŽÁK | 14.06.2016
"Mr. Hockey" Gordie Howe bol nielen úchvatný hokejista, ale aj vzácny človek, ktorý rešpektoval svojich súperov, vzorne reprezentoval hru menom hokej a nadovšetko si ctil fanúšikov. Svedčia o tom mnohé príbehy, na ktoré od jeho nedávnej smrti spomína každý, kto ho poznal.
Mnohí z tých, ktorí ho poznali osobne, vzali v posledných dňoch útokom telefóny, webové stránky a sociálne siete, aby sa o niektoré z tých príbehov podelili s ďalšími Gordieho obdivovateľmi.
V tomto článku nájdete deväť vybraných príbehov, ktoré v posledných dňoch pripomínali veľkosť a ľudskosť legendy s číslom 9. Posledný príbeh je starším príbehom Stana Mikitu, Gordieho statného súpera. Mikita si naň zaspomínal v roku 2007 v knihe Nine: A Salute to Mr. Hockey Gordie Howe.
Scotty Bowman, bývalý tréner Detroit Red Wings:
"Jedna z najvtipnejších historiek, aké som kedy počul, pochádzala od Jacka Finleyho, ktorý bol od šesťdesiatych rokov lekárom Red Wings a v klube pôsobil aj v období, keď som doň prišiel ja (v roku 1993; pozn.). V jednom zápase na začiatku šesťdesiatych rokov utŕžil Gordie tržnú ranu a musel zamieriť do šatne za Finleym, aby ho zošil. Gordie mal naponáhlo a do Jacka hučal, že na šitie nepotrebuje rukavice, hlavne nech to rýchlo dokončí, aby sa mohol vrátiť na ľad. Keď bolo hotovo, povedal mu: 'A mimochodom, nechoď príliš ďaleko, pretože toho, kto mi to spôsobil, Ti tu za chvíľu pošlem.' "
Red Kelly, Gordieho spoluhráč a neskôr súper:
"Keď som hral proti Detroitu a proti nemu po prvýkrát, prišpendlil sa na mňa svojou rukou a hokejkou a takto sme spolu korčuľovali do rohu klziska za pukom. Pomyslel som si, že tam budeme prví, tak ten puk podržím pri mantineli korčuľou. Ako sme sa tam blížili, Gordie sa naklonil k môjmu uchu a spýtal sa: 'Ako sa má tvoja žena?' Otočil som sa k nemu, aby som mu odpovedal, a v tom ma narazil na mantinel tak tvrdo, že som ho takmer prerazil. Garantujem vám, že môj odtlačok je na ňom dodnes."
Doug Wilson, Gordieho súper v jeho poslednej sezóne v NHL:
"Keď som proti nemu nastúpil po prvýkrát, nešťastne som narazil do tyčky a musel som byť odnesený z ľadu. Prvú prestávku trávim pod dohľadom terapeuta a v tom ku mne prichádza pán Howe. Prešiel vo výstroji okolo celého klziska, aby sa sám uistil, či som v poriadku. Bol najtvrdším a jedným z najlepších hráčov, napriek tomu si našiel čas, aby sa prišiel pozrieť, ako mi je. Mal som 22 rokov, on mal 51. Bol som v nemom úžase, dodnes tomu nemôžem uveriť. Povedal mi, aby som sa nebál, že ma čaká skvelá kariéra. Ak niekto takýto s vami súcití, a je pritom vaším bezprostredným súperom, hovorí to za všetko."
