MARTIN UŽÁK | 17.04.2017
Čo sa túto sezónu po prvýkrát po 25 rokoch nepodarilo Detroit Red Wings v Národnej hokejovej lige, to sa podarilo ich záložnému celku Grand Rapids Griffins v nižšej Americkej hokejovej lige.
Griffins cez víkend úspešne ukončili základnú časť a koncom tohto týždňa pre nich štartuje play-off. Do vyraďovacích bojov o Calder Cup, ktorý v roku 2013 vyhrali, postúpili piatykrát po sebe.
Griffins pozbierali v základnej časti rovných 100 bodov v 76 zápasoch. So ziskom 65,8 % bodov skončili na druhom mieste Centrálnej divízie (v AHL hrajú kluby 68 alebo 76 zápasov, rozhodujúcim kritériom preto nie je celkový počet získaných bodov, ale percento ich zisku). Centrálnej divízii po väčšinu ročníka vládli, no na konci základnej časti čelili viacerým zraneniam a povolaniam svojich kľúčových hráčov k Red Wings, takže v závere ich predbehli Chicago Wolves, ktorí sú farmou St. Louis Blues. Druhé miesto v divízii tak Griffins zaručuje výhodu domáceho prostredia aspoň v úvodnom kole play-off.
Pod úspešnú jazdu Griffins základnou časťou sa podpísalo viacero faktorov. Ich ofenzíva bola s 251 gólmi na delenej prvej priečke v Západnej konferencii a delenej tretej priečke v súťaži. Zahanbiť sa nenechala ani defenzíva, ktorá aj napriek mnohým citeľným absenciám počas celej základnej časti inkasovala v priemere len 2,5 gólu na zápas, čo bol najnižší priemer v konferencii a tretí najnižší priemer v lige. Presilová hra, do ktorej pravidelne nastupovalo aj päť útočníkov v jednej formácii, bola najlepšia v celej AHL s úspešnosťou 24,4 %. Griffins rozhodne pomohlo aj to, že veľmi nefaulovali - s priemerom 11,12 trestných minút na zápas boli štvrtým najmenej vylučovaným tímom celej súťaže. Na ich domáce zápasy vo Van Andel Arene chodilo v priemere 8.245 priaznivcov, čo bola piata najvyššia návštevnosť v lige. Na hranicu 8.000 a viac priaznivcov na domáci zápas za sezónu dosiahli štvrtý rok po sebe. Už piaty rok po sebe si pripísali 40 a viac víťazstiev a 90 a viac bodov.
Griffins prospela kombinácia mladíkov, ktorí sa dokázali zlepšiť a využiť ponúknutú šancu, a nadbytku veteránov, ktorí sa bez reptania striedali a dokázali zaskakovať za zranených hráčov a hráčov povolaných do NHL (v jednom zápase AHL môže nastúpiť najviac šesť veteránov, do zostavy sa teda nezmestia všetci).
Individuálne sa darilo mnohým hráčom a mnohí z nich si to postupne namierili k Red Wings. Zatiaľ čo niektorí boli a naďalej budú využívaní obzvlášť v AHL, iní sa svojimi výkonmi priblížili k prechodu do NHL.
Najproduktívnejším hráčom Griffins v základnej časti bol drobný útočník Matt Lorito, autor 56 bodov (22+34) v 61 zápasoch. Lorito dokázal plnohodnotne nahradiť ostrieľaného Andyho Mieleho, ktorý pred sezónou tento klub opustil. Pomohol mu prechod z centra na krídlo, patril medzi hlavné ofenzívne zbrane mužstva, na konci januára si zahral aj v Zápase hviezd AHL (ba čo viac, rozhodol v ňom o celkovom víťazstve Centrálnej divízie, vedenej jeho klubovým koučom Toddom Nelsonom). Za svoje výborné výkony bol odmenený aj povolaním do Detroitu, kde odohral dva zápasy - posledné dva zápasy v Joe Louis Arene.
Na hranicu 50 bodov v sezóne dosiahli aj forvardi Ben Street (25+30), Jevgenij Svečnikov (20+31) a Martin Frk (27+23). Street a Svečnikov dostali ku koncu sezóny NHL možnosť odbiť si svoju premiéru v drese Red Wings. Do budúcnosti sa počíta s druhým menovaným, ktorý sa už stihol predviesť víťazným samostatným nájazdom pri svojom debute v NHL a v AHL bol štvrtým najproduktívnejším nováčikom.
