MARTIN UŽÁK | 28.07.2013 | aktualizované 04.03.2019
Hovorievali mu "Terrible Ted" (Strašný Ted) alebo "Scarface" (Zjazvená tvár). Na ľade dominoval svojimi hokejovými schopnosťami i tvrdými päsťami. Jeho telo bolo zošívané takmer 700 stehmi. Bol srdnatým rebelom a nenávideným súperom. Štyrikrát vyhral Stanley Cup, osemkrát sa dostal do prvého All-Star tímu, jedenásťkrát nastúpil v Zápase hviezd. Bol členom legendárnej Production Line. Detroit Red Wings viedol ako kapitán a neskôr ako manažér a tréner. V Little Caesars Arene má vlastnú sochu. Jeho číslo 7 nesmie nosiť žiadny hráč Red Wings. Stal sa držiteľom ocenenia za rozvoj hokeja v USA, členom Siene slávy NHL a Siene slávy kanadského športu. Jeho meno dnes nesie trofej pre najlepšieho hokejistu NHL podľa hlasovania samotných hráčov. V januári 2017 bol vyhlásený za jedného zo stovky najlepších hokejistov v histórii NHL.
Ted Lindsay nebol taký populárny ako Gordie Howe alebo Terry Sawchuk. Koniec koncov, na ľade aj mimo neho mal fúru nepriateľov. Činy, ktorými zmenil alebo vyformoval ľadový hokej, však z neho spravili jednu z najväčších legiend Národnej hokejovej ligy. Mnohé z tých činov totiž urobil ako prvý alebo jediný hokejista v dejinách.
Prvý nasledovník bývalého hráča NHL
Ted Lindsay podpísal svoju prvú zmluvu s Detroit Red Wings dňa 18. októbra 1944. O jedenásť dní neskôr, 29. októbra 1944, sa postavil do svojho prvého zápasu v NHL, a o ďalšie štyri dni neskôr, 2. novembra 1944, strelil svoj prvý gól v NHL. Všetky tieto dátumy vošli do histórie, pretože Lindsay sa stal prvým hokejistom, ktorý to dokázal ako syn bývalého ligového hráča.
Ted bol synom Berta Lindsayho, kedysi brankára Montreal Wanderers a Toronto Arenas. Až po ňom prichádzali do ligy ďalší a ďalší mladíci, ktorí pokračovali v stopách svojich otcov.
Jedným z inovátorov nahadzovania puku do útočnej tretiny bol Ted Lindsay. Prišiel na to, že puk by mohol nahodiť tak, aby sa odrazil priamo na hokejku spoluhráča. Tento trik začal skúšať so svojím kumpánom z Production Line, Gordiem Howeom. Postupne ho vycibrili do dokonalosti a začali ho využívať aj v súťažných zápasoch, dokonca aj v play-off. Pomáhal im pritom fakt, že brankári v tej dobe takmer neopúšťali bránkovisko.
Krídelníci Lindsay a Howe využívali mantinel tak ako nikto pred nimi. Jeden z nich nastreľoval puk do protiľahlého rohu klziska, aby sa odrazil presne na hokejku toho druhého. Ten druhý následne buď sám vystrelil, alebo ešte prihral Sidovi Abelovi, centrovi Production Line.
Túto šikovnú a náročnú prihrávku začali postupom rokov využívať aj ďalší hokejisti NHL, v Detroite o mnoho rokov neskôr napríklad Alex Delvecchio a Mickey Redmond. V posledných rokoch s touto prihrávkou z času na čas vyrukovali bratia Daniel a Henrik Sedinovci z Vancouveru.
Stanley Cup bol najskôr prezentovaný generálnemu manažérovi Jackovi Adamsovi. Potom prišli na rad hráči Red Wings. Ich úlohou bolo vziať pohár do šatne, kde sa ním mali pokochať a následne sa s ním museli rozlúčiť s vedomím, že pokiaľ ho chcú ešte niekedy vidieť, musia ho opäť vyhrať. Ted Lindsay však predviedol niečo nečakané.
