MARTIN UŽÁK | 13.04.2011
Ak by sme mali menovať najužitočnejšieho hráča Detroit Red Wings v základnej časti sezóny 2010/11, zrejme by padla voľba na jedného z dvojice Švédov Nicklas Lidström alebo Henrik Zetterberg. Lidström sa stal druhým najproduktívnejším bekom súťaže a opäť raz horúcim kandidátom na zisk Norris Trophy pre najlepšieho obrancu NHL. Zetterberg sa zasa umiestnil na deviatom mieste kanadského bodovania NHL.
Obaja títo lídri vynikali, ťahali mužstvo a po celý rok mu dodávali vysokú hernú kvalitu. Súčasný kapitán a jeho najpravdepodobnejší nástupca boli skrátka skutočnými hviezdami základnej časti.
Kredit za výborné výkony sa však neudeľuje iba celoročne, mesačne alebo týždenne. Pozornosť si zasluhujú aj tri hviezdy každého zápasu, ktorým sa tak dostáva tej najaktuálnejšej žiary reflektorov.
Tri hviezdy každého stretnutia vyberajú vo väčšine prípadov niektoré médiá píšuce o domácom tíme, čo platí aj v prípade Detroit Red Wings. Rozhodovanie o najlepších hokejistoch zápasov konaných v Joe Louis Arene mal v posledných rokoch pod palcom predovšetkým Bruce MacLeod. V súčasnosti však náleží hlavné slovo Chuckovi Pleinessovi, jeho kolegovi z michiganského denníka Macomb Daily.
Na výber troch hviezd zápasu vplýva množstvo faktorov, ktoré sú nie vždy odrazom štatistík. Niekedy je na udelenie honoru "hviezda zápasu" potrebný výborný výkon s množstvom úžasných kúskov. Inokedy stačí efektne premenený rozhodujúci samostatný nájazd alebo nevídaná gólová akcia. Do voľby môže prehovoriť aj víťazná bitka, vysoká bodová produkcia, ale aj jeden skvelý obranný alebo brankársky zákrok, ktorý príde v rozhodujúcom momente zápasu a má veľký vplyv na konečný výsledok.
Vyhlasovanie hviezd zápasu uprednostňuje ofenzívnych útočníkov a nie vždy vystihne kvalitnú defenzívnu robotu zadáka, tvrdosť a energickosť hráča zo štvrtej lajny, alebo solídny výkon brankára.
Skrátka, medzi troch najlepších mužov zápasu sa často nedostáva hráč, ktorý by tam podľa všetkého mal byť. Tri hviezdne miesta nemusia vždy stačiť, a rozhodovať môže čokoľvek. Dokonca je možné zájsť ešte ďalej a vynechať aj bezprostredné a pre výsledok zápasu tak významné príspevky.
Takouto výnimkou, známou z nedávnej minulosti, bol napr. návrat legendárneho zadáka Chrisa Cheliosa do Montrealu. Nikdy sa totiž nevedelo, kedy sa v meste, v ktorom svoju kariéru v NHL začínal, ukáže naposledy. Primát tretej hviezdy zápasu tak Cheliosovi prischol bez toho, aby v ňom výraznejšie dominoval.
Zaujímavým príkladom zo súčasnosti je útočník Pavel Daciuk, ktorý navyše nemá osobitnú pozíciu len v rámci jedného klubu, ale aj na úrovni celej súťaže. Daciuk je totiž tak technicky a herne zdatný, že jeho nominácia na hviezdu zápasu nikdy neprekvapí, a to ani v prípadoch, kedy neoslňuje zberom bodov.
Tento tridsaťdvaročný ruský klenot je dnes pre oko fanúšika tým najlahodnejším hráčom na svete. Kúzelník zo Sverdlovska oplýva skromnosťou, nenapodobiteľnou ľahkosťou, úžasnou palicovou technikou a vzácnou stabilitou na korčuliach, čo znamená, že medzi tri hviezdy zápasu sa dostáva pravidelne.
Kto bol teda tým najligotavejším klenotom Detroit Red Wings v základnej časti sezóny 2010/11?
Áno, bol ním práve Pavel Daciuk.
