Hodnotenie série play-off medzi Red Wings a Coyotes

MARTIN UŽÁK | 29.04.2010

Druhá polovica apríla 2010 priniesla prvé kolo vyraďovacích bojov o Stanley Cup. Detroit Red Wings, piaty najlepší celok Západnej konferencie, narazili na štvrtých Phoenix Coyotes. Séria týchto dvoch mužstiev sa ako jediná séria v konferencii hrala na plný počet siedmich zápasov. Tento článok ju rekapituluje.

Petr Průcha prekonáva Jimmyho Howarda v treťom zápase série (kredit: Dave Reginek, Detroit Red Wings; 18.04.2010)

Zápas č. 1: Coyotes vs Red Wings 3:2 (14.04.2010)

Jobing.com Arena, domáca aréna Phoenix Coyotes, zažila úvodným stretnutím tejto série po prvý raz vo svojej histórii energickú atmosféru play-off NHL. Coyotes sa však nezľakli a svojim fanúšikom predviedli bojovný hokej, v ktorom dominovalo nasadenie, rýchlosť a výborný brankár. Iľja Bryzgalov síce nezačal najlepšie, keď v úvodnej tretine pustil za svoj chrbát ľahký švih Tomasa Holmströma, neskôr však zlepšil svoj pohyb v bránkovisku a aj vďaka výdatnej pomoci svojej obrany bol dominantným prvkom hry domáceho tímu. Obrana Coyotes, najmä jej druhý pár v zložení Keith Yandle - Derek Morris, zohrala v otváracom stretnutí kľúčovú úlohu, pretože okrem obstojnej defenzívnej práce sa výrazne zapájala do útoku a niesla veľký podiel na tom, že domáci hráči strelili všetky svoje góly v presilovkách.

Phoenix pred začiatkom play-off nevyužil 20 početných výhod v rade; v základnej časti skončil v úspešnosti v presilových hrách až na 28. mieste v NHL. Jeho tri využité početné výhody v úvodnom zápase však potvrdili, že play-off je celkom nová súťaž. O góly Coyotes sa postarali Yandle, Wojtek Wolski a Morris, pričom každý z nich skóroval v inej časti hry. V drese Red Wings mieril do čierneho okrem Holmströma aj zadák Nicklas Lidström, ktorý využil presilovú hru v prvej tretine, aby poslal Red Wings do priebežného vedenia 1:2.

V drese Coyotes zaujali okrem už spomenutých hráčov útočníci Matthew Lombardi, Shane Doan a skúsený obranca Ed Jovanovski. V drese Red Wings vyčnievali najmä útočníci Pavel Daciuk, Henrik Zetterberg a obrancovia Lidström a Brad Stuart.

Zápas č. 2: Coyotes vs Red Wings 4:7 (16.04.2010)

Red Wings urobili pred druhým zápasom dôležitú zmenu v zostave, keď Jasona Williamsa nahradil na pozícii centra štvrtej lajny Justin Abdelkader, ktorého úlohou bolo priniesť do hry viac tvrdosti. Detroit týmto krokom síce musel oželieť praváka do druhej presilovkovej rady, čím sa dvihol hrací čas zadáka Brada Stuarta, toto rozhodnutie sa však ukázalo ako správne, pretože mladíček Abdelkader patril medzi najlepších hráčov zápasu a v tretej tretine dokonca strelil dôležitý gól. Navyše, presilovka Red Wings v zápase udrela hneď dvakrát.

Prvá tretina tohto stretnutia bola zrejme najslabšou časťou celej série. Phoenix sa nechcel vyrovnať s opatrnejším poňatím hry a od druhej tretiny ju otvoril, čo sa mu nakoniec stalo osudným. Výsledok snahy o ofenzívne preteky s Red Wings dopadol pre domácich hokejistov kruto, pretože aj keď sa trafili až štyrikrát (skórovali Keith Yandle, Wojtek Wolski, Matthew Lombardi a Shane Doan), sami inkasovali až sedem gólov, z toho až štyri v tretej tretine. Okrem Abdelkadera, ktorý v 43. minúte zvyšoval na 3:4 pre Red Wings, strelili góly hostí aj Henrik Zetterberg (3), Valtteri Filppula (2) a Pavel Daciuk.

