MARTIN UŽÁK | 13.05.2012
Detroit Red Wings sa rozlúčili so sezónou 2011/12 už po prvom kole play-off, no okrem tohto nezdaru, ktorý bol prvý svojho druhu od roku 2006, v nej zaznamenali aj radu úspechov. Za všetky hovorí šiesty najproduktívnejší útok základnej časti a nový historický rekord v počte domácich víťazstiev za sebou.
Pod tieto a ďalšie kolektívne triumfy sa podpísali výborné výkony niekoľkých individualít. Po väčšinu ročníka boli dominantnými postavami ako gólman Jimmy Howard, tak i zadáci Ian White s Nicklasom Lidströmom a forvardi Henrik Zetterberg, Pavel Daciuk, Johan Franzén a Valtteri Filppula. S výnimkou prvoročiaka Whitea a tiež Filppulu, ktorý prežil prelomovú sezónu, možno všetkých týchto jednotlivcov pasovať za hlavných ťahúňov posledných sezón, pod ktorých výkonmi Red Wings rastú a padajú. Aj v tomto ročníku sa pritom mohli spoľahnúť na významnú asistenciu ďalších hokejistov.
Vysoký štandard dokázali v sezóne priniesť aj Todd Bertuzzi, Tomas Holmström alebo Drew Miller. Žiaden z týchto hráčov druhej vlny ale nedokázal byť prínosný tak významne, ako útočník Jiří Hudler a obranca Jonathan Ericsson. Hudler ani Ericsson samozrejme neboli priveľmi viditeľnejší, no väčší kredit si zasluhujú za to, že okrem povýšenia svojej hry na nový výkonnostný stupeň sa dokázali výborne vyrovnať s neustálym tlakom. V tíme Red Wings totiž nenájdete hráčov, ktorí by boli nepopulárnejší.
Detroit Red Wings sa rozlúčili so sezónou 2011/12 už po prvom kole play-off, no okrem tohto nezdaru, ktorý bol prvý svojho druhu od roku 2006, v nej zaznamenali aj radu úspechov. Za všetky hovorí šiesty najproduktívnejší útok základnej časti a nový historický rekord v počte domácich víťazstiev za sebou.
Pod tieto a ďalšie kolektívne triumfy sa podpísali výborné výkony niekoľkých individualít. Po väčšinu ročníka boli dominantnými postavami ako gólman Jimmy Howard, tak i zadáci Ian White s Nicklasom Lidströmom a forvardi Henrik Zetterberg, Pavel Daciuk, Johan Franzén a Valtteri Filppula. S výnimkou prvoročiaka Whitea a tiež Filppulu, ktorý prežil prelomovú sezónu, možno všetkých týchto jednotlivcov pasovať za hlavných ťahúňov posledných sezón, pod ktorých výkonmi Red Wings rastú a padajú. Aj v tomto ročníku sa pritom mohli spoľahnúť na významnú asistenciu ďalších hokejistov.
Vysoký štandard dokázali v sezóne priniesť aj Todd Bertuzzi, Tomas Holmström alebo Drew Miller. Žiaden z týchto hráčov druhej vlny ale nedokázal byť prínosný tak významne, ako útočník Jiří Hudler a obranca Jonathan Ericsson. Hudler ani Ericsson samozrejme neboli priveľmi viditeľnejší, no väčší kredit si zasluhujú za to, že okrem povýšenia svojej hry na nový výkonnostný stupeň sa dokázali výborne vyrovnať s neustálym tlakom. V tíme Red Wings totiž nenájdete hráčov, ktorí by boli nepopulárnejší.
 |
| Hudler a Ericsson spolu s Henrikom Zetterbergom a Valtterim Filppulom (Dave Reginek, Detroit Red Wings; 08.12.2011) |
Jiří Hudler a Jonathan Ericsson, obaja dvadsaťosemroční hokejisti, dosiaľ v NHL v žiadnom inom mužstve nehrali. V Detroite pôsobia už nejakú tú sezónu, pričom po väčšinu času musia čeliť kritike zo strany tamojších fanúšikov. Táto nepopulárnosť, ktorá sa miestami prenáša až do škatuľkovania, často plynie z kritického pohľadu na ich postavu alebo tiež z očakávaní mét, ktoré predtým síce dosiahli, no nikdy neudržali.