Daciukove prvenstvo je neodškriepiteľné a vôbec pritom nezáleží na tom, či človek hodnotí jednotlivé tri hviezdy každého zápasu na základe prideľovania určitého počtu bodov, alebo podľa počtu vyhlásení.
Zo všetkých hokejistov Red Wings bol Daciuk za jednu z hviezd vyhlásený až dvadsaťkrát, čo nemôže vyrovnať ani vysoko produktívny Zetterberg (15 honorov). Dvojičku "Euro Twins" dopĺňajú aj útočník Danny Cleary a gólman Jimmy Howard. V obrane patrili medzi najčastejšie voľby Nicklas Lidström a Niklas Kronwall.
Daciukove majstrovstvo sa premietlo aj do ďalšieho primátu, ktorý nevyrovná žiaden iný hokejista tímu. Daciuk bol počas základnej časti trikrát vyhlásený za prvú hviezdu vo dvoch po sebe nasledujúcich zápasoch. Odniesol si najvyšší počet titulov prvej hviezdy (11), čo je zároveň jeden z najlepších výkonov v celej NHL. Daciukovu dominanciu ešte znásobuje skutočnosť, že vinou dvoch zranení odohral iba 56 zápasov.
V rámci statusov prvých hviezd zápasov Daciukovi konkurovali najmä Zetterberg (7x) a Howard (5x). Na strieborných priečkach sa k jeho (taktiež rekordným) šiestim honorom najviac približoval Cleary (5x). Najvyšší počet honorov tretej hviezdy zápasu dosiahli Zetterberg (6x), Lidström a Cleary (obaja 5x).
Detroit odohral v základnej časti celkom 14 zápasov, v ktorých sa dočkal všetkých troch pozícií hviezd zápasu. V 31 súbojoch mali Red Wings medzi hviezdami dvoch zástupcov a v 19 ďalších dueloch získali jedno miesto. Zvyšných 18 stretnutí Detroitu príliš nevyšlo, keďže tri hviezdy zápasu sa našli iba v zostave súpera. Zaujímavé ale je, že v prvej polovici ročníka bolo takýchto mizerných duelov Red Wings iba päť.
Záverom ešte zoznam všetkých detroitských hráčov, ktorí boli minimálne raz vyhlásení za hviezdu zápasu. Súpis je usporiadaný podľa celkového počtu bodov, ktorý je odvodený od súčtov o hodnotách 5 bodov (prvá hviezda); 3,5 bodu (druhá hviezda) a 1,5 bodu (tretia hviezda). Konečné poradie má preto presnú podobu.
Prvé tri priečky bodového hodnotenia obsadili Pavel Daciuk (80,5 b.), Henrik Zetterberg (51) a Jimmy Howard (41,5). Za týmito hokejistami postupne nasledujú Danny Cleary (35), Valtteri Filppula (27), Darren Helm (26,5), Todd Bertuzzi (24), Nicklas Lidström (21), Niklas Kronwall (15), Patrick Eaves (13), Jiří Hudler (11,5), Brian Rafalski (10,5), Johan Franzén (10), Kris Draper, Joey MacDonald (obaja 8,5), Justin Abdelkader, Tomas Holmström (obaja 8), Chris Osgood, Jonathan Ericsson (obaja 5) a Drew Miller (1,5).
Z hokejistov, ktorí boli v priebehu ročníka vyhlásení minimálne raz za hviezdu zápasu, nezískali honor celkovej prvej hviezdy iba útočník Miller a obrancovia Rafalski a Ericsson.
Hráčmi, ktorí boli počas dlhodobej edície sezóny minimálne raz menovaní hviezdou na každom z troch stupienkov, boli Daciuk, Howard, Cleary, Filppula, Franzén, Lidström, Kronwall, Zetterberg, Hudler a Helm.
Z hráčov, ktorí počas ročníka nastúpili na minimálne jeden zápas základnej časti, neboli za žiadnu z troch hviezd zápasu ani raz vyhlásení Brad Stuart, Mike Modano, Ruslan Salej, Jakub Kindl, Cory Emmerton, Jan Muršak, Tomáš Tatar, Doug Janik a Thomas McCollum.