Lindsay usúdil, že pohár by mali vidieť aj tí, vďaka ktorým je platený. Vzal ho preto k mantinelu, kde ešte chýbalo plexisklo, a umožnil priaznivcom, aby ho videli zblízka a mohli si z neho čítať. S pohárom obkorčuľoval celú Olympiu. Tak sa zrodila jedna z najslávnejších tradícií v NHL.
Lindsay sa púšťal aj do ostrých bitiek, v ktorých nehrali prím len jeho päste, ale aj hokejka. Vo svojej kariére nazbieral 1.808 trestných minút, čo je absolútny rekord medzi hráčmi, ktorí v NHL pôsobili v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch. Ako jediný hokejista v histórii NHL sa umiestnil v prvej desiatke najvylučovanejších hráčov ligy až v 14 sezónach.
Lindsay je jedným z jedenástich hráčov, ktorí štyrikrát vyhrali Stanley Cup v drese Red Wings, čo je v tomto klube individuálne hráčske maximum. Ostatnými členmi tejto vzácnej spoločnosti sú Gordie Howe, Red Kelly, Marty Pavelich, Marcel Pronovost, Johnny Wilson, Kris Draper, Tomas Holmström, Nicklas Lidström, Kirk Maltby a Darren McCarty.
Lindsay dostal za svoje počínanie trest v zápase a neskôr bol ako vôbec prvý hráč v histórii NHL suspendovaný. NHL mu udelila trest na desať stretnutí a neskôr ho skrátila. Lindsay vynechal iba štyri duely, aj keď niektoré historické zápisy hovoria o tom, že si odpykal polovicu trestu.
Toronto viedlo v 50. minúte 4:2, ale ku koncu začalo strádať, keď na 4:3 znížil Howe. O päť minút neskôr vyrovnal Lindsay a sám Lindsay nakoniec rozhodol v predĺžení.
Lindsay po svojom víťaznom góle v nadstavenom čase nakorčuľoval do stredu klziska, uchmatol hokejku za čepeľ, oprel si ju o rameno a začal predstierať streľbu do šokovaného obecenstva v Maple Leaf Gardens. Niečo také si nikto pred ním nedovolil.
"Hráčov ako Howe a Lindsay tak ľahko nevydesíte," vyhlásil po zápase detroitský kouč Jimmy Skinner. "Ak ich nahneváte, budú hrať ešte lepšie ako predtým."
Lindsay formoval odbory spolu s hviezdnym obrancom Montrealu Dougom Harveym. Vznik hráčskej asociácie (NHLPA) bol oznámený vo februári 1957 s prezidentom Lindsayom na jej čele, no majitelia klubov ju systematicky rozbili, keď mnohí z nich začali hráčov očierňovať na verejnosti.
Lindsayho snaha aspoň presvedčila majiteľov klubov, aby na hokejistov nehľadeli ako na otrokov, a položila základy asociácie, ktorá bola oficiálne sformovaná v roku 1967.
V sezóne 1947/48 bol Lindsay najlepším strelcom NHL s 33 gólmi. V sezónach 1949/50 a 1956/57 bol najlepším nahrávačom, keď nazbieral 55 asistencií, pričom jeho počin zo sezóny 1949/50 bol novým ligovým rekordom. V ročníku 1949/50 ovládol aj tabuľku produktivity so 78 bodmi. No a nakoniec v sezóne 1958/59 bol najvylučovanejším hráčom so 184 trestnými minútami.
Lindsay vynikal aj v ročníkoch 1951/52 a 1952/53, kedy patril do prvej trojky najlepších strelcov, najlepších nahrávačov, najproduktívnejších hráčov i najtrestanejších hráčov.