Bill Kositz, Gordieho fanúšik:
"Mal som šesť rokov, keď ma v roku 1962 mama nechala s mojím deväťročným bratom na Olympia Stadium v Detroite sledovať tréning Red Wings (len si niečo také predstavte v dnešnej dobe). Po tréningu sme mali možnosť ísť na ľad a pýtať od hráčov autogramy. Mal som so sebou úplne novú knihu na podpisy. Samozrejme, najviac detí stálo okolo Gordieho Howea. Nemohol som sa k nemu dostať, stál som v úzadí. Pozrel sa na mňa, ako tam stojím v čiapke, veľkom zimnom kabáte a gumových galošiach. Ako ma uvidel, zastavil sa a povedal: 'Nechajte toho malého chlapca prejsť.' Klbko ostatných detí sa rozostúpilo a ja som podišiel k nemu. Pohladil ma a so širokým úsmevom na tvári mi venoval svoj podpis. Mám ho dodnes. Na ten okamih nikdy nezabudnem."
Mitch Albom, sĺpčekár denníka Detroit Free Press:
"Na jar 1995 hrali Red Wings finále Západnej konferencie proti Chicagu a boli už len jedno víťazstvo od postupu do finále Stanley Cupu, ich prvého od roku 1966. Prvé tri zápasy série vyhrali, ale v tom štvrtom dostali od Blackhawks poriadne na frak a ľudia sa začali obávať o výsledok série. Sergej Fiodorov, vtedy veľká hviezda, si zranil rameno a plánoval, že piaty zápas vynechá. Gordie Howe vtedy prišiel navštíviť trénera Scottyho Bowmana a povedal mu, že je nevyhnutné, aby Fiodorov nastúpil. 'Prečo mu nepovieš, aby dnes večer prišiel do Joe Louis Areny? Ja si s ním už pohovorím,' povedal Howe Bowmanovi. Bowman súhlasil a keď Sergej dorazil, zašiel si s Gordiem na ľad. 'Sergej, nebudeš hrať semifinále ligy každý rok, nestane sa to vždy. Musíš to vydržať a nastúpiť,' prehováral k nemu Gordie. Nasledujúcu noc Fiodorov naozaj nastúpil a v predĺžení prihral na víťazný gól Slava Kozlova. Po 29 rokoch, odkedy boli Red Wings naposledy vo finále Stanley Cupu, doň postúpili znova. A tak ako pred 29 rokmi, opäť bol pri tom Gordie Howe."
Scott Stuart, Gordieho fanúšik:
"Môj príbeh pochádza z doby, keď som mal deväť rokov. Mr. Hockey bol akurát na turné so svojou novou knihou a všade, kde sa zastavil, robil autogramiádu. Zastavil sa aj v obchode, kde som ako dieťa utrácal všetky svoje úspory na hokejové karty. V obchode ma posadili do privátnej zóny, zrejme aj preto, že som u nich utrácal všetky svoje peniaze. Keď sa ukázal Gordie Howe, s roztraseným hlasom som sa ho spýtal: 'Pán Howe, viem, že dnes večer sa môžete podpisovať iba na knihu, ale podpísali by ste mi prosím aj jednu Vašu kartu?' Usmial sa na mňa a odvetil: 'Môžem, ale iba v tom prípade, že mi dáš svoju podpísanú kartu.' Moja mama rýchlo začala hrabať v peňaženke a vytiahla z nej kartu, na ktorej som bol vyfotený v drese môjho žiackeho tímu. Nonšalantne som ju podpísal a dal som mu ju do rúk. V tom momente mi Mr. Hockey priniesol tú najväčšiu radosť, ktorá so mnou zostala po zvyšok života. Keď som mu podal svoju kartu s mojou fotografiou a podpisom, usmial sa na mňa, otvoril svoju peňaženku a vložil si ju pred fotografiu vlastnej rodiny. Následne si vypýtal hokejovú kartu, na ktorej bol vyobrazený on sám, a podpísal ju. Nikdy nezabudnem, ako Mr. Hockey prijal moju kartu a ukázal mi, že ma rešpektuje, keď si ju uschoval rovno pri fotografii svojich blízkych. Je to neopísateľný pocit, ktorý so mnou zostáva dodnes."