Ak by sme mali menovať najužitočnejšieho hráča Detroit Red Wings v základnej časti sezóny 2010/11, zrejme by padla voľba na jedného z dvojice Švédov Nicklas Lidström alebo Henrik Zetterberg. Lidström sa stal druhým najproduktívnejším bekom súťaže a opäť raz horúcim kandidátom na zisk Norris Trophy pre najlepšieho obrancu NHL. Zetterberg sa zasa umiestnil na deviatom mieste kanadského bodovania NHL.
Obaja títo lídri vynikali, ťahali mužstvo a po celý rok mu dodávali vysokú hernú kvalitu. Súčasný kapitán a jeho najpravdepodobnejší nástupca boli skrátka skutočnými hviezdami základnej časti.
Kredit za výborné výkony sa však neudeľuje iba celoročne, mesačne alebo týždenne. Pozornosť si zasluhujú aj tri hviezdy každého zápasu, ktorým sa tak dostáva tej najaktuálnejšej žiary reflektorov.
Tri hviezdy každého stretnutia vyberajú vo väčšine prípadov niektoré médiá píšuce o domácom tíme, čo platí aj v prípade Detroit Red Wings. Rozhodovanie o najlepších hokejistoch zápasov konaných v Joe Louis Arene mal v posledných rokoch pod palcom predovšetkým Bruce MacLeod. V súčasnosti však náleží hlavné slovo Chuckovi Pleinessovi, jeho kolegovi z michiganského denníka Macomb Daily.
Na výber troch hviezd zápasu vplýva množstvo faktorov, ktoré sú nie vždy odrazom štatistík. Niekedy je na udelenie honoru "hviezda zápasu" potrebný výborný výkon s množstvom úžasných kúskov. Inokedy stačí efektne premenený rozhodujúci samostatný nájazd alebo nevídaná gólová akcia. Do voľby môže prehovoriť aj víťazná bitka, vysoká bodová produkcia, ale aj jeden skvelý obranný alebo brankársky zákrok, ktorý príde v rozhodujúcom momente zápasu a má veľký vplyv na konečný výsledok.
Vyhlasovanie hviezd zápasu uprednostňuje ofenzívnych útočníkov a nie vždy vystihne kvalitnú defenzívnu robotu zadáka, tvrdosť a energickosť hráča zo štvrtej lajny, alebo solídny výkon brankára.
Skrátka, medzi troch najlepších mužov zápasu sa často nedostáva hráč, ktorý by tam podľa všetkého mal byť. Tri hviezdne miesta nemusia vždy stačiť, a rozhodovať môže čokoľvek. Dokonca je možné zájsť ešte ďalej a vynechať aj bezprostredné a pre výsledok zápasu tak významné príspevky.
Takouto výnimkou, známou z nedávnej minulosti, bol napr. návrat legendárneho zadáka Chrisa Cheliosa do Montrealu. Nikdy sa totiž nevedelo, kedy sa v meste, v ktorom svoju kariéru v NHL začínal, ukáže naposledy. Primát tretej hviezdy zápasu tak Cheliosovi prischol bez toho, aby v ňom výraznejšie dominoval.
Zaujímavým príkladom zo súčasnosti je útočník Pavel Daciuk, ktorý navyše nemá osobitnú pozíciu len v rámci jedného klubu, ale aj na úrovni celej súťaže. Daciuk je totiž tak technicky a herne zdatný, že jeho nominácia na hviezdu zápasu nikdy neprekvapí, a to ani v prípadoch, kedy neoslňuje zberom bodov.
Tento tridsaťdvaročný ruský klenot je dnes pre oko fanúšika tým najlahodnejším hráčom na svete. Kúzelník zo Sverdlovska oplýva skromnosťou, nenapodobiteľnou ľahkosťou, úžasnou palicovou technikou a vzácnou stabilitou na korčuliach, čo znamená, že medzi tri hviezdy zápasu sa dostáva pravidelne.
Kto bol teda tým najligotavejším klenotom Detroit Red Wings v základnej časti sezóny 2010/11?