Z bludného kruhu o pravidelnom ohŕňaní nosov sa častejšie dostáva Jiří Hudler, rodák z Olomouca a niekdajší ohromný talent českého hokeja. Hudler sa oprostil od prehnaných očakávaní priaznivcov naposledy v sezóne 2009/10. Hockeytownu sa vtedy rozhodol otočiť chrbtom a zamieriť do KHL, ktorá mu mala poskytnúť toľko žiadanú kľúčovú rolu a ďaleko väčší čas na ľade. To všetko sa v drese moskovského Dynama aj stalo. Návrat do NHL v nasledujúcom ročníku 2010/11 bol však nočnou morou. Hudler sa mal okamžite zaradiť medzi hlavných ťahúňov Red Wings, no v prvých mesiacoch sezóny ho postretlo nebývalé trápenie, ktoré ho často odsúvalo až na lavičku náhradníkov.
Otrasenie z návratu za more netrvalo dlho a v tohtoročnej sezóne sa Jiří Hudler stal jednou z najdôležitejších súčastí tímu. V základnej časti nastrieľal 25 gólov, čo mu stačilo na vytvorenie osobného maxima a tiež získanie štatútu druhého najlepšieho strelca Red Wings. Hudler pritom nezanevieral ani v play-off, kde patril k hŕstke hokejistov, ktorí skutočne nesklamali. Kritikov umlčali aj jeho šikovné ruky, ktorými si získal pevné miesto v realizácii samostatných nájazdov. Hudler pritom opäť dokázal dominovať aj napriek tomu, že na ľade strávil v priemere len okolo 15 a pol minúty na zápas. Znova sa tak potvrdilo to, čo platí prakticky od jeho vstupu do NHL. Či sa to fanúšikom páči alebo nie, Jiří Hudler patrí v prepočte bodov na odohrané minúty medzi najefektívnejších útočníkov v lige.
Hudlera v tomto ročníku neospravedlňovali len veľmi dobré čísla, ale v konečnom dôsledku i samotné výkony. Je pravdou, že počas celej sezóny hrával v útoku s Valtteri Filppulom a Henrikom Zetterbergom, teda v útoku, ktorý sa postupne stal produktívnou formáciou číslo jeden. Kritické hlasy dokonca hovoria, že konečne prerážajúci Filppula pomohol rozbehnúť spočiatku stagnujúceho Zetterberga, aby Zetterberg neskôr pomohol Hudlerovi... a bodka. Je však skutočne objektívne tvrdiť, že Hudler v tejto formácii nikomu nepomohol a doslova sa v nej zviezol? Nuž, stačí si len spomenúť, s akou vervou, nebojácnosťou a odhodlaním sa po celý rok hrnul pred bránu súpera a do miest, kde to naozaj bolí. Bol to práve Jiří Hudler, kto z tejto trojice trávil najviac času pred brankárom súpera a unikal pred tvrdými údermi zadákov. To všetko pritom zvládal so svojou postavou o útlych 175 centimetroch a 83 kilogramoch.
S nadnesením možno tvrdiť, že malý Hudler dosiahol v tejto sezóne veľké veci. Opakom tohto spojenia sa človek prakticky dostáva ku tradičnej kritike, ktorá je adresovaná jeho švédskemu spoluhráčovi Jonathanovi Ericssonovi. Ericsson patrí so svojimi 193 centimetrami a 100 kilogramami k najrobustnejším hokejistom v mužstve. Fanúšikovia sú však často nespokojní, keď svoju postavu využíva obmedzene a na ľade pôsobí nemotorne. Ericsson je pritom dôležitejšou súčasťou mužstva, než sa na prvý pohľad zdá. V tíme plní rolu piateho až šiesteho beka, pričom najlepšie pôsobí práve v zápasoch, v ktorých dostáva viac priestoru.
