MARTIN UŽÁK | 04.09.2012
V posledný augustový deň sa mi zacnelo hokeja, tak som si zašiel na prípravný zápas medzi Žilinou a Třincom (2:7). No a opäť som sa presvedčil, ako to v nehokejovej Žiline chodí.
Třinec je od Žiliny vzdialený zhruba 62 kilometrov. Dostavili sa tak aj dve desiatky stúpencov "Oceliarov", aby stretnutiu dodali aspoň nejakú atmosféru. Domácich fanúšikov súper opäť nezaujal, a to aj napriek tomu, že na ľad poslal všetkých štyroch bývalých hokejistov NHL, ktorých má v kádri.
Za širšiu zmienku stoja najmä Radek Bonk a Václav Varaďa, obaja nastupujúci v prvom útoku Třinca. Človek si mohol náležite zaspomínať na ich niekdajšie pôsobenie v NHL, v ktorej sa rozhodne nestratili.
Bonk strávil podstatnú časť zámorskej kariéry v Ottawe, kde pôsobil v rokoch 1995 až 2004. V sezóne 1999/00 dokonca ovládol klubové bodovanie, aby v ročníku 2001/02 skončil druhý za Danielom Alfredssonom. Neskôr si zahral aj za Montreal a Nashville. Dohromady nastúpil do 969 súbojov základnej časti.
Už dvojnásobný otec Varaďa pôsobil v najlepšej hokejovej súťaži sveta v rokoch 1996 až 2006. Hrával v dresoch Buffala a Ottawy, pričom v roku 1999 si so Sabres zahral vo finále Stanley Cupu.
Okrem Bonka a Varaďu sa v DOXXbet Aréne ukázali aj zadáci Tomáš Klouček (141 zápasov za New York Rangers, Nashville a Atlantu v rokoch 2000 až 2005) a Martin Lojek (päť zápasov za Floridu v rokoch 2007 až 2008).
Žiaľ, ani takéto zaujímavé kvarteto nebolo pre miestnych priaznivcov dostatočným lákadlom.
Pravdou je, že mizerný záujem o hokej je v posledných rokoch pre Žilinu typický. Občas sa však z toho vykľuje aspoň drobná výhoda pre hokejistov. Menej fanúšikov na tribúnach totiž znamená menej urážok a nadávok adresovaných najmä tým hráčom, ktorí kedysi reprezentovali svoju vlasť za morom.
Pri spomínaní na obstojne zaplnené tribúny žilinského štadióna sa mi vybavuje najmä 28. december 2010. Takmer štyri tisícky ľudí sa vtedy prišli pozrieť na nabité mužstvo Slovana Bratislava, v ktorom figuroval aj kanadský zadák Richard Jackman. Jackman odohral v NHL 231 zápasov v dresoch Dallasu, Bostonu, Toronta, Pittsburghu, Floridy a Anaheimu, s ktorým v roku 2007 vyhral Stanley Cup. V Žiline si však vytrpel svoje. Plnšia aréna síce viac fandila, no tiež viac nadávala, urážala a pokrikovala.
Nadávky a urážky nie sú svojrázne len pre fanúšikov prichádzajúcich na štadión. Keď som o plánovanej návšteve stretnutia s bekom Jackmanom diskutoval s niekoľkými nestrannými priaznivcami, bolo mi dokonca povedané, že na takéhoto "bezvýznamného" hokejistu by som sa vlastne ani nemal tešiť.
Čo je zaujímavejšie, hanobenie sa netýka len cudzincov a hokejistov hrajúcich za zenitom kariér.
Keď sa v septembri 2001 Marián Hossa a Zdeno Chára nemohli dohodnúť na zmluvách s Ottawou a so svojím Trenčínom zavítali do Žiliny, štadión sa opäť zaplnil tisíckami fanúšikov. No a mnohí z miestnych si tieto zvučné mená aj vychutnali. Hossa bol po svojom úniku a strele do hornej žŕdky počastovaný radou urážok, ktorých sa rozhodený Chára dočkal po tom, čo musel ľad opustiť po bitke s protihráčom.
Samozrejme, žilinskí priaznivci sa nijak nemusia odlišovať od fanúšikov zo zvyšku krajiny - veď karhania je plno na všetkých slovenských štadiónoch. Arogantné či hlúpe správanie však nikdy nie je zanedbateľné.
Nelichotivý štatút žilinských fanúšikov najlepšie poznať absenciou rodín s deťmi, bez ktorých sa štadión nikdy dlhodobo nenaplní. Je pritom otázne, ako tam verejnosť vôbec udržať, keďže trendového priaznivca poľahky odradia stretnutia s indivíduami, ktoré si na hokej prichádzajú vyliať svoju zlosť.
Nádejou môže byť hroziaca výluka v NHL, ktorá by na Slovensko mohla priviesť niekoľko zaujímavých mien. Človek si však nemôže byť priveľmi istý. Veď v Žiline klesol záujem aj o takých zvučných hokejistov, ktorí sa tu objavia len ojedinele. A Výnimky? Tie si odtiaľto odnášajú najmä nadávky a urážky.