Áno, bol ním práve Pavel Daciuk.
| TIP: Datsyuk, Dacjuk, alebo Daciuk? Čo je správne? Ako správne písať mená ruských hokejistov. |
 |
| Pavel Daciuk (David Guralnick, The Detroit News) |
Daciukove prvenstvo je neodškriepiteľné a vôbec pritom nezáleží na tom, či človek hodnotí jednotlivé tri hviezdy každého zápasu na základe prideľovania určitého počtu bodov, alebo podľa počtu vyhlásení.
Zo všetkých hokejistov Red Wings bol Daciuk za jednu z hviezd vyhlásený až dvadsaťkrát, čo nemôže vyrovnať ani vysoko produktívny Zetterberg (15 honorov). Dvojičku "Euro Twins" dopĺňajú aj útočník Danny Cleary a gólman Jimmy Howard. V obrane patrili medzi najčastejšie voľby Nicklas Lidström a Niklas Kronwall.
Daciukove majstrovstvo sa premietlo aj do ďalšieho primátu, ktorý nevyrovná žiaden iný hokejista tímu. Daciuk bol počas základnej časti trikrát vyhlásený za prvú hviezdu vo dvoch po sebe nasledujúcich zápasoch. Odniesol si najvyšší počet titulov prvej hviezdy (11), čo je zároveň jeden z najlepších výkonov v celej NHL. Daciukovu dominanciu ešte znásobuje skutočnosť, že vinou dvoch zranení odohral iba 56 zápasov.
V rámci statusov prvých hviezd zápasov Daciukovi konkurovali najmä Zetterberg (7x) a Howard (5x). Na strieborných priečkach sa k jeho (taktiež rekordným) šiestim honorom najviac približoval Cleary (5x). Najvyšší počet honorov tretej hviezdy zápasu dosiahli Zetterberg (6x), Lidström a Cleary (obaja 5x).
Detroit odohral v základnej časti celkom 14 zápasov, v ktorých sa dočkal všetkých troch pozícií hviezd zápasu. V 31 súbojoch mali Red Wings medzi hviezdami dvoch zástupcov a v 19 ďalších dueloch získali jedno miesto. Zvyšných 18 stretnutí Detroitu príliš nevyšlo, keďže tri hviezdy zápasu sa našli iba v zostave súpera. Zaujímavé ale je, že v prvej polovici ročníka bolo takýchto mizerných duelov Red Wings iba päť.
Záverom ešte zoznam všetkých detroitských hráčov, ktorí boli minimálne raz vyhlásení za hviezdu zápasu. Súpis je usporiadaný podľa celkového počtu bodov, ktorý je odvodený od súčtov o hodnotách 5 bodov (prvá hviezda); 3,5 bodu (druhá hviezda) a 1,5 bodu (tretia hviezda). Konečné poradie má preto presnú podobu.
Prvé tri priečky bodového hodnotenia obsadili Pavel Daciuk (80,5 b.), Henrik Zetterberg (51) a Jimmy Howard (41,5). Za týmito hokejistami postupne nasledujú Danny Cleary (35), Valtteri Filppula (27), Darren Helm (26,5), Todd Bertuzzi (24), Nicklas Lidström (21), Niklas Kronwall (15), Patrick Eaves (13), Jiří Hudler (11,5), Brian Rafalski (10,5), Johan Franzén (10), Kris Draper, Joey MacDonald (obaja 8,5), Justin Abdelkader, Tomas Holmström (obaja 8), Chris Osgood, Jonathan Ericsson (obaja 5) a Drew Miller (1,5).
Z hokejistov, ktorí boli v priebehu ročníka vyhlásení minimálne raz za hviezdu zápasu, nezískali honor celkovej prvej hviezdy iba útočník Miller a obrancovia Rafalski a Ericsson.
Hráčmi, ktorí boli počas dlhodobej edície sezóny minimálne raz menovaní hviezdou na každom z troch stupienkov, boli Daciuk, Howard, Cleary, Filppula, Franzén, Lidström, Kronwall, Zetterberg, Hudler a Helm.
Z hráčov, ktorí počas ročníka nastúpili na minimálne jeden zápas základnej časti, neboli za žiadnu z troch hviezd zápasu ani raz vyhlásení Brad Stuart, Mike Modano, Ruslan Salej, Jakub Kindl, Cory Emmerton, Jan Muršak, Tomáš Tatar, Doug Janik a Thomas McCollum.