Ericsson je na rozdiel od Hudlera kritizovaný trvalejšie. Zatiaľ čo Hudler dokáže striedať slabšie momenty s lepšími, Ericssonovou nevýhodou je dnes už zašlý dojem, ktorý zanechal pri svojom vstupe do NHL. Bol totiž tak dobrý, až u fanúšikov vyvolal neúmerne vysoké očakávania.
Dosiaľ najlepšiu etapu svojej kariéry zažil Ericsson v play-off 2009, v ktorom bol ešte nováčikom. Svojimi výbornými výkonmi ohúril natoľko, že si získal pevné miesto v zostave a stal sa typickým nečakaným hrdinom, ktorý v pravý čas vystúpil z radu a ukázal smer ostatným. Obranca, ktorý bol draftovaný z vôbec poslednej pozície draftu 2002 (291. miesto), sa vzal odnikiaľ a od sezóny 2009/10 zostal riadnou súčasťou mužstva. Od tohto momentu ho ale nepochopiteľne sprevádza sarkastický pseudonym "Pán bezvýznamný".
O postupe vpred niet u Jonathana Ericssona pochýb. Tento mohutný bek sa však zlepšuje pomalými krokmi, pričom všetok svoj kredit získava v rýdzo defenzívnej činnosti. V nej zastáva podobne nevďačnú úlohu, akú v rokoch 2005 až 2010 plnil jeho krajan Andreas Lilja a akú v posledných piatich sezónach zastával Brad Stuart. Je to čierna robota, ktorá je síce mimoriadne cenná, no málo viditeľná a prinášajúca i nezdary. Hokejista, ktorý by dokázal bezchybne čistiť priestor pre svojím brankárom, sa predsa ešte nenarodil. Ericsson sa však v tomto smere neustále snaží zlepšovať. V tohtoročnej sezóne si dokázal vytvoriť osobné maximum v hodnotení +/-, ktoré bolo tretie najlepšie medzi obrancami Red Wings.
Ericsson tiež povýšil s priemerom nad dve minúty na zápas medzi najdôležitejšie komponenty mužstva v hre v početnej nevýhode. Stať sa kľúčovou súčasťou hry v oslabení bol jeho hlavný predsezónny zámer, ktorému kouč Mike Babcock vyhovel najmä v tom najdôležitejšom čase roka - v play-off. Ericsson v tejto činnosti výborne zastúpil Nicklasa Lidströma a stal sa druhým najvyťažovanejším mužom nastupujúcim do oslabení. Jeho dôležitosť pre mužstvo je pritom najlepšie poznať práve vo chvíli, keď chýba. Keď si 25. februára poranil zápästie a na mesiac vypadol z hry, Red Wings prehrali 8 z 13 zápasov a v oslabení, ktoré je dlhodobo ich najväčším problémom, dosiahli len mizernú 70 %-nú úspešnosť. Keď sa však Ericsson do zostavy vrátil, Detroit neinkasoval v 33 početných nevýhodách v rade (8 zápasov, vrátane dvoch v play-off).
Jiří Hudler a Jonathan Ericsson sú typy hokejistov, u ktorých by zámorským fanúšikom Red Wings nevadil odchod alebo výmena do iného klubu. Obaja poberali v tohtoročnej sezóne nad 3 milióny USD, čo znamená, že boli nadpriemerne platenými hráčmi NHL. O výraznom zdvihnutí trhovej hodnoty možno hovoriť najmä u Jiřího Hudlera, ktorému sa 1. júla skončí zmluva a stane sa neobmedzeným voľným hráčom. Jeho odchod, ako i prípadná výmena Jonathana Ericssona (i keď nepravdepodobná, no vždy možná), by pre Red Wings boli jednoznačne negatívnymi momentmi. Obaja hráči predsa potvrdili, že stále majú čo ponúknuť, a robili tak navyše vtedy, keď sa dobré výkony ostatných hokejistov vytrácali do zabudnutia.