Najlepším strelcom Griffins v základnej časti bol Martin Frk s 27 gólmi. Tento súčet ho zároveň vyniesol na delené siedme miesto streleckej tabuľky celej ligy. Frk sa ku Griffins vrátil po tom, čo krátko okúsil NHL v drese Carolina Hurricanes. Red Wings ho na začiatku sezóny stratili v prospech Hurricanes na waiver listine, no rovnakou cestou ho neskôr vrátili do Grand Rapids. Frk sa presadzoval hlavne svojou povestnou delovou strelou pri presilovej hre, v ktorej nasúkal 12 gólov a s touto bilanciou bol najlepší v tíme a piaty najlepší v AHL. S 232 strelami na bránku bol dokonca najčastejšie strieľajúcim hráčom celej súťaže. Pre Todda Nelsona, hlavného trénera Griffins, je jeho strela jednou z piatich najtvrdších, aké za svojich 25 rokov v profesionálnom hokeji videl. V jednom februárovom zápase vystrelil tak tvrdo, že na tyčke bránky zostala hlboká preliačina. Ostatní hráči Griffins majú pri početných výhodách nakázané, aby sa pred jeho delovými strelami uhýbali a nestáli im v ceste.
K produktívnym forvardom Griffins patrili aj veterán Eric Tangradi (17+27), bojovník Mitchell Callahan (16+27), nováčik Kyle Criscuolo (17+24), spoľahlivý Tomáš Nosek (15+26) a pracovitý Tyler Bertuzzi (12+25). Tangradi a Bertuzzi dokázali zbierať body aj napriek viacerým zraneniam. Bertuzzi a tiež Callahan a Nosek si to postupne namierili aj k Red Wings.
Dobrý dojem u Red Wings zanechal najmä Tomáš Nosek. Zatiaľ čo pri svojich prvých dvoch povolaniach v sezóne do akcie nezasiahol, na tretíkrát sa do zostavy dostal, za Red Wings odohral 11 zápasov a strelil svoj premiérový gól v NHL. Nosek je oproti posledným sezónam za morom rýchlejší a silnejší. Je dobre stavaný a všestranný - v AHL tento rok dostal fúru priestoru nielen v hre v oslabení, ale aj v presilovke. Hral tam prvého centra, nezastavili ho zranenia zo začiatku sezóny ani neskoršia krátkodobá pauza spojená s otrasom mozgu. Očakáva sa, že budúcu sezónu už bude hrať pravidelne v NHL.
Griffins sa zo začiatku sezóny mohli spoliehať aj na mladého strelca Anthonyho Manthu, ten však už po desiatich zápasoch (8+2) v AHL skončil a usadil sa v tíme Red Wings. Mantha a s ním ďalší mladí útočníci - Dylan Larkin a Andreas Athanasiou, mohli Griffins ešte teoreticky pomôcť v tohtoročných bojoch o Calder Cup, Red Wings však usúdili, že AHL už prerástli a návrat do tejto súťaže by bol pre nich krokom späť.
Podobnú pozíciu ako Mantha si vydobyl aj šikovný zadák Nick Jensen, ktorý v tejto sezóne stihol za Griffins odohrať 27 zápasov (1+5, +8). Keď sa následne presunul do NHL a chopil sa ponúknutej príležitosti, s Red Wings už zostal do konca sezóny, podpísal s nimi novú dvojročnú zmluvu a vzhľadom na svoje sľubné výkony v NHL sa začalo špekulovať o tom, že by mohol byť jedným z troch obrancov, ktorých si Red Wings budú chrániť na júnovom expanznom drafte pred novým klubom NHL z Las Vegas.