Detroit dostal v tomto zápase možnosť dobiedzať do bránky súpera na druhý až tretí pokus, čoho využil najmä v samom závere, kedy domácim hokejistom utekal puk z hokejky vo vlastnom pásme až príliš často. V drese „Červených krídel“ potešili mimo Abdelkadera aj útočníci Filppula, Zetterberg a obranca Niklas Kronwall. U Coyotes dominovali útočníci Doan, Martin Hanzal, Daniel Winnik, Lombardi a bek Yandle.

Zápas č. 3: Red Wings vs Coyotes 2:4 (18.04.2010)

Phoenix urobil pred tretím zápasom prvú zmenu v zostave, keď sa po dlhšej absencii mohol spoľahnúť na uzdraveného veterána Roberta Langa, bývalého hráča Detroitu. Lang nahradil bojovníka Vernona Fiddlera, ktorý nemohol nastúpiť pre bližšie nešpecifikované zranenie. Tretí duel série priniesol prvý výrazný zlom. Coyotes utrpeli obrovskú stratu, keď prišli o kapitána Shanea Doana, ktorý sa zranil v priebehu druhej časti hry. Pri absencii kapitána hral prím Lee Stempniak, ako aj tretí útok, ktorý bol zložený z Čechov Radima Vrbatu, Martina Hanzala a Petra Průchu.

Pôvodne sa zdalo, že Phoenix vypadnutie svojho kľúčového hráča neustojí, čomu napomáhala i skutočnosť, že Detroitu sa po niekoľkých vynechaných striedaniach vrátil Brian Rafalski, kľúčový obranca pre presilové hry. Opak bol ale pravdou. Coyotes sa s odstúpením svojho kapitána vyrovnali, dokázali sa zomknúť a podporiť českú lajnu, ktorá tento zápas rozhodla. Český útok hral tvrdý, rýchly, šikovný a ofenzívne nebezpečný hokej. Hostia navyše vždy udreli v momente, ktorý im dodal fúru energie a ešte väčšiu dávku psychickej výhody.

Dôležitý bol už úvodný gól Coyotes v 29. sekunde zápasu; jeho autorom bol Sami Lepistö. Nemenej dôležitý bol aj gól zo 40. minúty, ktorým Phoenix vďaka Wojtekovi Wolskimu navýšil svoje vedenie na 1:2. Coyotes v zápase ani raz neprehrávali a v tretej časti hry sa doviezli do víťazného konca po góloch Průchu a Vrbatu. Za Detroit sa presadil iba Valtteri Filppula v prvej a Johan Franzén v tretej časti hry.

Brankár Detroitu Jimmy Howard bol v zápase opäť nevýrazný, tentoraz však treba priznať, že obrana Red Wings mu nepomáhala. Zadné rady Detroitu sa prezentovali slabým bekčekingom a množstvom strát a nenáročných odovzdaní puku vo vlastnom pásme. Najlepšími hráčmi Coyotes boli okrem už spomenutých hráčov zadáci Zbyněk Michálek, Keith Yandle a brankár Iľja Bryzgalov. Na strane Red Wings hrali prím predovšetkým útočníci Darren Helm, Henrik Zetterberg a zadáci Nicklas Lidström s Bradom Stuartom.