Podnet na zmeny poriadkov v Sieni slávy
Podklady:
Hovorievali mu "Terrible Ted" (Strašný Ted) alebo "Scarface" (Zjazvená tvár). Na ľade dominoval svojimi hokejovými schopnosťami i tvrdými päsťami. Jeho telo bolo zošívané takmer 700 stehmi. Bol srdnatým rebelom a nenávideným súperom. Štyrikrát vyhral Stanley Cup, osemkrát sa dostal do prvého All-Star tímu, jedenásťkrát nastúpil v Zápase hviezd. Bol členom legendárnej Production Line. Detroit Red Wings viedol ako kapitán a neskôr ako manažér a tréner. V Little Caesars Arene má vlastnú sochu. Jeho číslo 7 nesmie nosiť žiadny hráč Red Wings. Stal sa držiteľom ocenenia za rozvoj hokeja v USA, členom Siene slávy NHL a Siene slávy kanadského športu. Jeho meno dnes nesie trofej pre najlepšieho hokejistu NHL podľa hlasovania samotných hráčov. V januári 2017 bol vyhlásený za jedného zo stovky najlepších hokejistov v histórii NHL.
Ted Lindsay nebol taký populárny ako Gordie Howe alebo Terry Sawchuk. Koniec koncov, na ľade aj mimo neho mal fúru nepriateľov. Činy, ktorými zmenil alebo vyformoval ľadový hokej, však z neho spravili jednu z najväčších legiend Národnej hokejovej ligy. Mnohé z tých činov totiž urobil ako prvý alebo jediný hokejista v dejinách.
 |
| Ted Lindsay (Mandi Wright, Detroit Free Press) |
Prvý nasledovník bývalého hráča NHL
Ted Lindsay podpísal svoju prvú zmluvu s Detroit Red Wings dňa 18. októbra 1944. O jedenásť dní neskôr, 29. októbra 1944, sa postavil do svojho prvého zápasu v NHL, a o ďalšie štyri dni neskôr, 2. novembra 1944, strelil svoj prvý gól v NHL. Všetky tieto dátumy vošli do histórie, pretože Lindsay sa stal prvým hokejistom, ktorý to dokázal ako syn bývalého ligového hráča.Ted bol synom Berta Lindsayho, kedysi brankára Montreal Wanderers a Toronto Arenas. Až po ňom prichádzali do ligy ďalší a ďalší mladíci, ktorí pokračovali v stopách svojich otcov.
Úmyselná prihrávka o zadný mantinel
Detroit Red Wings sú považovaní za prvý klub, ktorý začal zo zámerným nahadzovaním puku do útočného pásma. Táto ich taktika sa objavila po prvý raz v play-off 1943, pričom po nasledujúce roky sa neustále zdokonaľovala.Jedným z inovátorov nahadzovania puku do útočnej tretiny bol Ted Lindsay. Prišiel na to, že puk by mohol nahodiť tak, aby sa odrazil priamo na hokejku spoluhráča. Tento trik začal skúšať so svojím kumpánom z Production Line, Gordiem Howeom. Postupne ho vycibrili do dokonalosti a začali ho využívať aj v súťažných zápasoch, dokonca aj v play-off. Pomáhal im pritom fakt, že brankári v tej dobe takmer neopúšťali bránkovisko.
Krídelníci Lindsay a Howe využívali mantinel tak ako nikto pred nimi. Jeden z nich nastreľoval puk do protiľahlého rohu klziska, aby sa odrazil presne na hokejku toho druhého. Ten druhý následne buď sám vystrelil, alebo ešte prihral Sidovi Abelovi, centrovi Production Line.
Túto šikovnú a náročnú prihrávku začali postupom rokov využívať aj ďalší hokejisti NHL, v Detroite o mnoho rokov neskôr napríklad Alex Delvecchio a Mickey Redmond. V posledných rokoch s touto prihrávkou z času na čas vyrukovali bratia Daniel a Henrik Sedinovci z Vancouveru.
Korčuľovanie s pohárom lorda Stanleyho
Písal sa 23. apríl 1950. Detroitský útočník Pete Babando skóroval v druhom predĺžení siedmeho zápasu finále Stanley Cupu do siete New York Rangers a rozjasal detroitskú Olympiu.Stanley Cup bol najskôr prezentovaný generálnemu manažérovi Jackovi Adamsovi. Potom prišli na rad hráči Red Wings. Ich úlohou bolo vziať pohár do šatne, kde sa ním mali pokochať a následne sa s ním museli rozlúčiť s vedomím, že pokiaľ ho chcú ešte niekedy vidieť, musia ho opäť vyhrať. Ted Lindsay však predviedol niečo nečakané.