V zadných radoch Griffins tradične vyčnievali veteráni Brian Lashoff a Nathan Paetsch. Paetsch bol pred touto sezónou menovaný za nového kapitána tímu a koncom marca bol vyhlásený za klubového víťaza ocenenia AHL Man of the Year Award za mimoriadny prínos komunite. Z mladých bekov sa najväčšmi predviedli Joe Hicketts, Dan Renouf a Robbie Russo. Russo bol za svoje výkony nominovaný do Zápasu hviezd AHL a za Red Wings odohral svojich prvých 19 zápasov. S Red Wings si zahrali aj Lashoff a Renouf.
V bránke dostal najviac priestoru dlháň Jared Coreau. Neodchytal však 60 zápasov, ako pred sezónou plánoval, ale len 33, pretože značnú časť ročníka strávil v tíme Red Wings ako záskok za Jimmyho Howarda, ktorý utrpel zranenie kolena a v priebehu svojej rekonvalescencie si aj on sám (opäť) zachytal za Griffins. Coreau sa v NHL stal historicky najvyšším brankárom v drese Red Wings (meria až 198 cm), odchytal päť víťazných zápasov za sebou a udržal dve čisté kontá, no neskôr bol viackrát vystriedaný a svojimi nevyrovnanými výkonmi dokázal, že ešte potrebuje chytávať v AHL. V 33 zápasoch v drese Griffins, kde mu všetci hovoria "Rosie", "Bird Man" či "Rosie Bird", dokázal chytiť 91,7 % striel súperov. Hoci podobné, ba dokonca o niečo lepšie čísla zaznamenali aj brankári Eddie Pasquale a Cal Heeter, do play-off pôjde ako jednotka práve Coreau.
Popri Howardovi si za Griffins krátko zahral aj skúsený obranár Drew Miller. Na farmu sa dostal po tom, čo ho Red Wings v januári umiestnili na listinu voľných hráčov a žiadny iný klub NHL si ho z nej nevzal, až sa pred uzávierkou prestupov k Red Wings vrátil. Miller sa stal štvrtým členom hokejového rodu Millerovcov v drese Griffins - pred ním za Griffins hrávali jeho bratranci Kelly, Kevin a Kip.
Ako to v AHL býva zvykom, ku koncu základnej časti sa k mužstvu pripojili niekoľkí noví a mladí hokejisti, či už z juniorských líg, z Európy, alebo z amerických univerzitných súťaží. Niektorí prišli natrvalo, iní si do AHL iba odskočili a po sezóne odídu inam. Griffins takto posilnili napríklad zadáci Filip Hronek, Patrick McCarron, Dennis Cholowski a útočníci Givani Smith, Alex Holmström, Dominik Shine, Luke Esposito. V najlepšom svetle sa ukázali dvaja z nich - šikovný a na svoj vek mimoriadne vyspelý tínedžer Hronek (1+1 v 10 zápasoch a krásny víťazný samostatný nájazd) a predtým vážnymi zraneniami sužovaný Holmström (1+1 v siedmich zápasoch). Títo dvaja a s nimi Cholowski a Smith sú mladíkmi, s ktorými sa u Red Wings počíta do budúcnosti.
Hoci Red Wings svoju sezónu v NHL už dohrali a v nasledujúcom ročníku sa k nim na dlhšie pripojí iba niekoľko súčasných hokejistov z AHL, Griffins pre nich sú, boli a naďalej budú mimoriadne dôležití - veď až 91 % hráčov Red Wings z tejto sezóny sa predtým zdokonaľovalo práve v Grand Rapids. Griffins a ich výsledky v rôznych fázach sezóny, najmä však v blížiacom sa play-off, sú dobrou indikáciou toho, ktorí hráči z farmy sa postupne priblížia k prechodu do NHL a akú rolu môžu vo veľkej lige zastávať.
Play-off začína pre Griffins v piatok 21. apríla sériou proti Milwaukee Admirals, záložnému celku Nashville Predators a ich historicky najčastejšiemu súperovi v AHL. Griffins sa s Admirals stretli aj vlani a v najkratšom možnom čase ich vyradili. Ak by to dokázali opäť, cez prvé kolo play-off by postúpili už piaty rok po sebe.
Prvé kolo Calder Cupu sa hrá na tri víťazné zápasy; víťaz série bude známy najskôr v stredu 26. apríla a najneskôr v pondelok 1. mája. Prvý, druhý a prípadný piaty zápas série sa odohrá v Grand Rapids.