Zápas č. 4: Red Wings vs Coyotes 3:0 (20.04.2010)

Detroit pred týmto zápasom urobil ďalšie zmeny v zostave. Svoje formácie postavil v takom zložení, v akom nastupovali na posledných tréningoch. Znamenalo to, že Tomas Holmström spadol do štvrtej lajny, aby jeho miesto v prvom útoku prevzal Danny Cleary, ktorý mal priniesť väčšiu rýchlosť. Po prvý raz v tejto sérii hrala spolu obnovená útočná lajna Speed Line v zložení Kris Draper - Darren Helm - Patrick Eaves. Všetky tieto zmeny nakoniec mali opodstatnenie. Zlepšenie prišlo aj od Jimmyho Howarda, ktorý zažiaril najmä sériou úspešných zákrokov medzi 35. a 40. minútou.

Red Wings predviedli svoj typický koncentrovaný a trpezlivý výkon s kombinačne vyspelým hokejom. Brankára Iľju Bryzgalova zlomili dobré výkony Pavla Daciuka (jeden gól), Henrika Zetterberga (dva góly) a Nicklasa Lidströma (jedna asistencia a skoro 26 odohratých minút). K tejto trojici sa pridala ešte fantastická robota obrancov Brada Stuarta a Andreasa Lilju v hĺbke vlastného pásma a pred Howardovou bránkou.

Naopak Coyotes v tomto zápase nenašli potrebnú rýchlosť, čo pre nich bola strata, ktorá sa stala rozhodujúcou. Hostia vyslali na Howarda 29 striel, neradovali sa však ani raz. V ich tíme sa dobrou robotou prezentovali najmä brankár Bryzgalov, útočníci Matthew Lombardi, Wojtek Wolski, Martin Hanzal, Taylor Pyatt a skúsený bek Adrian Aucoin.

Zápas č. 5: Coyotes vs Red Wings 1:4 (23.04.2010)

V piatom zápase naskočil do zostavy Coyotes po prvýkrát v tejto sérii špecialista na presilové hry Mathieu Schneider, ďalší bývalý hráč Red Wings. Domáci sa prezentovali tvrdou a nekompromisnou hrou, a aj keď od 18. minúty prehrávali po zásahu Drewa Millera, krátko pred polovicou zápasu sa dočkali zaslúženého vyrovnania. Zadák Ed Jovanovski, ktorý sa postaral o tento zásah, strelil už piaty gól obrany Phoenixu v sérii, čo bolo najlepšie číslo spomedzi všetkých účastníkov play-off. Jimmy Howard bol týmto gólom prekonaný po prvýkrát po 98 minútach a siedmich sekundách, svoj tím však naďalej držal v hre.

Kľúčový moment zápasu prišiel v tretej časti hry, kedy Howard za nerozhodného stavu 1:1 dvomi výbornými zákrokmi v jednom slede zlikvidoval veľké príležitosti domáceho útočníka Martina Hanzala. Phoenix sa po týchto zmarených šanciach dostal do kŕča a o pár minút na to ho vytrestali Tomas Holmström a Pavel Daciuk. Klinec do rakvy Coyotes zabil v poslednej minúte strelou do prázdnej brány Henrik Zetterberg.

Pri góloch z tretej tretiny treba pripomenúť, že tréner Red Wings Mike Babcock len krátko pred nimi vrátil skúseného bojovníka Holmströma späť do prvého útoku. Red Wings nakoniec stačilo iba 69 sekúnd, aby vďaka tomuto ťahu zmenili vyrovnaný duel na zápas, v ktorom sa bleskovo rozhodlo. V hokeji je síce možné všetko, no v piatom zápase a za vyrovnaného stavu série mal tento taktický ťah účel. Najlepší z radov Red Wings boli okrem už spomenutých hráčov aj zadáci Andreas Lilja a Nicklas Lidström. Na druhej strane sa aj napriek porážke nestratili obrancovia Jovanovski, Keith Yandle, Adrian Aucoin a útočník Hanzal.