Lindsay usúdil, že pohár by mali vidieť aj tí, vďaka ktorým je platený. Vzal ho preto k mantinelu, kde ešte chýbalo plexisklo, a umožnil priaznivcom, aby ho videli zblízka a mohli si z neho čítať. S pohárom obkorčuľoval celú Olympiu. Tak sa zrodila jedna z najslávnejších tradícií v NHL.
Zavedenie trestov za faul lakťom a kolenom
Ted Lindsay patril medzi najtvrdších hráčov svojej doby. Traduje sa, že on sám sa postaral o zrod vylúčení za úder lakťom a úder kolenom. NHL mala tieto tresty zaviesť, keď videla, ako sa Lindsay na ľade správal. Dokázal byť produktívnym ťahúňom, no popri tom svojim súperom nič nedaroval. Šéfovia ligy, rozhodcovia, protihráči a fanúšikovia iných mužstiev ho nenávideli, pretože nepoznal hranice a často zvykol hrať zlomyseľne.Lindsay sa púšťal aj do ostrých bitiek, v ktorých nehrali prím len jeho päste, ale aj hokejka. Vo svojej kariére nazbieral 1.808 trestných minút, čo je absolútny rekord medzi hráčmi, ktorí v NHL pôsobili v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch. Ako jediný hokejista v histórii NHL sa umiestnil v prvej desiatke najvylučovanejších hráčov ligy až v 14 sezónach.
Štyri momentky so Stanleyho pohárom
Ted Lindsay nebol len prvým hokejistom, ktorý dvihol strieborný pohár lorda Stanleyho a ukázal ho fanúšikom, ale tiež prvým hokejistom, ktorý to urobil až štyrikrát. Po úspechu z jari 1950 sa tešil aj v rokoch 1952, 1954 a 1955, pričom v posledných dvoch prípadoch bol kapitánom Detroitu.Lindsay je jedným z jedenástich hráčov, ktorí štyrikrát vyhrali Stanley Cup v drese Red Wings, čo je v tomto klube individuálne hráčske maximum. Ostatnými členmi tejto vzácnej spoločnosti sú Gordie Howe, Red Kelly, Marty Pavelich, Marcel Pronovost, Johnny Wilson, Kris Draper, Tomas Holmström, Nicklas Lidström, Kirk Maltby a Darren McCarty.
Obeť prvej oficiálnej suspendácie v NHL
Dňa 22. januára 1955 hrali Detroit Red Wings v aréne Maple Leaf Gardens proti domácim Toronto Maple Leafs. O ich obrovskej rivalite s Torontom nesvedčila iba konfrontácia na ľade, ale aj vypätá atmosféra v hľadisku. Jeden z domácich fanúšikov zašiel tak ďaleko, že chcel uchmatnúť hokejku Gordieho Howea a polial ho pivom. Lindsay chcel Howea pomstiť, preto sa k vášnivému fanúšikovi Leafs naklonil cez mantinel a zaútočil naň svojou vlastnou hokejkou.Lindsay dostal za svoje počínanie trest v zápase a neskôr bol ako vôbec prvý hráč v histórii NHL suspendovaný. NHL mu udelila trest na desať stretnutí a neskôr ho skrátila. Lindsay vynechal iba štyri duely, aj keď niektoré historické zápisy hovoria o tom, že si odpykal polovicu trestu.
"Nebojte sa. Ak nastúpia, zastrelím ich!"
Matka Gordieho Howea sa zrútila. Do torontských novín zatelefonoval fanúšik, ktorý vyhlásil, že v priebehu tretieho zápasu prvého kola play-off 1956 v aréne Maple Leaf Gardens zastrelí Gordieho Howea a Teda Lindsayho. Hviezdy Red Wings sa však nezľakli, nastúpili a nakoniec sa postarali o víťazný obrat s neobvyklou dohrou.Toronto viedlo v 50. minúte 4:2, ale ku koncu začalo strádať, keď na 4:3 znížil Howe. O päť minút neskôr vyrovnal Lindsay a sám Lindsay nakoniec rozhodol v predĺžení.