Mike Babcock, bývalý tréner Detroit Red Wings:
"V Detroite som bol prvú sezónu, keď do mojej kancelárie prišiel Gordie Howe. Posadil sa a hovorí mi: 'Nepáčilo sa mi, ako sa jeden z Tvojich hráčov usmieval na lavičke.' Odvetil som mu, prečo sa o to nepostará. 'Neboj sa, už som sa o to postaral,' odvetil. Ten hráč sa na lavičke usmieval, keď sme prehrávali. Gordiemu sa to nepozdávalo, preto za ním zašiel a povedal mu, že takto sa hráč Red Wings nespráva. Nechcem hovoriť o detailoch a nerád by som toho hráča zhadzoval, ale po Gordieho apeli sa to už nestalo."
Landon Ferraro, bývalý útočník Detroit Red Wings:
"Nikdy nezabudnem, ako som stál pred šatňou a čakal na rozkorčuľovanie pred mojím prvým zápasom v AHL. Bol som dosť nervózny, a to som ešte netušil, že spoza rohu bude kráčať pán Howe. Keď som ho zbadal, úplne som zamrzol. Bol som hotový už len z jeho prítomnosti v útrobách arény. Potriasol som mu rukou a rýchlo som odišiel na rozkorčuľovanie. Po tomto prekvapivom stretnutí s legendou som nebol schopný ani len základných úkonov. Jeden z najúžasnejších okamihov, aké som v mojej kariére zažil."
Stan Mikita, Gordieho súper:
"Môj príbeh pochádza z doby, keď som bol ešte mladým drzáňom, nováčikom. Hrali sme s Red Wings krátko po začiatku sezóny. Chystal som sa udrieť Gordieho Howea, a myslím, že som mu pri tom nadvihol hokejku a zasiahol jeho lícnu kosť. Vyzeralo to tak, že som ho iba jemne škrabol, ale rozhodcovia to odpískali. Pozrel sa na ľad a videl na ňom trochu krvi. V tom sa pozrel na mňa. Ja som sa len usmieval, ale on na mňa ukázal prstom. Keď to urobil, povedal som mu: 'Ach, odpáľ, ty bastard, mal si už dávno skončiť. Si na túto hru už príliš starý.' Keď sme sa cez prestávku vrátili do šatne, Ted Lindsay (Gordieho bývalý spoluhráč; pozn.) sa posadil vedľa mňa a riekol: 'Stanley, takto si s Gordiem hovoriť nemal.' Odvetil som mu, že je naozaj starý a že by tu už nemal byť. Lindsay kontroval: 'Nikdy nezabudne na to, čo si mu povedal. Dávaj si na seba pozor.' Asi päť až sedem zápasov po tomto incidente sme hrali v Detroite, a ja som na to akosi zabudol. Nastrelili sme puk do ich pásma, Gordie za ním korčuľoval, aby ho rozohral. Išiel som za ním, aby som forčekoval. Blížim sa k nemu, ale následne si pamätám už len to, ako ma nesmierne bolí čeľusť. Váľam sa po ľade a netuším, kde som. Rozmazane vidím skupinku hráčov sediacich na lavičke, takže sa k nim reflexívne plazím. Dostávam sa konečne na lavičku, ale po dvoch sekundách cítim, ako ma niekto chytá v podpazuší. Následne si pamätám, ako ma tí hráči vyhadzujú cez mantinel na ľad. Skončil som na lavičke Red Wings! Taký som bol otrasený a dezorientovaný, keď na mňa Gordie Howe nezabudol."
Podklady:
"Mr. Hockey" Gordie Howe bol nielen úchvatný hokejista, ale aj vzácny človek, ktorý rešpektoval svojich súperov, vzorne reprezentoval hru menom hokej a nadovšetko si ctil fanúšikov. Svedčia o tom mnohé príbehy, na ktoré od jeho nedávnej smrti spomína každý, kto ho poznal.