Zápas č. 6: Red Wings vs Coyotes 2:5 (25.04.2010)

Hneď ako sa Red Wings po piatom zápase série vrátili z Arizony, zamierili na tréning. Nebol to však šťastný ťah. Ich únava a slabé nasadenie si vybrali daň v šiestom zápase, ktorého skalp dostal Phoenix doslova do daru. Coyotes opäť nastupovali so siedmimi obrancami, pričom veterán Mathieu Schneider tentoraz už aj skóroval v početnej výhode, v ktorej hostia udreli až trikrát. Táto herná situácia mala pre Coyotes značný význam, keďže sa v nej presadili po prvýkrát od úvodného duelu série a podobne ako vtedy, aj tentoraz ňou prakticky rozhodli zápas.

Okrem Schneidera, ktorý sa presadil v 23. minúte a svojím gólom poslal Coyotes do vedenia 0:2, mierili za hostí do čierneho aj Lauri Korpikoski, Radim Vrbata, Wojtek Wolski a Taylor Pyatt. Za Red Wings sa presadili Brad Stuart a Darren Helm.

Detroit v tomto stretnutí predviedol svoj najslabší výkon v play-off. Red Wings nepokrývali súperových hráčov, zbytočne faulovali a neboli dostatočne obozretní pred vlastnou bránkou. Naproti tomu Coyotes hrali rýchlo, jednoducho a účelne. Pozitívom hry Detroitu boli výkony bekov Jonathana Ericssona, Nicka Lidströma, Stuarta a útočníkov Pavla Daciuka a Dana Clearyho. V drese Phoenixu hrali najlepšie forvardi Pyatt, Korpikoski, Vrbata a beci Keith Yandle, Derek Morris a Adrian Aucoin.

Zápas č. 7: Coyotes vs Red Wings 1:6 (27.04.2010)

V polovici druhej minúty rozhodujúceho zápasu vytiahol Jimmy Howard rýchlu lapačku proti strele Matthewa Lombardiho. O niekoľko minút neskôr začal dominantný výkon Red Wings, ktorý v tejto sezóne nemal veľa obdôb. Detroit predviedol v kritických chvíľach kvalitu, trpezlivosť a skúsenosti, a to nakoniec rozhodlo o jeho postupe.

Drvivý tlak pri presilových hrách, pokojný a dominantný výkon gólmana, fyzická aktivita v osobných súbojoch, bezchybná hra v defenzíve a puk prilepený na hokejkách - to všetko Red Wings v kľúčovom zápase série mali. Tento zápas tiež ukázal, o čom je play-off a o čom je vyrovnaná séria. Celá bitka sa lámala počas prvých 40 minút zápasu, kedy Detroit vyslal 39 striel, aby v závere druhej tretiny položil Yotes na kolená.

Detroit si začal vytvárať svoj náskok v druhej časti hry. Na jej začiatku sa dvakrát trafil Pavel Daciuk a i keď domáci Vernon Fiddler ešte znížil na 1:2, v 34. minúte vrátil Red Wings do dvojgólového náskoku Nicklas Lidström. Následne prišlo ku kľúčovému záveru tretiny. Bolo to 90 sekúnd, ktoré o všetkom rozhodli. Coyotes vtedy dostali možnosť hrať dlhú presilovku piatich proti trom. Voľba ich trénera Davea Tippetta bola však nesprávna, pretože v tejto hernej činnosti sa opieral iba o drvivú streľbu Dereka Morrisa a Mathieua Schneidera od modrej čiary. Phoenix zo svojej veľkej výhody nič nevyťažil, pričom okamžite po jej skončení sa dostal puk k predtým potrestanému Bradovi Stuartovi, ktorý 4,6 sekundy pred koncom druhej tretiny unikol a navýšil náskok Red Wings na rozhodujúcich 1:4.

Detroit predtým vyhral 51 zápasov play-off v rade, pokiaľ v nich skóroval aspoň štyrikrát. Túto obdivuhodnú šnúru nakoniec zveľadil na číslo 52. V tretej tretine uzavreli skóre zápasu na 1:6 Todd Bertuzzi a svojím druhým gólom Lidström.

