Prišli ako zvučné mená, no nakoniec nestrelili ani gól

MARTIN UŽÁK | 18.08.2013

Detroit Red Wings posilnili ako rokmi overení hráči a v mnohých smeroch boli prínosní. Napriek tomu neprispeli tým, čo je v ľadovom hokeji hlavným korením.

Zoznámte sa s príbehmi tých najzvučnejších hokejistov, ktorí do Detroitu prišli ako ostrieľané posily, no aj napriek dostatku príležitostí sa im v červeno-bielom drese Red Wings nepodarilo skórovať.

Brad May v pästnom súboji s torontským Jayom Rosehillom (David Guralnick, The Detroit News; 25.09.2009)

Derian Hatcher (2003/04)

Hatcher prichádzal do Detroitu ako ostrieľaný defenzívny obranca, ktorý si v roku 1997 zahral v Zápase hviezd a v roku 1999 získal Stanley Cup ako kapitán Dallas Stars. Góly sa od neho nečakali - po 12 sezónach v NHL ich mal na konte len 71, ale za 30 miliónov na päť rokov - čo bol štedrý kontrakt, ktorý dostal od Red Wings - sa dalo predpokladať, že by sa občas mohol presadiť aj strelecky. Hatcherova anabáza v Detroite však skončila blamážou. Hneď v treťom zápase sezóny 2003/04 utrpel zranenie kolena, ktoré ho vyradilo na takmer päť mesiacov a po návrate na ľad ho výrazne spomaľovalo. Hatcher stihol v ročníku 2003/04 odohrať len 15 stretnutí základnej časti (0+4) a 12 stretnutí play-off (0+1). Po výluke 2004/05 z klubu odišiel po tom, čo bol vykúpený zo zmluvy... bez jediného streleného gólu.

Bryan Hextall ml. (1975/76)

Hextall junior zažil premiéru v NHL v sezóne 1962/63, no naplno prerazil až v ročníku 1969/70. Tento člen slávneho rodu Hextallovcov sa usadil v mužstve Pittsburgh Penguins, kde sa mu dvakrát podarilo prekonať dvadsaťgólovú hranicu. Penguins ho po poľavení vymenili do Atlanty, kde ešte postupne strelecky ožil, takže pred sezónou 1975/76 sa zdalo, že Red Wings v ňom našli solídneho centra, ktorý je schopný tvoriť hru a zároveň zakončovať. Hextall junior sa odjakživa vyznačoval húževnatosťou a slušnou schopnosťou strieľať góly. Pred príchodom do Detroitu ich nasúkal 91, no v drese Red Wings sa nakoniec nepresadil ani raz. Vedenie Red Wings stratilo trpezlivosť po 21 zápasoch, v ktorých mal na konte len štyri gólové prihrávky, štyri mínusové body a 29 trestných minút, a vymenilo ho do Minnesoty.

Brad May (2009/10)

May rozbehol svoju kariéru v NHL na začiatku deväťdesiatych rokov. Bol známy ako bitkár, ktorý na rozdiel od iných zurvalcov prispieval aj ofenzívne. Do Detroitu prišiel pred tréningovým kempom 2009. V tej dobe mal za sebou 1.001 zápasov v základnej časti NHL s bilanciou 127 gólov, 160 asistencií a 2.182 trestných minút. V drese Red Wings sa postavil do 40 súbojov a až v desiatich prípadoch zhodil rukavice. Okrem 66 trestných minút si pripísal jednu asistenciu a päť mínusových bodov. Čo je najpikantnejšie, May v skutočnosti aj skóroval. Stalo sa tak 18. novembra 2009 v domácom zápase s Dallasom (1:3). May sa presadil v 47. minúte po strele z otočky, no rozhodcovia chybovali a regulárny gól neuznali. K cti tohto tvrdého krídelníka slúži fakt, že Red Wings sa neskôr dočkali aspoň ospravedlnenia od vedenia NHL.

Mike McEwen (1985/86)

McEwen strávil svojich prvých deväť ročníkov v NHL v piatich kluboch, pod čo sa podpisovali jeho časté nezhody s trénermi. Nech už pôsobil kdekoľvek, všade rozdával slušné prihrávky a dokázal využívať svoju pomerne presnú strelu, čím napĺňal povesť ofenzívne ladeného obrancu. V poslednej sezóne pred príchodom do Detroitu hrával za Washington, v ktorého drese zaznamenal 38 bodov (11+27) v 56 zápasoch. Za Red Wings po prvýkrát nastúpil ako trojnásobný víťaz Stanley Cupu so skúsenosťami zo 604 stretnutí, v ktorých nastrieľal solídnych 95 gólov. V Detroite sa však strelecky nepresadil, keď v 29 súbojoch získal len desať asistencií, osem mínusových bodov a 16 trestných minút. McEwen bol síce ozdobou a spestrením útočnej modrej čiary, no Red Wings sa ho rozhodli vymeniť k New York Rangers.

Gus Mortson (1958/59)

Mortson nepatril medzi dominantných strelcov. Doménou tohto fyzicky hrajúceho beka bola vlastná modrá čiara, na ktorej patril medzi najobávanejších hráčov svojej doby. Najväčšie úspechy zažil v drese Toronta, v ktorom pôsobil šesť sezón, pričom v štyroch z nich sa tešil zo zisku Stanley Cupu. Ďalších šesť rokov strávil v Chicagu, kde robil aj kapitána. Osemkrát nastúpil v Zápase hviezd a štyrikrát bol najvylučovanejším hráčom ligy. Pred sezónou 1958/59 bol vymenený do Detroitu, kde si ho pamätali z bitky s Gordiem Howeom zo Zápasu hviezd 1948. Mortson prichádzal so skúsenosťami zo 761 duelov v základnej časti a 54 duelov v play-off. V 36 zápasoch za Red Wings, ktoré boli jeho poslednými v súťaži, získal len jednu asistenciu. Sezóna 1958/59 bola pre Mortsona jedinou, v ktorej neskóroval ani raz.

Robert Picard (1989/90)

Picard sa stal trojkou draftu 1977 a okamžite bol považovaný za veľkého spasiteľa deravých obranných radov Washingtonu. V prvých troch sezónach v NHL nastrieľal 42 gólov, no i napriek tomu bol vymenený do Toronta, ktoré ho zakrátko vypravilo do jeho rodného Montrealu. V Montreale sa však stretol s podobným tlakom ako vo Washingtone a ani pre Habs nakoniec nebol dosť dobrý na to, aby ho po niekoľkých rokoch nevymenili. Picard skončil vo Winnipegu, odkiaľ sa po čase odobral do Quebecu. Keď sa už konečne zdalo, že Quebec by mohol byť prvým klubom, v ktorom absolvuje aspoň štyri kompletné sezóny, Nordiques ho poslali do Detroitu. Picard mal v tej dobe za sebou 879 zápasov so slušnou bilanciou 104 gólov a 316 asistencií. V drese Red Wings stihol odohrať 20 stretnutí (0+3), po ktorých uzavrel kariéru.