Mnohí z tých, ktorí ho poznali osobne, vzali v posledných dňoch útokom telefóny, webové stránky a sociálne siete, aby sa o niektoré z tých príbehov podelili s ďalšími Gordieho obdivovateľmi.
V tomto článku nájdete deväť vybraných príbehov, ktoré v posledných dňoch pripomínali veľkosť a ľudskosť legendy s číslom 9. Posledný príbeh je starším príbehom Stana Mikitu, Gordieho statného súpera. Mikita si naň zaspomínal v roku 2007 v knihe Nine: A Salute to Mr. Hockey Gordie Howe.
 |
| Gordie Howe (archív Detroit Red Wings) |
Scotty Bowman, bývalý tréner Detroit Red Wings:
"Jedna z najvtipnejších historiek, aké som kedy počul, pochádzala od Jacka Finleyho, ktorý bol od šesťdesiatych rokov lekárom Red Wings a v klube pôsobil aj v období, keď som doň prišiel ja (v roku 1993; pozn.). V jednom zápase na začiatku šesťdesiatych rokov utŕžil Gordie tržnú ranu a musel zamieriť do šatne za Finleym, aby ho zošil. Gordie mal naponáhlo a do Jacka hučal, že na šitie nepotrebuje rukavice, hlavne nech to rýchlo dokončí, aby sa mohol vrátiť na ľad. Keď bolo hotovo, povedal mu: 'A mimochodom, nechoď príliš ďaleko, pretože toho, kto mi to spôsobil, Ti tu za chvíľu pošlem.' "
Red Kelly, Gordieho spoluhráč a neskôr súper:
"Keď som hral proti Detroitu a proti nemu po prvýkrát, prišpendlil sa na mňa svojou rukou a hokejkou a takto sme spolu korčuľovali do rohu klziska za pukom. Pomyslel som si, že tam budeme prví, tak ten puk podržím pri mantineli korčuľou. Ako sme sa tam blížili, Gordie sa naklonil k môjmu uchu a spýtal sa: 'Ako sa má tvoja žena?' Otočil som sa k nemu, aby som mu odpovedal, a v tom ma narazil na mantinel tak tvrdo, že som ho takmer prerazil. Garantujem vám, že môj odtlačok je na ňom dodnes."
Doug Wilson, Gordieho súper v jeho poslednej sezóne v NHL:
"Keď som proti nemu nastúpil po prvýkrát, nešťastne som narazil do tyčky a musel som byť odnesený z ľadu. Prvú prestávku trávim pod dohľadom terapeuta a v tom ku mne prichádza pán Howe. Prešiel vo výstroji okolo celého klziska, aby sa sám uistil, či som v poriadku. Bol najtvrdším a jedným z najlepších hráčov, napriek tomu si našiel čas, aby sa prišiel pozrieť, ako mi je. Mal som 22 rokov, on mal 51. Bol som v nemom úžase, dodnes tomu nemôžem uveriť. Povedal mi, aby som sa nebál, že ma čaká skvelá kariéra. Ak niekto takýto s vami súcití, a je pritom vaším bezprostredným súperom, hovorí to za všetko."
Bill Kositz, Gordieho fanúšik:
"Mal som šesť rokov, keď ma v roku 1962 mama nechala s mojím deväťročným bratom na Olympia Stadium v Detroite sledovať tréning Red Wings (len si niečo také predstavte v dnešnej dobe). Po tréningu sme mali možnosť ísť na ľad a pýtať od hráčov autogramy. Mal som so sebou úplne novú knihu na podpisy. Samozrejme, najviac detí stálo okolo Gordieho Howea. Nemohol som sa k nemu dostať, stál som v úzadí. Pozrel sa na mňa, ako tam stojím v čiapke, veľkom zimnom kabáte a gumových galošiach. Ako ma uvidel, zastavil sa a povedal: 'Nechajte toho malého chlapca prejsť.' Klbko ostatných detí sa rozostúpilo a ja som podišiel k nemu. Pohladil ma a so širokým úsmevom na tvári mi venoval svoj podpis. Mám ho dodnes. Na ten okamih nikdy nezabudnem."