V siedmom zápase série dominovali Daciuk, Henrik Zetterberg a najmä Lidström, pre ktorého to bolo jedno z najlepších vystúpení za posledné roky. „Červené krídla“ podržal aj brankár Jimmy Howard, ktorý pokryl 32 z 33 striel, a tiež obranca Brian Rafalski. Z tímu Coyotes hrali najlepšie útočníci Fiddler, Lombardi, Lee Stempniak a beci Schneider a Morris. Domáci brankár Iľja Bryzgalov čelil až 50 strelám.

Zhodnotenie výkonov Coyotes

Od gólmana Iľju Bryzgalova sa v tejto sérii čakalo viac. Bryzgalov bol v jej priebehu síce vyhlásený za finalistu hlasovania o Vezina Trophy pre najlepšieho brankára v NHL, nepredviedol však obdivuhodnosť potrebnú k tomu, aby mohol vyradiť súpera kalibru Detroit Red Wings. Na Bryzgalovovi bolo zaujímavé, že počas takmer všetkých zápasov série bol sprvoti výborný, no s ich postupom sa iba zhoršoval. Zatiaľ čo po prvých tretinách týchto zápasov dosahoval priemernú úspešnosť zákrokov 96,22 %, v druhých tretinách klesol na 88,6 % a v tretích tretinách už na 84,28 %.

V obrane Coyotes bol mužom číslo jeden Keith Yandle. Tento mladý obranca bol často priam fantastický, avšak nápor, ktorý bol naň kladený, s postupom bojov nezvládal. Yandleovi sekundoval svojou nenápadnou a spoľahlivou hrou Zbyněk Michálek. Veterán Ed Jovanovski mal byť po zranení kapitána Shanea Doana hlavným lídrom tímu, táto rola mu však nesadla. Jovanovski skončil v hodnotení účasti na ľade pri strelených a inkasovaných góloch so zápornou bilanciou -7, čo bolo jednoznačne najhoršie číslo spomedzi všetkých hráčov, ktorí sa v tejto sérii predstavili.

Ostatní zadáci Phoenixu hrali zdanlivo sekundárnu, no popravde dôležitú úlohu. V úvodných zápasoch sa presadzoval hlavne Derek Morris. Jeho výkony na postup nakoniec nestačili, čo bolo demonštrované predovšetkým siedmym zápasom série, kedy v kritickej chvíli nezabránil Pavlovi Daciukovi zvýšiť skóre na 0:2, alebo kedy pri dlhej presilovej hre piatich proti trom nedokázal spolu s Mathieuom Schneiderom vymyslieť viac ako bezhlavú streľbu od modrej čiary.

Schneider naskočil do série v jej priebehu. Hrával na pozícii siedmeho beka, bol využívaný najmä v presilových hrách. Veľa vody nenamútil, priniesol však skúsenosti a rozvahu. Adrian Aucoin začal hrať výborne práve vtedy, keď sa Coyotes prestali výraznejšie presadzovať v ofenzíve. No a nakoniec tu bol Sami Lepistö, ktorý síce začal pomerne obstojne, no s postupom série sa z ľadu celkom vytratil.

Ofenzíva Phoenixu stála po zranení kapitána Doana na Martinovi Hanzalovi, ktorý bol bez okolkov jedným z najlepších hráčov tímu v tohtoročnom play-off. Hanzal hral fyzicky, chodil na kľúčové vhadzovania a bol prínosný v oslabeniach, chýbala mu však efektivita v koncovke a aspoň nejaký ten gól. Ďalší člen českého útoku Radim Vrbata rozhodol sám o sebe tretí zápas série. Lajne s Hanzalom a Petrom Průchom dodával rýchlosť a kombinačnú vyspelosť. Průcha sa zasa staral o tvrdosť a vytváranie chaosu pred bránkou súpera.