Z bludného kruhu o pravidelnom ohŕňaní nosov sa častejšie dostáva Jiří Hudler, rodák z Olomouca a niekdajší ohromný talent českého hokeja. Hudler sa oprostil od prehnaných očakávaní priaznivcov naposledy v sezóne 2009/10. Hockeytownu sa vtedy rozhodol otočiť chrbtom a zamieriť do KHL, ktorá mu mala poskytnúť toľko žiadanú kľúčovú rolu a ďaleko väčší čas na ľade. To všetko sa v drese moskovského Dynama aj stalo. Návrat do NHL v nasledujúcom ročníku 2010/11 bol však nočnou morou. Hudler sa mal okamžite zaradiť medzi hlavných ťahúňov Red Wings, no v prvých mesiacoch sezóny ho postretlo nebývalé trápenie, ktoré ho často odsúvalo až na lavičku náhradníkov.
Otrasenie z návratu za more netrvalo dlho a v tohtoročnej sezóne sa Jiří Hudler stal jednou z najdôležitejších súčastí tímu. V základnej časti nastrieľal 25 gólov, čo mu stačilo na vytvorenie osobného maxima a tiež získanie štatútu druhého najlepšieho strelca Red Wings. Hudler pritom nezanevieral ani v play-off, kde patril k hŕstke hokejistov, ktorí skutočne nesklamali. Kritikov umlčali aj jeho šikovné ruky, ktorými si získal pevné miesto v realizácii samostatných nájazdov. Hudler pritom opäť dokázal dominovať aj napriek tomu, že na ľade strávil v priemere len okolo 15 a pol minúty na zápas. Znova sa tak potvrdilo to, čo platí prakticky od jeho vstupu do NHL. Či sa to fanúšikom páči alebo nie, Jiří Hudler patrí v prepočte bodov na odohrané minúty medzi najefektívnejších útočníkov v lige.
Hudlera v tomto ročníku neospravedlňovali len veľmi dobré čísla, ale v konečnom dôsledku i samotné výkony. Je pravdou, že počas celej sezóny hrával v útoku s Valtteri Filppulom a Henrikom Zetterbergom, teda v útoku, ktorý sa postupne stal produktívnou formáciou číslo jeden. Kritické hlasy dokonca hovoria, že konečne prerážajúci Filppula pomohol rozbehnúť spočiatku stagnujúceho Zetterberga, aby Zetterberg neskôr pomohol Hudlerovi... a bodka. Je však skutočne objektívne tvrdiť, že Hudler v tejto formácii nikomu nepomohol a doslova sa v nej zviezol? Nuž, stačí si len spomenúť, s akou vervou, nebojácnosťou a odhodlaním sa po celý rok hrnul pred bránu súpera a do miest, kde to naozaj bolí. Bol to práve Jiří Hudler, kto z tejto trojice trávil najviac času pred brankárom súpera a unikal pred tvrdými údermi zadákov. To všetko pritom zvládal so svojou postavou o útlych 175 centimetroch a 83 kilogramoch.
S nadnesením možno tvrdiť, že malý Hudler dosiahol v tejto sezóne veľké veci. Opakom tohto spojenia sa človek prakticky dostáva ku tradičnej kritike, ktorá je adresovaná jeho švédskemu spoluhráčovi Jonathanovi Ericssonovi. Ericsson patrí so svojimi 193 centimetrami a 100 kilogramami k najrobustnejším hokejistom v mužstve. Fanúšikovia sú však často nespokojní, keď svoju postavu využíva obmedzene a na ľade pôsobí nemotorne. Ericsson je pritom dôležitejšou súčasťou mužstva, než sa na prvý pohľad zdá. V tíme plní rolu piateho až šiesteho beka, pričom najlepšie pôsobí práve v zápasoch, v ktorých dostáva viac priestoru.
