MARTIN UŽÁK | 12.06.2012
Zoznam víťazov Stanley Cupu je od včera bohatší o nový klub. Los Angeles Kings úspešne zavŕšili svoju spanilú jazdu play-off a zaslúžene si vybojovali svoj historicky prvý titul.
Zatiaľ čo na Kings čakajú bujaré oslavy, ostatné kluby NHL sa môžu inšpirovať ich málo vídaným spôsobom, akým na tento úspech dosiahli. Kings sa stali prvým tímom, ktorý sa v každej sérii play-off dostal do vedenia 3:0 na zápasy. "Králi" prehrali iba štyri súboje a predviedli najdominantnejšiu jazdu za Stanley Cupom od roku 1997 (kedy triumfovali Red Wings). Za všetko hovorí aj ich desať víťazstiev z jedenástich zápasov hraných u súperov.
Mužstvom, ktoré si z L. A. môže brať príklad, je aj Detroit. Red Wings sa s play-off rozlúčili ako prví, keď museli prehltnúť trpkú skutočnosť v podobe konfrontácie s kvalitnejším súperom z Nashvillu.
Po skončení finále medzi Kings a New Jersey Devils vzniká priestor na porovnávanie s absolútnym víťazom play-off, hoci je pravdou, že rozdiely medzi Detroitom a Los Angeles sú občas mimoriadne.
Nie, play-off nie je nová súťaž... Podtext play-off ako novej súťaže, v ktorej mužstvá začínajú od nuly, prešiel do podoby klišé. Skutočnosť je totiž taká, že len výnimočne sa objaví kolektív, ktorý sa výrazne zlepší. Porovnanie Detroitu a L. A. je toho dôkazom. Red Wings sa ku koncu dlhodobej edície trápili a svoje trápenie preniesli aj do vyraďovacích bojov. Kings bojovali o prvé miesto v divízii, do play-off vstupovali vo výbornej forme a tú premietli do zaslúženého víťazstva Stanley Cupu. Nech sa na postavenie mužstiev po základnej časti prihliada akokoľvek, prvoradejšie sú výkony z posledných týždňov. Kings síce postúpili až z ôsmeho miesta konferencie, no rovnako im chýbali len dve víťazstvá na to, aby postupovali z prvej priečky Pacifickej divízie. Vyradenie Red Wings teda nebolo prekvapením a Stanley Cup neskončil v rukách "outsidera".
S Európanmi alebo bez nich?... Od roku 1980 platí, že každoročne získa Stanley Cup aspoň jeden Európan. Priemer z 32 play-off (1980 až 2012) predstavuje číslo 4,62. Tejto hodnote sú nablízku aj tohtoroční šampióni z L. A., za ktorých nastúpili traja hokejisti zo starého kontinentu (Anže Kopitar, Slava Vojnov a Andrej Loktionov). Číslo 4,62 je však skresľované štyrmi víťazstvami Red Wings z rokov 1997, 1998, 2002 a 2008. Vtedajšie mužstvá Detroitu triumfovali s ôsmimi, deviatimi, deviatimi, resp. dvanástimi Európanmi, čo sú štyri najvyššie súčty v histórii NHL. I naďalej platí, že iba sedemkrát v histórii získalo Stanley Cup mužstvo, ktoré dalo príležitosť viac ako piatim hráčom z Európy. Je teda zrejmé, že mužstvo s väčším počtom európskych hokejistov má nižšiu šancu na úspech. Za Red Wings nastúpilo až desať hráčov z Európy, čo je väčšinou priveľa.
Efektivita využívania hĺbky kádra... Vysoký počet Európanov v tíme sa prejavuje aj vo využívaní hĺbky kádra. Ak sa hokejista v ťažkej konkurencii dokáže presadiť, končí v nižších formáciách, v ktorých však výraznejšie nedominuje. Šírka kádra Detroitu je ďalším klišé, ktoré má svoju odvrátenú stranu. Red Wings sa totiž nedokážu oprostiť od ostrej hranice medzi produktívnymi útočnými formáciami a formáciami, ktoré majú v popise práce bránenie a intenzívny fyzický prejav. Výsledkom tohto faktu je produktivita závislá na kreatívnych európskych hokejistoch. Ak však Detroit kreatívne hrať nemôže alebo nedokáže, zastúpenie týchto kreatívnych hráčov neprichádza. Aktuálny víťaz pohára z L. A. pôsobí presne opačne. Hra Kings stojí na agilných zámorských hokejistoch, ktorí sa svojou bojovnosťou, agresivitou a neústupčivosťou výborne hodia do play-off.