Lindsay po svojom víťaznom góle v nadstavenom čase nakorčuľoval do stredu klziska, uchmatol hokejku za čepeľ, oprel si ju o rameno a začal predstierať streľbu do šokovaného obecenstva v Maple Leaf Gardens. Niečo také si nikto pred ním nedovolil.
"Hráčov ako Howe a Lindsay tak ľahko nevydesíte," vyhlásil po zápase detroitský kouč Jimmy Skinner. "Ak ich nahneváte, budú hrať ešte lepšie ako predtým."
Prvý pokus o založenie hráčskych odborov
Sezóna 1956/57 bola pre Teda Lindsayho najlepšou v kariére. S 85 bodmi skončil druhý v ligovej produktivite a zároveň vytvoril nový ligový rekord v počte bodov medzi ľavými krídlami. Napriek tomu musel Detroit opustiť, pretože generálny manažér Jack Adams nemal pochopenie pre jeho snahu o sformovanie hráčskych odborov. Adams ho za trest vymenil k Chicago Black Hawks, teda do najhoršieho mužstva NHL.Lindsay formoval odbory spolu s hviezdnym obrancom Montrealu Dougom Harveym. Vznik hráčskej asociácie (NHLPA) bol oznámený vo februári 1957 s prezidentom Lindsayom na jej čele, no majitelia klubov ju systematicky rozbili, keď mnohí z nich začali hráčov očierňovať na verejnosti.
Lindsayho snaha aspoň presvedčila majiteľov klubov, aby na hokejistov nehľadeli ako na otrokov, a položila základy asociácie, ktorá bola oficiálne sformovaná v roku 1967.
Opanovanie hlavných sezónnych štatistík
História NHL pozná desiatky hokejistov, ktorí v jednej sezóne zaznamenali najviac gólov, najviac asistencií, najviac kanadských bodov, alebo najviac trestných minút. Ted Lindsay bol ako jediný hokejista histórie minimálne jedenkrát najlepší vo všetkých týchto ukazovateľoch.V sezóne 1947/48 bol Lindsay najlepším strelcom NHL s 33 gólmi. V sezónach 1949/50 a 1956/57 bol najlepším nahrávačom, keď nazbieral 55 asistencií, pričom jeho počin zo sezóny 1949/50 bol novým ligovým rekordom. V ročníku 1949/50 ovládol aj tabuľku produktivity so 78 bodmi. No a nakoniec v sezóne 1958/59 bol najvylučovanejším hráčom so 184 trestnými minútami.
Lindsay vynikal aj v ročníkoch 1951/52 a 1952/53, kedy patril do prvej trojky najlepších strelcov, najlepších nahrávačov, najproduktívnejších hráčov i najtrestanejších hráčov.
Veľké čísla sa nerodia za každú cenu
Ted Lindsay bol po sezóne 1959/60 historickým lídrom NHL v počte zápasov v základnej časti (999), trestných minút (1.635) a gólov ľavých krídelníkov (365). Mal krátko pred 35. narodeninami, takže sa očakávalo, že v NHL ešte bude pokračovať. V Chicagu, kde odohral posledné tri sezóny, sa však necítil najlepšie. Rozhodol sa preto skončiť a sústrediť sa na podnikanie.
Lindsayho od tohto zámeru neodradila ani skutočnosť, že sa mohol stať prvým hokejistom v histórii NHL s tisíckou zápasov v základnej časti. Ale keďže skončil, túto poctu prenechal svojmu bývalému spoluhráčovi Gordiemu Howeovi, ktorý odohral svoj tisíci zápas 26. novembra 1961. Lindsaymu na to stačil jeden jediný zápas, napriek tomu sa rozhodol odísť, čo bolo nevídané.