Čo sa túto sezónu po prvýkrát po 25 rokoch nepodarilo Detroit Red Wings v Národnej hokejovej lige, to sa podarilo ich záložnému celku Grand Rapids Griffins v nižšej Americkej hokejovej lige.
Griffins cez víkend úspešne ukončili základnú časť a koncom tohto týždňa pre nich štartuje play-off. Do vyraďovacích bojov o Calder Cup, ktorý v roku 2013 vyhrali, postúpili piatykrát po sebe.
 |
| Hokejisti Griffins (Mark Newman, Grand Rapids Griffins) |
Griffins pozbierali v základnej časti rovných 100 bodov v 76 zápasoch. So ziskom 65,8 % bodov skončili na druhom mieste Centrálnej divízie (v AHL hrajú kluby 68 alebo 76 zápasov, rozhodujúcim kritériom preto nie je celkový počet získaných bodov, ale percento ich zisku). Centrálnej divízii po väčšinu ročníka vládli, no na konci základnej časti čelili viacerým zraneniam a povolaniam svojich kľúčových hráčov k Red Wings, takže v závere ich predbehli Chicago Wolves, ktorí sú farmou St. Louis Blues. Druhé miesto v divízii tak Griffins zaručuje výhodu domáceho prostredia aspoň v úvodnom kole play-off.
Pod úspešnú jazdu Griffins základnou časťou sa podpísalo viacero faktorov. Ich ofenzíva bola s 251 gólmi na delenej prvej priečke v Západnej konferencii a delenej tretej priečke v súťaži. Zahanbiť sa nenechala ani defenzíva, ktorá aj napriek mnohým citeľným absenciám počas celej základnej časti inkasovala v priemere len 2,5 gólu na zápas, čo bol najnižší priemer v konferencii a tretí najnižší priemer v lige. Presilová hra, do ktorej pravidelne nastupovalo aj päť útočníkov v jednej formácii, bola najlepšia v celej AHL s úspešnosťou 24,4 %. Griffins rozhodne pomohlo aj to, že veľmi nefaulovali - s priemerom 11,12 trestných minút na zápas boli štvrtým najmenej vylučovaným tímom celej súťaže. Na ich domáce zápasy vo Van Andel Arene chodilo v priemere 8.245 priaznivcov, čo bola piata najvyššia návštevnosť v lige. Na hranicu 8.000 a viac priaznivcov na domáci zápas za sezónu dosiahli štvrtý rok po sebe. Už piaty rok po sebe si pripísali 40 a viac víťazstiev a 90 a viac bodov.
Griffins prospela kombinácia mladíkov, ktorí sa dokázali zlepšiť a využiť ponúknutú šancu, a nadbytku veteránov, ktorí sa bez reptania striedali a dokázali zaskakovať za zranených hráčov a hráčov povolaných do NHL (v jednom zápase AHL môže nastúpiť najviac šesť veteránov, do zostavy sa teda nezmestia všetci).
Individuálne sa darilo mnohým hráčom a mnohí z nich si to postupne namierili k Red Wings. Zatiaľ čo niektorí boli a naďalej budú využívaní obzvlášť v AHL, iní sa svojimi výkonmi priblížili k prechodu do NHL.
Najproduktívnejším hráčom Griffins v základnej časti bol drobný útočník Matt Lorito, autor 56 bodov (22+34) v 61 zápasoch. Lorito dokázal plnohodnotne nahradiť ostrieľaného Andyho Mieleho, ktorý pred sezónou tento klub opustil. Pomohol mu prechod z centra na krídlo, patril medzi hlavné ofenzívne zbrane mužstva, na konci januára si zahral aj v Zápase hviezd AHL (ba čo viac, rozhodol v ňom o celkovom víťazstve Centrálnej divízie, vedenej jeho klubovým koučom Toddom Nelsonom). Za svoje výborné výkony bol odmenený aj povolaním do Detroitu, kde odohral dva zápasy - posledné dva zápasy v Joe Louis Arene.