V posledný augustový deň sa mi zacnelo hokeja, tak som si zašiel na prípravný zápas medzi Žilinou a Třincom (2:7). No a opäť som sa presvedčil, ako to v nehokejovej Žiline chodí.
 |
| DOXXbet Aréna v Žiline (MsHK Žilina) |
Třinec je od Žiliny vzdialený zhruba 62 kilometrov. Dostavili sa tak aj dve desiatky stúpencov "Oceliarov", aby stretnutiu dodali aspoň nejakú atmosféru. Domácich fanúšikov súper opäť nezaujal, a to aj napriek tomu, že na ľad poslal všetkých štyroch bývalých hokejistov NHL, ktorých má v kádri.
Za širšiu zmienku stoja najmä Radek Bonk a Václav Varaďa, obaja nastupujúci v prvom útoku Třinca. Človek si mohol náležite zaspomínať na ich niekdajšie pôsobenie v NHL, v ktorej sa rozhodne nestratili.
Bonk strávil podstatnú časť zámorskej kariéry v Ottawe, kde pôsobil v rokoch 1995 až 2004. V sezóne 1999/00 dokonca ovládol klubové bodovanie, aby v ročníku 2001/02 skončil druhý za Danielom Alfredssonom. Neskôr si zahral aj za Montreal a Nashville. Dohromady nastúpil do 969 súbojov základnej časti.
Už dvojnásobný otec Varaďa pôsobil v najlepšej hokejovej súťaži sveta v rokoch 1996 až 2006. Hrával v dresoch Buffala a Ottawy, pričom v roku 1999 si so Sabres zahral vo finále Stanley Cupu.
Okrem Bonka a Varaďu sa v DOXXbet Aréne ukázali aj zadáci Tomáš Klouček (141 zápasov za New York Rangers, Nashville a Atlantu v rokoch 2000 až 2005) a Martin Lojek (päť zápasov za Floridu v rokoch 2007 až 2008).
Žiaľ, ani takéto zaujímavé kvarteto nebolo pre miestnych priaznivcov dostatočným lákadlom.
Pravdou je, že mizerný záujem o hokej je v posledných rokoch pre Žilinu typický. Občas sa však z toho vykľuje aspoň drobná výhoda pre hokejistov. Menej fanúšikov na tribúnach totiž znamená menej urážok a nadávok adresovaných najmä tým hráčom, ktorí kedysi reprezentovali svoju vlasť za morom.
Pri spomínaní na obstojne zaplnené tribúny žilinského štadióna sa mi vybavuje najmä 28. december 2010. Takmer štyri tisícky ľudí sa vtedy prišli pozrieť na nabité mužstvo Slovana Bratislava, v ktorom figuroval aj kanadský zadák Richard Jackman. Jackman odohral v NHL 231 zápasov v dresoch Dallasu, Bostonu, Toronta, Pittsburghu, Floridy a Anaheimu, s ktorým v roku 2007 vyhral Stanley Cup. V Žiline si však vytrpel svoje. Plnšia aréna síce viac fandila, no tiež viac nadávala, urážala a pokrikovala.
Nadávky a urážky nie sú svojrázne len pre fanúšikov prichádzajúcich na štadión. Keď som o plánovanej návšteve stretnutia s bekom Jackmanom diskutoval s niekoľkými nestrannými priaznivcami, bolo mi dokonca povedané, že na takéhoto "bezvýznamného" hokejistu by som sa vlastne ani nemal tešiť.
Čo je zaujímavejšie, hanobenie sa netýka len cudzincov a hokejistov hrajúcich za zenitom kariér.
Keď sa v septembri 2001 Marián Hossa a Zdeno Chára nemohli dohodnúť na zmluvách s Ottawou a so svojím Trenčínom zavítali do Žiliny, štadión sa opäť zaplnil tisíckami fanúšikov. No a mnohí z miestnych si tieto zvučné mená aj vychutnali. Hossa bol po svojom úniku a strele do hornej žŕdky počastovaný radou urážok, ktorých sa rozhodený Chára dočkal po tom, čo musel ľad opustiť po bitke s protihráčom.
Samozrejme, žilinskí priaznivci sa nijak nemusia odlišovať od fanúšikov zo zvyšku krajiny - veď karhania je plno na všetkých slovenských štadiónoch. Arogantné či hlúpe správanie však nikdy nie je zanedbateľné.
Nelichotivý štatút žilinských fanúšikov najlepšie poznať absenciou rodín s deťmi, bez ktorých sa štadión nikdy dlhodobo nenaplní. Je pritom otázne, ako tam verejnosť vôbec udržať, keďže trendového priaznivca poľahky odradia stretnutia s indivíduami, ktoré si na hokej prichádzajú vyliať svoju zlosť.
Nádejou môže byť hroziaca výluka v NHL, ktorá by na Slovensko mohla priviesť niekoľko zaujímavých mien. Človek si však nemôže byť priveľmi istý. Veď v Žiline klesol záujem aj o takých zvučných hokejistov, ktorí sa tu objavia len ojedinele. A Výnimky? Tie si odtiaľto odnášajú najmä nadávky a urážky.