MARTIN UŽÁK | 16.04.2014
Detroit Red Wings a Montreal Canadiens sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia preťahovali o pozíciu najlepšieho mužstva Národnej hokejovej ligy. Písala sa sezóna 1953/54, keď Detroit šiesty raz za sebou ovládol základnú časť, zatiaľ čo Montreal skončil tretíkrát v rade druhý. Red Wings si chceli napraviť chuť po zbabranom závere predchádzajúceho ročníka 1952/53, v ktorom po jednoznačnom víťazstve v základnej časti vypadli v semifinále play-off, zatiaľ čo ich rivali z Montrealu sa dočkali Stanley Cupu.
Detroit prehral v základnej časti sezóny 1953/54 iba 19 stretnutí. Montreal zasa nastrieľal najviac gólov (195). Red Wings mali vo svojich radoch najproduktívnejšieho hráča súťaže Gordieho Howea, najlepšieho obrancu a najslušnejšieho hráča Reda Kellyho, srdnatého kapitána Teda Lindsayho, či fenomenálneho brankára Terryho Sawchuka. Canadiens sa spoliehali na najlepšieho strelca ligy Mauricea Richarda, produktívneho zadáka Douga Harveyho a robustného mladíka Jeana Béliveaua.
Red Wings a Canadiens vstúpili do play-off 1954 ako hlavní adepti na Stanley Cup a svoju dominantnú pozíciu sprvoti obhájili. Detroit si na úvod vyraďovacích bojov poradil so silným Torontom, ktoré vyprevadil po triumfe 4:1 na zápasy. Montreal potreboval iba štyri zápasy, aby vyradil Boston.
Finále medzi obhajcami prvenstva Canadiens a dlhoročnými panovníkmi základnej časti Red Wings sľubovalo ten najlepší hokej, aký v ére Original Six existoval - i preto, že tieto kluby sa stretli v druhom finále za posledné tri roky. Jeden reportér toto finále dokonca nazval Zápasom hviezd Siene slávy.
V úvodných dvoch finálových stretnutiach na ľade Detroitu si oba celky pripísali po jednom víťazstve. Red Wings následne ovládli oba zápasy v Montreale, no Canadiens dokázali uspieť v piatom i šiestom súboji a finálovú sériu dotiahnuť do siedmeho zápasu, konaného 16. apríla 1954 v detroitskej Olympii.
Rozhodujúci zápas finálovej série bol po 60 minútach vyrovnaný pomerom 1:1. Len po druhýkrát v histórii NHL sa stalo, že o víťazovi Stanley Cupu muselo rozhodnúť predĺženie siedmeho zápasu. Montreal viedol zásluhou Floyda Curryho, Detroit vyrovnal po góle Reda Kellyho v presilovej hre. Po štyroch minútach a 20 sekundách predĺženia prišiel životný okamih domáceho útočníka Tonyho Leswicka, ktorého ľahká strela sa odrazila od rukavice beka Douga Harveyho a skončila za chrbtom prekvapeného brankára Gerryho McNeila. Krídelník Montrealu Bert Olmstead neskôr vyhlásil, že puk z hokejky Leswicka plachtil vzduchom s takou ľahkosťou, že by sa dal chytiť do zubov.
Víťazný zásah finále play-off 1954 býva považovaný za jeden z najpodivnejších rozhodujúcich zásahov v histórii finálových bojov o Stanley Cup, prichádzajúci navyše od nečakaného strelca. Tony Leswick patril so svojimi 168 centimetrami medzi najmenších hráčov súťaže, rozdával však tvrdé bodyčeky a dostával sa pod kožu najlepších hokejistov súpera. Vo finálovej sérii s Montrealom vymazal z ľadu slávneho zakončovateľa Mauricea Richarda, ktorého meno je od roku 1998 spojené s ocenením pre najlepšieho strelca NHL.