Na hranicu 50 bodov v sezóne dosiahli aj forvardi Ben Street (25+30), Jevgenij Svečnikov (20+31) a Martin Frk (27+23). Street a Svečnikov dostali ku koncu sezóny NHL možnosť odbiť si svoju premiéru v drese Red Wings. Do budúcnosti sa počíta s druhým menovaným, ktorý sa už stihol predviesť víťazným samostatným nájazdom pri svojom debute v NHL a v AHL bol štvrtým najproduktívnejším nováčikom.
Najlepším strelcom Griffins v základnej časti bol Martin Frk s 27 gólmi. Tento súčet ho zároveň vyniesol na delené siedme miesto streleckej tabuľky celej ligy. Frk sa ku Griffins vrátil po tom, čo krátko okúsil NHL v drese Carolina Hurricanes. Red Wings ho na začiatku sezóny stratili v prospech Hurricanes na waiver listine, no rovnakou cestou ho neskôr vrátili do Grand Rapids. Frk sa presadzoval hlavne svojou povestnou delovou strelou pri presilovej hre, v ktorej nasúkal 12 gólov a s touto bilanciou bol najlepší v tíme a piaty najlepší v AHL. S 232 strelami na bránku bol dokonca najčastejšie strieľajúcim hráčom celej súťaže. Pre Todda Nelsona, hlavného trénera Griffins, je jeho strela jednou z piatich najtvrdších, aké za svojich 25 rokov v profesionálnom hokeji videl. V jednom februárovom zápase vystrelil tak tvrdo, že na tyčke bránky zostala hlboká preliačina. Ostatní hráči Griffins majú pri početných výhodách nakázané, aby sa pred jeho delovými strelami uhýbali a nestáli im v ceste.
K produktívnym forvardom Griffins patrili aj veterán Eric Tangradi (17+27), bojovník Mitchell Callahan (16+27), nováčik Kyle Criscuolo (17+24), spoľahlivý Tomáš Nosek (15+26) a pracovitý Tyler Bertuzzi (12+25). Tangradi a Bertuzzi dokázali zbierať body aj napriek viacerým zraneniam. Bertuzzi a tiež Callahan a Nosek si to postupne namierili aj k Red Wings.
Dobrý dojem u Red Wings zanechal najmä Tomáš Nosek. Zatiaľ čo pri svojich prvých dvoch povolaniach v sezóne do akcie nezasiahol, na tretíkrát sa do zostavy dostal, za Red Wings odohral 11 zápasov a strelil svoj premiérový gól v NHL. Nosek je oproti posledným sezónam za morom rýchlejší a silnejší. Je dobre stavaný a všestranný - v AHL tento rok dostal fúru priestoru nielen v hre v oslabení, ale aj v presilovke. Hral tam prvého centra, nezastavili ho zranenia zo začiatku sezóny ani neskoršia krátkodobá pauza spojená s otrasom mozgu. Očakáva sa, že budúcu sezónu už bude hrať pravidelne v NHL.
Griffins sa zo začiatku sezóny mohli spoliehať aj na mladého strelca Anthonyho Manthu, ten však už po desiatich zápasoch (8+2) v AHL skončil a usadil sa v tíme Red Wings. Mantha a s ním ďalší mladí útočníci - Dylan Larkin a Andreas Athanasiou, mohli Griffins ešte teoreticky pomôcť v tohtoročných bojoch o Calder Cup, Red Wings však usúdili, že AHL už prerástli a návrat do tejto súťaže by bol pre nich krokom späť.
Podobnú pozíciu ako Mantha si vydobyl aj šikovný zadák Nick Jensen, ktorý v tejto sezóne stihol za Griffins odohrať 27 zápasov (1+5, +8). Keď sa následne presunul do NHL a chopil sa ponúknutej príležitosti, s Red Wings už zostal do konca sezóny, podpísal s nimi novú dvojročnú zmluvu a vzhľadom na svoje sľubné výkony v NHL sa začalo špekulovať o tom, že by mohol byť jedným z troch obrancov, ktorých si Red Wings budú chrániť na júnovom expanznom drafte pred novým klubom NHL z Las Vegas.