Matthew Lombardi bol v tejto sérii v úlohe konštruktívneho forvarda, ktorý každú noc tvoril a popri tom odvádzal veľký kus čiernej roboty. Wojtek Wolski bol silný najmä v úvode série, keď skóroval v prvých troch zápasoch. Neskôr sa však z ľadu vytratil. Nevydarené play-off má za sebou útočník Lee Stempniak, zrejme najväčšie sklamanie Coyotes. Stempniak ani raz neskóroval, postupne sa prepadol do tretej lajny a nedokázal nadviazať na svoju úchvatnú streleckú formu zo záveru základnej časti, kedy dal 14 gólov v 18 zápasoch.

Taylor Pyatt, Vernon Fiddler a Daniel Winnik boli hokejistami, ktorí urobili kus roboty v oslabeniach a v boji pred bránkou. Pyatt pôsobil tak odhodlane, že dostával veľa príležitostí aj v kľúčových momentoch zápasov. Veterán Robert Lang, po Schneiderovi druhý bývalý hráč Red Wings v drese Coyotes, naskočil do tretieho duelu série, no veľa príležitostí nedostával. Lauri Korpikoski často pendloval medzi prvou a štvrtou lajnou, a je nutné poznamenať, že vo štvrtej formácii toho predviedol oveľa viac. Zmienku si zasluhuje aj Petteri Nokelainen, ktorý aj napriek minimálnemu využitiu podával dobré výkony. Nokelainen čo do tvrdej hry spočiatku stál v tieni kapitána Doana, ktorý ponúkal aj osem hitov za zápas, no neskôr hral rovnako tvrdo ako on a svojmu štvrtému útoku dodával veľa energie a priestoru v rohoch a za bránkou.

Zhodnotenie výkonov Red Wings

Gólman Jimmy Howard bol v tejto sérii spočiatku nevýrazný, ale od štvrtého zápasu začal dominovať. I keď sa Howard v šiestom stretnutí nevyhol menšiemu výpadku, chytal obstojne a na rozdiel od Iľju Bryzgalova to dokázal po celý priebeh jednotlivých zápasov. Kľúčový výkon podal najmä v stretnutí č. 5, v ktorom svojim spoluhráčom pomohol vymaniť sa z veľkého tlaku Coyotes.

V zadných radoch dominoval podobne ako v úspešnom play-off 2008 obranný pár v zložení Brad Stuart - Niklas Kronwall. Obaja títo zadáci priniesli okrem tvrdej hry pred bránkou a výborných oslabení aj radu úspešných ofenzívnych výpadov, ktoré tímu značne pomohli. Nad všetkými obrancami Detroitu čnel kapitán Nicklas Lidström, ktorý na druhý deň po skončení série oslávil okrúhle štyridsiate narodeniny. Jeho dominantný výkon v rozhodujúcom zápase bol ozdobou celej série.

Podobne dominantný ako Lidström bol Brian Rafalski, ktorý dodal ohromné skúsenosti, úžasné korčuliarske zručnosti a hokejku otočenú na pravú stranu, čo sa hodilo najmä pri presilovej hre. Tretí obranný pár Detroitu bol prepojením tvrdosti a jednoduchosti. Jonathan Ericsson hral každý zápas lepšie a lepšie, a je dokonca možné očakávať, že jeho výkony by mohli ísť ešte nahor. Jeho defenzívny partner Andreas Lilja patril v sérii medzi najlepších hráčov Red Wings. Aj keď je pravdou, že Lilja hrával menej, stále bol dôležitým komponentom oslabení a napr. v piatom zápase série zblokoval tri nebezpečné strely súpera.

Henrik Zetterberg bol nielen najlepším útočníkom Red Wings, ale aj najlepším hokejistom celej série. Zetterberg hral výborne aj v tých zápasoch, v ktorých Detroit súperovi podľahol. Mal napr. veľký vplyv na obrovskom zapálení a energii, ktorou sa Red Wings prezentovali od samého začiatku siedmeho zápasu. Pavel Daciuk sa síce rozbiehal pomaly, no v posledných zápasoch série bol kľúčovou postavou diania a k postupu taktiež prispel veľkou mierou.