Ericsson je na rozdiel od Hudlera kritizovaný trvalejšie. Zatiaľ čo Hudler dokáže striedať slabšie momenty s lepšími, Ericssonovou nevýhodou je dnes už zašlý dojem, ktorý zanechal pri svojom vstupe do NHL. Bol totiž tak dobrý, až u fanúšikov vyvolal neúmerne vysoké očakávania.
Dosiaľ najlepšiu etapu svojej kariéry zažil Ericsson v play-off 2009, v ktorom bol ešte nováčikom. Svojimi výbornými výkonmi ohúril natoľko, že si získal pevné miesto v zostave a stal sa typickým nečakaným hrdinom, ktorý v pravý čas vystúpil z radu a ukázal smer ostatným. Obranca, ktorý bol draftovaný z vôbec poslednej pozície draftu 2002 (291. miesto), sa vzal odnikiaľ a od sezóny 2009/10 zostal riadnou súčasťou mužstva. Od tohto momentu ho ale nepochopiteľne sprevádza sarkastický pseudonym "Pán bezvýznamný".
O postupe vpred niet u Jonathana Ericssona pochýb. Tento mohutný bek sa však zlepšuje pomalými krokmi, pričom všetok svoj kredit získava v rýdzo defenzívnej činnosti. V nej zastáva podobne nevďačnú úlohu, akú v rokoch 2005 až 2010 plnil jeho krajan Andreas Lilja a akú v posledných piatich sezónach zastával Brad Stuart. Je to čierna robota, ktorá je síce mimoriadne cenná, no málo viditeľná a prinášajúca i nezdary. Hokejista, ktorý by dokázal bezchybne čistiť priestor pre svojím brankárom, sa predsa ešte nenarodil. Ericsson sa však v tomto smere neustále snaží zlepšovať. V tohtoročnej sezóne si dokázal vytvoriť osobné maximum v hodnotení +/-, ktoré bolo tretie najlepšie medzi obrancami Red Wings.
Ericsson tiež povýšil s priemerom nad dve minúty na zápas medzi najdôležitejšie komponenty mužstva v hre v početnej nevýhode. Stať sa kľúčovou súčasťou hry v oslabení bol jeho hlavný predsezónny zámer, ktorému kouč Mike Babcock vyhovel najmä v tom najdôležitejšom čase roka - v play-off. Ericsson v tejto činnosti výborne zastúpil Nicklasa Lidströma a stal sa druhým najvyťažovanejším mužom nastupujúcim do oslabení. Jeho dôležitosť pre mužstvo je pritom najlepšie poznať práve vo chvíli, keď chýba. Keď si 25. februára poranil zápästie a na mesiac vypadol z hry, Red Wings prehrali 8 z 13 zápasov a v oslabení, ktoré je dlhodobo ich najväčším problémom, dosiahli len mizernú 70 %-nú úspešnosť. Keď sa však Ericsson do zostavy vrátil, Detroit neinkasoval v 33 početných nevýhodách v rade (8 zápasov, vrátane dvoch v play-off).
Jiří Hudler a Jonathan Ericsson sú typy hokejistov, u ktorých by zámorským fanúšikom Red Wings nevadil odchod alebo výmena do iného klubu. Obaja poberali v tohtoročnej sezóne nad 3 milióny USD, čo znamená, že boli nadpriemerne platenými hráčmi NHL. O výraznom zdvihnutí trhovej hodnoty možno hovoriť najmä u Jiřího Hudlera, ktorému sa 1. júla skončí zmluva a stane sa neobmedzeným voľným hráčom. Jeho odchod, ako i prípadná výmena Jonathana Ericssona (i keď nepravdepodobná, no vždy možná), by pre Red Wings boli jednoznačne negatívnymi momentmi. Obaja hráči predsa potvrdili, že stále majú čo ponúknuť, a robili tak navyše vtedy, keď sa dobré výkony ostatných hokejistov vytrácali do zabudnutia.