Mitch Albom, sĺpčekár denníka Detroit Free Press:
"Na jar 1995 hrali Red Wings finále Západnej konferencie proti Chicagu a boli už len jedno víťazstvo od postupu do finále Stanley Cupu, ich prvého od roku 1966. Prvé tri zápasy série vyhrali, ale v tom štvrtom dostali od Blackhawks poriadne na frak a ľudia sa začali obávať o výsledok série. Sergej Fiodorov, vtedy veľká hviezda, si zranil rameno a plánoval, že piaty zápas vynechá. Gordie Howe vtedy prišiel navštíviť trénera Scottyho Bowmana a povedal mu, že je nevyhnutné, aby Fiodorov nastúpil. 'Prečo mu nepovieš, aby dnes večer prišiel do Joe Louis Areny? Ja si s ním už pohovorím,' povedal Howe Bowmanovi. Bowman súhlasil a keď Sergej dorazil, zašiel si s Gordiem na ľad. 'Sergej, nebudeš hrať semifinále ligy každý rok, nestane sa to vždy. Musíš to vydržať a nastúpiť,' prehováral k nemu Gordie. Nasledujúcu noc Fiodorov naozaj nastúpil a v predĺžení prihral na víťazný gól Slava Kozlova. Po 29 rokoch, odkedy boli Red Wings naposledy vo finále Stanley Cupu, doň postúpili znova. A tak ako pred 29 rokmi, opäť bol pri tom Gordie Howe."
Scott Stuart, Gordieho fanúšik:
"Môj príbeh pochádza z doby, keď som mal deväť rokov. Mr. Hockey bol akurát na turné so svojou novou knihou a všade, kde sa zastavil, robil autogramiádu. Zastavil sa aj v obchode, kde som ako dieťa utrácal všetky svoje úspory na hokejové karty. V obchode ma posadili do privátnej zóny, zrejme aj preto, že som u nich utrácal všetky svoje peniaze. Keď sa ukázal Gordie Howe, s roztraseným hlasom som sa ho spýtal: 'Pán Howe, viem, že dnes večer sa môžete podpisovať iba na knihu, ale podpísali by ste mi prosím aj jednu Vašu kartu?' Usmial sa na mňa a odvetil: 'Môžem, ale iba v tom prípade, že mi dáš svoju podpísanú kartu.' Moja mama rýchlo začala hrabať v peňaženke a vytiahla z nej kartu, na ktorej som bol vyfotený v drese môjho žiackeho tímu. Nonšalantne som ju podpísal a dal som mu ju do rúk. V tom momente mi Mr. Hockey priniesol tú najväčšiu radosť, ktorá so mnou zostala po zvyšok života. Keď som mu podal svoju kartu s mojou fotografiou a podpisom, usmial sa na mňa, otvoril svoju peňaženku a vložil si ju pred fotografiu vlastnej rodiny. Následne si vypýtal hokejovú kartu, na ktorej bol vyobrazený on sám, a podpísal ju. Nikdy nezabudnem, ako Mr. Hockey prijal moju kartu a ukázal mi, že ma rešpektuje, keď si ju uschoval rovno pri fotografii svojich blízkych. Je to neopísateľný pocit, ktorý so mnou zostáva dodnes."
Mike Babcock, bývalý tréner Detroit Red Wings:
"V Detroite som bol prvú sezónu, keď do mojej kancelárie prišiel Gordie Howe. Posadil sa a hovorí mi: 'Nepáčilo sa mi, ako sa jeden z Tvojich hráčov usmieval na lavičke.' Odvetil som mu, prečo sa o to nepostará. 'Neboj sa, už som sa o to postaral,' odvetil. Ten hráč sa na lavičke usmieval, keď sme prehrávali. Gordiemu sa to nepozdávalo, preto za ním zašiel a povedal mu, že takto sa hráč Red Wings nespráva. Nechcem hovoriť o detailoch a nerád by som toho hráča zhadzoval, ale po Gordieho apeli sa to už nestalo."