V zadných radoch Griffins tradične vyčnievali veteráni Brian Lashoff a Nathan Paetsch. Paetsch bol pred touto sezónou menovaný za nového kapitána tímu a koncom marca bol vyhlásený za klubového víťaza ocenenia AHL Man of the Year Award za mimoriadny prínos komunite. Z mladých bekov sa najväčšmi predviedli Joe Hicketts, Dan Renouf a Robbie Russo. Russo bol za svoje výkony nominovaný do Zápasu hviezd AHL a za Red Wings odohral svojich prvých 19 zápasov. S Red Wings si zahrali aj Lashoff a Renouf.
V bránke dostal najviac priestoru dlháň Jared Coreau. Neodchytal však 60 zápasov, ako pred sezónou plánoval, ale len 33, pretože značnú časť ročníka strávil v tíme Red Wings ako záskok za Jimmyho Howarda, ktorý utrpel zranenie kolena a v priebehu svojej rekonvalescencie si aj on sám (opäť) zachytal za Griffins. Coreau sa v NHL stal historicky najvyšším brankárom v drese Red Wings (meria až 198 cm), odchytal päť víťazných zápasov za sebou a udržal dve čisté kontá, no neskôr bol viackrát vystriedaný a svojimi nevyrovnanými výkonmi dokázal, že ešte potrebuje chytávať v AHL. V 33 zápasoch v drese Griffins, kde mu všetci hovoria "Rosie", "Bird Man" či "Rosie Bird", dokázal chytiť 91,7 % striel súperov. Hoci podobné, ba dokonca o niečo lepšie čísla zaznamenali aj brankári Eddie Pasquale a Cal Heeter, do play-off pôjde ako jednotka práve Coreau.
Popri Howardovi si za Griffins krátko zahral aj skúsený obranár Drew Miller. Na farmu sa dostal po tom, čo ho Red Wings v januári umiestnili na listinu voľných hráčov a žiadny iný klub NHL si ho z nej nevzal, až sa pred uzávierkou prestupov k Red Wings vrátil. Miller sa stal štvrtým členom hokejového rodu Millerovcov v drese Griffins - pred ním za Griffins hrávali jeho bratranci Kelly, Kevin a Kip.
Ako to v AHL býva zvykom, ku koncu základnej časti sa k mužstvu pripojili niekoľkí noví a mladí hokejisti, či už z juniorských líg, z Európy, alebo z amerických univerzitných súťaží. Niektorí prišli natrvalo, iní si do AHL iba odskočili a po sezóne odídu inam. Griffins takto posilnili napríklad zadáci Filip Hronek, Patrick McCarron, Dennis Cholowski a útočníci Givani Smith, Alex Holmström, Dominik Shine, Luke Esposito. V najlepšom svetle sa ukázali dvaja z nich - šikovný a na svoj vek mimoriadne vyspelý tínedžer Hronek (1+1 v 10 zápasoch a krásny víťazný samostatný nájazd) a predtým vážnymi zraneniami sužovaný Holmström (1+1 v siedmich zápasoch). Títo dvaja a s nimi Cholowski a Smith sú mladíkmi, s ktorými sa u Red Wings počíta do budúcnosti.
Hoci Red Wings svoju sezónu v NHL už dohrali a v nasledujúcom ročníku sa k nim na dlhšie pripojí iba niekoľko súčasných hokejistov z AHL, Griffins pre nich sú, boli a naďalej budú mimoriadne dôležití - veď až 91 % hráčov Red Wings z tejto sezóny sa predtým zdokonaľovalo práve v Grand Rapids. Griffins a ich výsledky v rôznych fázach sezóny, najmä však v blížiacom sa play-off, sú dobrou indikáciou toho, ktorí hráči z farmy sa postupne priblížia k prechodu do NHL a akú rolu môžu vo veľkej lige zastávať.
Play-off začína pre Griffins v piatok 21. apríla sériou proti Milwaukee Admirals, záložnému celku Nashville Predators a ich historicky najčastejšiemu súperovi v AHL. Griffins sa s Admirals stretli aj vlani a v najkratšom možnom čase ich vyradili. Ak by to dokázali opäť, cez prvé kolo play-off by postúpili už piaty rok po sebe.
Prvé kolo Calder Cupu sa hrá na tri víťazné zápasy; víťaz série bude známy najskôr v stredu 26. apríla a najneskôr v pondelok 1. mája. Prvý, druhý a prípadný piaty zápas série sa odohrá v Grand Rapids.