Svet už obletelo niekoľko fotografií a video záberov, na ktorých hrdina Leswick so svojimi spoluhráčmi mohutne oslavuje a bozkáva Stanley Cup. Oslavy, ktoré sa v Olympii strhli prakticky okamžite po strelení nečakaného gólu, však nevoňali porazeným Canadiens, ktorí si s Red Wings nepodali ruky.
Nepodanie rúk medzi oboma súpermi bolo predmetom mnohých diskusií. Jedna z nich sa uskutočnila v roku 1974 v spomienkovej relácii stanice ESPN. Do štúdia zavítali niekoľkí aktéri oných finálových bojov, vrátane slávneho detroitského komentátora Budda Lyncha, pričom debata o udalostiach, ktoré sa odohrali krátko po skončení série, bola okorenená malou slovnou roztržkou medzi legendárnym montrealským krídelníkom Berniem "Boom-Boom" Geoffrionom a vtedajším kapitánom Red Wings Tedom Lindsayom.
Šťastná strela Tonyho Leswicka priniesla Detroitu v poradí šieste víťazstvo Stanley Cupu. Red Wings svoj triumf zopakovali aj o rok neskôr, pričom vo finálových bojoch znova čelili Montrealu a znova ho porazili až v siedmom zápase série. Predĺženie však už potrebné nebolo, čo platí prakticky dodnes. Leswickov gól je totiž posledným gólom, ktorý padol v nadstavenom čase siedmeho zápasu finále Stanley Cupu.
Kvalita vtedajších tímov Detroit Red Wings a Montreal Canadiens, neobvyklé vyvrcholenie celej série i udalosti, ktoré sa odohrali po jej skončení, zabezpečili siedmemu stretnutiu finále play-off 1954 pevné miesto v histórii Národnej hokejovej ligy. Napr. kanadská televízna stanica TSN tento zápas v roku 2009 zaradila na štvrtú priečku rebríčka najlepších siedmich zápasov v histórii finálových bojov o Stanley Cup.
 |
| Záber z finále Stanley Cupu 1954 medzi Detroit Red Wings a Montreal Canadiens (Associated Press) |
Detroit Red Wings a Montreal Canadiens sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia preťahovali o pozíciu najlepšieho mužstva Národnej hokejovej ligy. Písala sa sezóna 1953/54, keď Detroit šiesty raz za sebou ovládol základnú časť, zatiaľ čo Montreal skončil tretíkrát v rade druhý. Red Wings si chceli napraviť chuť po zbabranom závere predchádzajúceho ročníka 1952/53, v ktorom po jednoznačnom víťazstve v základnej časti vypadli v semifinále play-off, zatiaľ čo ich rivali z Montrealu sa dočkali Stanley Cupu.
Detroit prehral v základnej časti sezóny 1953/54 iba 19 stretnutí. Montreal zasa nastrieľal najviac gólov (195). Red Wings mali vo svojich radoch najproduktívnejšieho hráča súťaže Gordieho Howea, najlepšieho obrancu a najslušnejšieho hráča Reda Kellyho, srdnatého kapitána Teda Lindsayho, či fenomenálneho brankára Terryho Sawchuka. Canadiens sa spoliehali na najlepšieho strelca ligy Mauricea Richarda, produktívneho zadáka Douga Harveyho a robustného mladíka Jeana Béliveaua.
Red Wings a Canadiens vstúpili do play-off 1954 ako hlavní adepti na Stanley Cup a svoju dominantnú pozíciu sprvoti obhájili. Detroit si na úvod vyraďovacích bojov poradil so silným Torontom, ktoré vyprevadil po triumfe 4:1 na zápasy. Montreal potreboval iba štyri zápasy, aby vyradil Boston.
Finále medzi obhajcami prvenstva Canadiens a dlhoročnými panovníkmi základnej časti Red Wings sľubovalo ten najlepší hokej, aký v ére Original Six existoval - i preto, že tieto kluby sa stretli v druhom finále za posledné tri roky. Jeden reportér toto finále dokonca nazval Zápasom hviezd Siene slávy.