Monotónny dopad zranení... Prehrávanie pod ťažobou zranení je otrepanou témou, jej význam sa však nemení. Kings mali to šťastie, že zraneniami svojich kľúčových hráčov netrpeli. Ich výhodou bol čerstvý, zrejúci a fyzicky výborne pripravený káder. Red Wings, ktorí majú jadro hráčov pohromade viac rokov a od výluky sú najvyťažovanejším tímom ligy, si opäť museli prejsť stratami dôležitých hráčov. Niekoľkotýždňové absencie sa podpísali na Jimmym Howardovi, Pavlovi Daciukovi i Darrenovi Helmovi. Po väčšinu roka chýbal Patrick Eaves; Danny Cleary hrával pod injekciami. Kapitán Nicklas Lidström síce vynechal len 12 zápasov, no tie stačili na to, aby sa mužstvo dostalo do kŕča, z ktorého sa nespamätalo. Takýto scenár sprevádza Detroit už tretiu sezónu v rade. Káder sa dal vždy dohromady pred play-off, no ušetrené sily nikdy nevyužil.
Rastúci rozdiel v bránkovisku... Medzi Jonathanom Quickom, gólmanom L. A., a Jimmym Howardom, gólmanom Red Wings, vždy existovali veľké paralely. O dva roky mladší Quick sa v súťaži usadil v ročníku 2008/09 a od sezóny 2009/10 sa stal jednotkou Kings. V tej dobe dával o sebe vedieť aj Howard, nová jednotka Detroitu. Obaja americkí brankári majú od počiatku svojich kariér nos na víťazstvá a patria medzi opory svojich tímov. Jonathan Quick má beztak neustále navrch. Na úkor Howarda bol nominovaný na olympijské hry vo Vancouveri, má na konte viac výhier zo vzájomných stretnutí, no čo najdôležitejšie, je ďaleko úspešnejší v play-off. Zatiaľ čo Howard vyhral len 13 zo svojich doterajších 28 zápasov vyraďovacích bojov, Quick je víťazom Stanley Cupu a držiteľom Conn Smythe Trophy, ani nehovoriac o jeho nominácii na Vezina Trophy.
Nečakané esá a vrcholy kariér... Víťazi Stanley Cupu zvyknú byť obdarení vzácnym súborom nečakaných hrdinov, ktorí zažiaria v pravý čas. Slava Vojnov, Dwight King a Trevor Lewis - tí všetci sa vzali odnikiaľ a dokázali dodať nečakaný prídavok. Hokejisti ako Jonathan Quick, Drew Doughty, Anže Kopitar, Dustin Brown, Willie Mitchell, Matt Greene či Dustin Penner boli zasa súčasťami, ktoré prežili najlepšie play-off v kariére. Pokiaľ sa mužstvo s takýmto arzenálom dokáže rozbehnúť a zvládnuť náročný vstup do play-off, jeho sila sa môže ešte zvyšovať. Detroitu sa však rozbehnúť nepodarilo, čo je zapríčinené aj tým, že mu nečakaní hrdinovia a hokejisti hrajúci na vrchole kariér chýbali. Väčšina tímu je buď za zenitom, alebo na svoj vrchol ešte len čaká. Svetlou výnimkou bol Valtteri Filppula, žiaľ, len v základnej časti.
O pozornosti a tlaku na výsledky... Ak by sme pátrali po odlišnosti, ktorá nie je odvodená len z tohtoročného play-off, najväčším rozdielom medzi Red Wings a Kings je diametrálne odlišná pozornosť a s ňou spojené očakávania. Los Angeles žilo hokejom po rokoch boja s ostatnými športovými odvetviami a inými spoločenskými atrakciami. Kings si dokázali získať viac pozornosti ako miestne baseballové, futbalové i basketbalové mužstvá. Dominantné víťazstvo Stanley Cupu u mladého tímu, ktorý môže byť ešte lepší, nebolo predpovedané ani u najväčších optimistov. To v prípade Red Wings sa podobné superlatívy použiť nedajú. Ekonomika mesta kolabuje a hokej je jednou z posledných radovánok rapídne ubúdajúceho obyvateľstva. Detroit sa i naďalej môže hrdiť obchodnou značkou "Hockeytown", no tá sa viaže najmä ku končiacej zlatej ére.