Landon Ferraro, bývalý útočník Detroit Red Wings:
"Nikdy nezabudnem, ako som stál pred šatňou a čakal na rozkorčuľovanie pred mojím prvým zápasom v AHL. Bol som dosť nervózny, a to som ešte netušil, že spoza rohu bude kráčať pán Howe. Keď som ho zbadal, úplne som zamrzol. Bol som hotový už len z jeho prítomnosti v útrobách arény. Potriasol som mu rukou a rýchlo som odišiel na rozkorčuľovanie. Po tomto prekvapivom stretnutí s legendou som nebol schopný ani len základných úkonov. Jeden z najúžasnejších okamihov, aké som v mojej kariére zažil."
Stan Mikita, Gordieho súper:
"Môj príbeh pochádza z doby, keď som bol ešte mladým drzáňom, nováčikom. Hrali sme s Red Wings krátko po začiatku sezóny. Chystal som sa udrieť Gordieho Howea, a myslím, že som mu pri tom nadvihol hokejku a zasiahol jeho lícnu kosť. Vyzeralo to tak, že som ho iba jemne škrabol, ale rozhodcovia to odpískali. Pozrel sa na ľad a videl na ňom trochu krvi. V tom sa pozrel na mňa. Ja som sa len usmieval, ale on na mňa ukázal prstom. Keď to urobil, povedal som mu: 'Ach, odpáľ, ty bastard, mal si už dávno skončiť. Si na túto hru už príliš starý.' Keď sme sa cez prestávku vrátili do šatne, Ted Lindsay (Gordieho bývalý spoluhráč; pozn.) sa posadil vedľa mňa a riekol: 'Stanley, takto si s Gordiem hovoriť nemal.' Odvetil som mu, že je naozaj starý a že by tu už nemal byť. Lindsay kontroval: 'Nikdy nezabudne na to, čo si mu povedal. Dávaj si na seba pozor.' Asi päť až sedem zápasov po tomto incidente sme hrali v Detroite, a ja som na to akosi zabudol. Nastrelili sme puk do ich pásma, Gordie za ním korčuľoval, aby ho rozohral. Išiel som za ním, aby som forčekoval. Blížim sa k nemu, ale následne si pamätám už len to, ako ma nesmierne bolí čeľusť. Váľam sa po ľade a netuším, kde som. Rozmazane vidím skupinku hráčov sediacich na lavičke, takže sa k nim reflexívne plazím. Dostávam sa konečne na lavičku, ale po dvoch sekundách cítim, ako ma niekto chytá v podpazuší. Následne si pamätám, ako ma tí hráči vyhadzujú cez mantinel na ľad. Skončil som na lavičke Red Wings! Taký som bol otrasený a dezorientovaný, keď na mňa Gordie Howe nezabudol."
Podklady:
- Sharks GM Wilson recalls Howe's kindness (Tom Gulitti, NHL.com; 12.06.2016)
- NHL.com readers share memories of 'Mr. Hockey' (NHL.com; 12.06.2016)
- Lindsay, Kelly share thoughts on former teammate Howe (Brendan Savage, MLive; 12.06.2006)
- In Gordie Howe, a legend passes, but stories remain (Mitch Albom, Detroit Free Press; 11.06.2016)
- Bowman watched, coached and marveled at Howe (Dave Stubbs, NHL.com; 11.06.2016)
- Mike Babcock: Howe was passionate about sport he loved (Dan Rosen, NHL.com; 10.06.2016)
- Landon Ferraro (@LandonFerraro) on Twitter (10.06.2016)
- Nine: A Salute to Mr. Hockey Gordie Howe (Bob Duff, Bill Roose, 2007; ISBN 978-0966412093)