Lindsayho tisícka napokon predsa len prišla o mnoho rokov neskôr. Stalo sa 15. októbra 1964, kedy sa Lindsay prekvapujúco vrátil na svoju poslednú sezónu. Čo je však dôležitejšie, rozlúčil sa v drese svojich Detroit Red Wings a zostal im verný aj po zvyšok života.
Lindsay zostáva jediným hráčom, ktorý do roku 1979 odohral minimálne tisíc zápasov v základnej časti NHL a pozbieral v nich minimálne 800 bodov a 1.800 trestných minút. Podobnou kombináciou dlhovekosti, produkcie a tvrdosti sa nemohol do roku 1979 pochváliť žiadny iný hokejista NHL.
Podnet na zmeny poriadkov v Sieni slávy
Ted Lindsay sa počas svojej hráčskej kariéry preslávil ako významný priekopník, inovátor a iniciátor mnohých zásadných zmien, bez ktorých si dnes NHL ani nemožno predstaviť. Čo je však zaujímavé, Lindsay zostal progresívny a iniciatívny aj po zavesení korčúľ na klinec.
Najslávnejší príklad jeho nekončiacej iniciatívnosti pochádza z augusta 1966. Lindsay bol vtedy za svoje úspechy a výkony na klziskách poctený uvedením do Siene slávy v Toronte, odmietol sa však zúčastniť slávnostnej ceremónie, pretože v tej dobe ju navštevovali iba niekdajší hokejisti, pričom mali zakázané priviesť so sebou aj manželku a deti.
Lindsay bol prvý, kto k týmto pravidlám verejne zaujal odmietavé stanovisko. "Verte mi, uvedenie do Siene slávy bola pre mňa veľká česť," spomínal po rokoch, "ale slávnosť bola výhradne mužská záležitosť a ja som chcel, aby tam so mnou bola aj moja žena Joanne. Moja žena a moje deti toho počas mojej kariéry veľmi veľa obetovali. Cítil som, že je dôležité, aby túto poctu so mnou zdieľala moja rodina. Keď nemohli ísť oni, nešiel som ani ja."
Lindsayho stanovisko sa stretlo s odozvou. Sieň slávy nasledujúci rok upravila pravidlá a dovolila novým členom, aby si na slávnosť mohli zobrať aj svojich blízkych. No a Lindsay si dal záležať na tom, aby do konca svojho života nevynechal ani jednu ceremóniu pre ďalších nových členov.
 |
| Ted Lindsay (David Guralnick, The Detroit News) |
Podklady:
- Ted Lindsay's legacy leaves indelible mark on hockey (Gregg Krupa, The Detroit News; 04.03.2019)
- Ted Lindsay: 100 Greatest NHL Players (Dave Stubbs, NHL.com; 01.01.2017)
- The Red Kelly Story (Leonard "Red" Kelly, L. Waxy Gregoire & David M. Dupuis, ECW Press, 2016; ISBN 978-1-77041-315-3)
- Mr. Hockey: My Story (Gordie Howe, Penguin Group, 2014; ISBN 978-0-698-18359-9)
- Puckstruck (Stephen Smith, Greystone Books, 2014; ISBN 978-1-77164-048-0)
- Red Wings vs. Maple Leafs History Timeline - Interactive Calendar (Detroit Red Wings; 2013)
- Detroit Red Wings legend credited with Cup tradition (Mark Monroe, Toledo Blade; 29.05.2010)
- Seven: A Salute to Ted Lindsay (Bob Duff & Bill Roose, Olympia Entertainment, 2008; ISBN 978-0981772929
- Lindsay remembers hockey's good ol' days (Andrew Sodergren, Naples Daily News; 15.03.2007)
- Great Left Wingers (Chris Robinson, Altitude Publishing Canada, 2006; ISBN 978-1-55439-082-6)
- On And On And On And On (E. M. Swift, Sports Illustrated; január 1980)
- Net Worth (dráma, Kanada, 120 minút; Jerry Ciccoritti, 1995)
- Lindsay Slaps Hall of Fame (Detroit Free Press, 19.08.1966)
- záznamy zápasov Detroit Red Wings z päťdesiatych rokov (archív autora)