Zoznam víťazov Stanley Cupu je od včera bohatší o nový klub. Los Angeles Kings úspešne zavŕšili svoju spanilú jazdu play-off a zaslúžene si vybojovali svoj historicky prvý titul.
Zatiaľ čo na Kings čakajú bujaré oslavy, ostatné kluby NHL sa môžu inšpirovať ich málo vídaným spôsobom, akým na tento úspech dosiahli. Kings sa stali prvým tímom, ktorý sa v každej sérii play-off dostal do vedenia 3:0 na zápasy. "Králi" prehrali iba štyri súboje a predviedli najdominantnejšiu jazdu za Stanley Cupom od roku 1997 (kedy triumfovali Red Wings). Za všetko hovorí aj ich desať víťazstiev z jedenástich zápasov hraných u súperov.
Mužstvom, ktoré si z L. A. môže brať príklad, je aj Detroit. Red Wings sa s play-off rozlúčili ako prví, keď museli prehltnúť trpkú skutočnosť v podobe konfrontácie s kvalitnejším súperom z Nashvillu.
Po skončení finále medzi Kings a New Jersey Devils vzniká priestor na porovnávanie s absolútnym víťazom play-off, hoci je pravdou, že rozdiely medzi Detroitom a Los Angeles sú občas mimoriadne.
 |
| Kyle Clifford vs Jonathan Ericsson (kredit: Dave Reginek, Detroit Red Wings; 17.12.2011) |
Nie, play-off nie je nová súťaž... Podtext play-off ako novej súťaže, v ktorej mužstvá začínajú od nuly, prešiel do podoby klišé. Skutočnosť je totiž taká, že len výnimočne sa objaví kolektív, ktorý sa výrazne zlepší. Porovnanie Detroitu a L. A. je toho dôkazom. Red Wings sa ku koncu dlhodobej edície trápili a svoje trápenie preniesli aj do vyraďovacích bojov. Kings bojovali o prvé miesto v divízii, do play-off vstupovali vo výbornej forme a tú premietli do zaslúženého víťazstva Stanley Cupu. Nech sa na postavenie mužstiev po základnej časti prihliada akokoľvek, prvoradejšie sú výkony z posledných týždňov. Kings síce postúpili až z ôsmeho miesta konferencie, no rovnako im chýbali len dve víťazstvá na to, aby postupovali z prvej priečky Pacifickej divízie. Vyradenie Red Wings teda nebolo prekvapením a Stanley Cup neskončil v rukách "outsidera".
S Európanmi alebo bez nich?... Od roku 1980 platí, že každoročne získa Stanley Cup aspoň jeden Európan. Priemer z 32 play-off (1980 až 2012) predstavuje číslo 4,62. Tejto hodnote sú nablízku aj tohtoroční šampióni z L. A., za ktorých nastúpili traja hokejisti zo starého kontinentu (Anže Kopitar, Slava Vojnov a Andrej Loktionov). Číslo 4,62 je však skresľované štyrmi víťazstvami Red Wings z rokov 1997, 1998, 2002 a 2008. Vtedajšie mužstvá Detroitu triumfovali s ôsmimi, deviatimi, deviatimi, resp. dvanástimi Európanmi, čo sú štyri najvyššie súčty v histórii NHL. I naďalej platí, že iba sedemkrát v histórii získalo Stanley Cup mužstvo, ktoré dalo príležitosť viac ako piatim hráčom z Európy. Je teda zrejmé, že mužstvo s väčším počtom európskych hokejistov má nižšiu šancu na úspech. Za Red Wings nastúpilo až desať hráčov z Európy, čo je väčšinou priveľa.
Efektivita využívania hĺbky kádra... Vysoký počet Európanov v tíme sa prejavuje aj vo využívaní hĺbky kádra. Ak sa hokejista v ťažkej konkurencii dokáže presadiť, končí v nižších formáciách, v ktorých však výraznejšie nedominuje. Šírka kádra Detroitu je ďalším klišé, ktoré má svoju odvrátenú stranu. Red Wings sa totiž nedokážu oprostiť od ostrej hranice medzi produktívnymi útočnými formáciami a formáciami, ktoré majú v popise práce bránenie a intenzívny fyzický prejav. Výsledkom tohto faktu je produktivita závislá na kreatívnych európskych hokejistoch. Ak však Detroit kreatívne hrať nemôže alebo nedokáže, zastúpenie týchto kreatívnych hráčov neprichádza. Aktuálny víťaz pohára z L. A. pôsobí presne opačne. Hra Kings stojí na agilných zámorských hokejistoch, ktorí sa svojou bojovnosťou, agresivitou a neústupčivosťou výborne hodia do play-off.