Johan Franzén bodoval v každom zápase série, čím vytvoril nový klubový rekord v play-off. Dôležité pozície pred bránou súpera si obhájili veteráni Tomas Holmström a Todd Bertuzzi. Holmströmov výkon v piatom zápase mal výrazný vplyv na výsledok série, Bertuzziho neoblomnosť a poctivá robota zasa dodávali priestor na tvorivú činnosť druhej lajny, v ktorej najmä zo začiatku série napredoval Valtteri Filppula.

Darren Helm a Patrick Eaves predvádzali fantastické kúsky pri hre v oslabení. Výborne ich dopĺňal stále rýchly veterán Kris Draper. Drew Miller predstavoval pre hráčov z nižších formácií os, po ktorej bolo možné ofenzívne vymýšľať. Justin Abdelkader priniesol tvrdosť, výborný ťah na bránku a kvalitu na vhadzovaní. Z útočníkov z nižších formácií sa čakalo viac od Jasona Williamsa, ktorý vinou slabšieho pohybu a nasadenia nastúpil iba do prvého zápasu. Nedarilo sa ani Danovi Clearymu, ktorý pendloval medzi prvou a štvrtou lajnou.

Celkové zhodnotenie série

Séria medzi Detroit Red Wings a Phoenix Coyotes nebola typická jedným momentom, ktorý dokáže otočiť priebeh a postaviť na hlavu všetko, čo sa dovtedy udialo. Napriek tomu možno poukázať na jeden okamih, ktorý mal na konečný výsledok série zásadný vplyv. Zranenie kapitána Shanea Doana a jeho absencia vo zvyšných štyroch dueloch bola nakoniec hlavným dôvodom toho, prečo Coyotes z tejto série nevyťažili viac. Po vypadnutí Doana dostali väčšiu porciu času a dôležitejšie úlohy Martin Hanzal a Ed Jovanovski, a i keď obaja svoje mužstvo ťahali, v rozhodujúcich chvíľach siedmeho zápasu na túto rolu sami nestačili.

Ak ste túto sériu sledovali pozorne, mohli ste si všimnúť jednej zaujímavosti, ktorej sa začal prikladať význam až po odohratí štvrtého či piateho zápasu. Reč je o ofenzívnych výpadoch po krídlach. Zatiaľ čo v prvých troch zápasoch mali Coyotes v tomto smere navrch, vo zvyšku série sa ich krídelná dominancia vytratila a nedokázali sa ňou presadzovať. Podobné to bolo aj s hrou útočných formácií. Phoenix sa spočiatku spoliehal na prvú lajnu, ktorá sa však po zranení Doana rozpadla, takže jej prínos musel byť zastúpený tretím útokom. Obe kľúčové útočné formácie Coyotes neskôr prenechali dominanciu prvému a druhému útoku Red Wings.

Detroit postupne otočil vo svoj prospech aj ďalšie herné atribúty, v ktorých zo začiatku série dominoval Phoenix, a síce ofenzívnu pomoc od obrancov, tvrdosť v osobných súbojoch a dôslednosť v obrane. Coyotes spočiatku využívali každej chyby súpera, avšak postupom času sa táto devíza preniesla na stranu Red Wings.

Záverom sa patrí spomenúť aj vhadzovania vo vlastnom pásme, čo bola herná činnosť, v ktorej oba celky dospeli k nelichotivým výsledkom. Vhadzovania vo vlastnej tretine boli hlavným dôvodom, prečo Phoenix spočiatku staval na hre obrancov v útočnom pásme, a boli tiež dôvodom, prečo sa misky váh v siedmom stretnutí priklonili na stranu Red Wings. Na vhadzovaniach nedosiahol ani jeden z tímov nič svetoborné, čo je, samozrejme, varovaním pre Detroit Red Wings, ktorých po postupe cez Coyotes čaká nová séria v semifinále Západnej konferencie.