V úvodných dvoch finálových stretnutiach na ľade Detroitu si oba celky pripísali po jednom víťazstve. Red Wings následne ovládli oba zápasy v Montreale, no Canadiens dokázali uspieť v piatom i šiestom súboji a finálovú sériu dotiahnuť do siedmeho zápasu, konaného 16. apríla 1954 v detroitskej Olympii.
Rozhodujúci zápas finálovej série bol po 60 minútach vyrovnaný pomerom 1:1. Len po druhýkrát v histórii NHL sa stalo, že o víťazovi Stanley Cupu muselo rozhodnúť predĺženie siedmeho zápasu. Montreal viedol zásluhou Floyda Curryho, Detroit vyrovnal po góle Reda Kellyho v presilovej hre. Po štyroch minútach a 20 sekundách predĺženia prišiel životný okamih domáceho útočníka Tonyho Leswicka, ktorého ľahká strela sa odrazila od rukavice beka Douga Harveyho a skončila za chrbtom prekvapeného brankára Gerryho McNeila. Krídelník Montrealu Bert Olmstead neskôr vyhlásil, že puk z hokejky Leswicka plachtil vzduchom s takou ľahkosťou, že by sa dal chytiť do zubov.
Víťazný zásah finále play-off 1954 býva považovaný za jeden z najpodivnejších rozhodujúcich zásahov v histórii finálových bojov o Stanley Cup, prichádzajúci navyše od nečakaného strelca. Tony Leswick patril so svojimi 168 centimetrami medzi najmenších hráčov súťaže, rozdával však tvrdé bodyčeky a dostával sa pod kožu najlepších hokejistov súpera. Vo finálovej sérii s Montrealom vymazal z ľadu slávneho zakončovateľa Mauricea Richarda, ktorého meno je od roku 1998 spojené s ocenením pre najlepšieho strelca NHL.
Svet už obletelo niekoľko fotografií a video záberov, na ktorých hrdina Leswick so svojimi spoluhráčmi mohutne oslavuje a bozkáva Stanley Cup. Oslavy, ktoré sa v Olympii strhli prakticky okamžite po strelení nečakaného gólu, však nevoňali porazeným Canadiens, ktorí si s Red Wings nepodali ruky.
Nepodanie rúk medzi oboma súpermi bolo predmetom mnohých diskusií. Jedna z nich sa uskutočnila v roku 1974 v spomienkovej relácii stanice ESPN. Do štúdia zavítali niekoľkí aktéri oných finálových bojov, vrátane slávneho detroitského komentátora Budda Lyncha, pričom debata o udalostiach, ktoré sa odohrali krátko po skončení série, bola okorenená malou slovnou roztržkou medzi legendárnym montrealským krídelníkom Berniem "Boom-Boom" Geoffrionom a vtedajším kapitánom Red Wings Tedom Lindsayom.
Šťastná strela Tonyho Leswicka priniesla Detroitu v poradí šieste víťazstvo Stanley Cupu. Red Wings svoj triumf zopakovali aj o rok neskôr, pričom vo finálových bojoch znova čelili Montrealu a znova ho porazili až v siedmom zápase série. Predĺženie však už potrebné nebolo, čo platí prakticky dodnes. Leswickov gól je totiž posledným gólom, ktorý padol v nadstavenom čase siedmeho zápasu finále Stanley Cupu.
Kvalita vtedajších tímov Detroit Red Wings a Montreal Canadiens, neobvyklé vyvrcholenie celej série i udalosti, ktoré sa odohrali po jej skončení, zabezpečili siedmemu stretnutiu finále play-off 1954 pevné miesto v histórii Národnej hokejovej ligy. Napr. kanadská televízna stanica TSN tento zápas v roku 2009 zaradila na štvrtú priečku rebríčka najlepších siedmich zápasov v histórii finálových bojov o Stanley Cup.