Monotónny dopad zranení... Prehrávanie pod ťažobou zranení je otrepanou témou, jej význam sa však nemení. Kings mali to šťastie, že zraneniami svojich kľúčových hráčov netrpeli. Ich výhodou bol čerstvý, zrejúci a fyzicky výborne pripravený káder. Red Wings, ktorí majú jadro hráčov pohromade viac rokov a od výluky sú najvyťažovanejším tímom ligy, si opäť museli prejsť stratami dôležitých hráčov. Niekoľkotýždňové absencie sa podpísali na Jimmym Howardovi, Pavlovi Daciukovi i Darrenovi Helmovi. Po väčšinu roka chýbal Patrick Eaves; Danny Cleary hrával pod injekciami. Kapitán Nicklas Lidström síce vynechal len 12 zápasov, no tie stačili na to, aby sa mužstvo dostalo do kŕča, z ktorého sa nespamätalo. Takýto scenár sprevádza Detroit už tretiu sezónu v rade. Káder sa dal vždy dohromady pred play-off, no ušetrené sily nikdy nevyužil.
Rastúci rozdiel v bránkovisku... Medzi Jonathanom Quickom, gólmanom L. A., a Jimmym Howardom, gólmanom Red Wings, vždy existovali veľké paralely. O dva roky mladší Quick sa v súťaži usadil v ročníku 2008/09 a od sezóny 2009/10 sa stal jednotkou Kings. V tej dobe dával o sebe vedieť aj Howard, nová jednotka Detroitu. Obaja americkí brankári majú od počiatku svojich kariér nos na víťazstvá a patria medzi opory svojich tímov. Jonathan Quick má beztak neustále navrch. Na úkor Howarda bol nominovaný na olympijské hry vo Vancouveri, má na konte viac výhier zo vzájomných stretnutí, no čo najdôležitejšie, je ďaleko úspešnejší v play-off. Zatiaľ čo Howard vyhral len 13 zo svojich doterajších 28 zápasov vyraďovacích bojov, Quick je víťazom Stanley Cupu a držiteľom Conn Smythe Trophy, ani nehovoriac o jeho nominácii na Vezina Trophy.
Nečakané esá a vrcholy kariér... Víťazi Stanley Cupu zvyknú byť obdarení vzácnym súborom nečakaných hrdinov, ktorí zažiaria v pravý čas. Slava Vojnov, Dwight King a Trevor Lewis - tí všetci sa vzali odnikiaľ a dokázali dodať nečakaný prídavok. Hokejisti ako Jonathan Quick, Drew Doughty, Anže Kopitar, Dustin Brown, Willie Mitchell, Matt Greene či Dustin Penner boli zasa súčasťami, ktoré prežili najlepšie play-off v kariére. Pokiaľ sa mužstvo s takýmto arzenálom dokáže rozbehnúť a zvládnuť náročný vstup do play-off, jeho sila sa môže ešte zvyšovať. Detroitu sa však rozbehnúť nepodarilo, čo je zapríčinené aj tým, že mu nečakaní hrdinovia a hokejisti hrajúci na vrchole kariér chýbali. Väčšina tímu je buď za zenitom, alebo na svoj vrchol ešte len čaká. Svetlou výnimkou bol Valtteri Filppula, žiaľ, len v základnej časti.
O pozornosti a tlaku na výsledky... Ak by sme pátrali po odlišnosti, ktorá nie je odvodená len z tohtoročného play-off, najväčším rozdielom medzi Red Wings a Kings je diametrálne odlišná pozornosť a s ňou spojené očakávania. Los Angeles žilo hokejom po rokoch boja s ostatnými športovými odvetviami a inými spoločenskými atrakciami. Kings si dokázali získať viac pozornosti ako miestne baseballové, futbalové i basketbalové mužstvá. Dominantné víťazstvo Stanley Cupu u mladého tímu, ktorý môže byť ešte lepší, nebolo predpovedané ani u najväčších optimistov. To v prípade Red Wings sa podobné superlatívy použiť nedajú. Ekonomika mesta kolabuje a hokej je jednou z posledných radovánok rapídne ubúdajúceho obyvateľstva. Detroit sa i naďalej môže hrdiť obchodnou značkou "Hockeytown", no tá sa viaže najmä ku končiacej zlatej ére.