MARTIN UŽÁK | 10.05.2012
Jedno majú všetci tí hokejisti spoločné: istú dobu nosili červeno biely dres s okrídleným kolesom na hrudi, čím si (minimálne na tomto blogu) získali nedozernú pozornosť.
Teraz teda o súčasných a bývalých detroitských hokejistoch, ktorí sú vo vrcholiacej sezóne 2011/12 ešte stále v plnom nasadení a bojujú o zisk nejakého veľkého úspechu.
Jedno majú všetci tí hokejisti spoločné: istú dobu nosili červeno biely dres s okrídleným kolesom na hrudi, čím si (minimálne na tomto blogu) získali nedozernú pozornosť.
Teraz teda o súčasných a bývalých detroitských hokejistoch, ktorí sú vo vrcholiacej sezóne 2011/12 ešte stále v plnom nasadení a bojujú o zisk nejakého veľkého úspechu.
Viac ako dve dekády nepretržitých postupov do play-off sa podpísali pod skutočnosť, že účasť zástupcov organizácie na MS je skôr obmedzená. V tohtoročnej edícii to však neplatí. Na prebiehajúcom turnaji vo Fínsku a Švédsku patria Red Wings medzi najbohatšie zastúpené značky NHL. Šampionát si v týchto dňoch užívajú Kyle Quincey (Kanada), Valtteri Filppula (Fínsko), Pavel Daciuk (Rusko), Tomáš Tatar (Slovensko), Jonathan Ericsson, Johan Franzén, Niklas Kronwall, Henrik Zetterberg (všetci Švédsko), Justin Abdelkader a Jimmy Howard (obaja USA). Nemožno však zabudnúť ani na dvoch draftovaných mladíkov, ktorí dúfajú v presadenie sa v budúcnosti. Sú nimi Calle Järnkrok (Švédsko) a Petr Mrázek (Česko).
Zo súpisu hokejistov reprezentujúcich svoju vlasť na svetovom šampionáte vyplýva, že Red Wings zásobovali národné výbery bojujúce na severe Európy takmer polovicou svojho kádra. Ešte pozoruhodnejšia je však skutočnosť, že na turnaji sa predstavujú takmer všetky kľúčové hviezdy mužstva. Takto silné zastúpenie na reprezentačnej akcii mal Detroit naposledy na olympijských hrách 2002 v Salt Lake City.
Pokiaľ si chce človek zaspomínať aj na bývalých hráčov, na MS nájde dve postavy, ktoré svojho času hrávali za Red Wings. Sú nimi slovenský útočník Tomáš Kopecký a kanadský tréner Lotyšska Ted Nolan.
Mnohopočetná participácia klubu na svetovom šampionáte je mimoriadne pútavá, čo však platí skôr pre európskeho fanúšika. Pozornosť zámorských priaznivcov obchádza svetový šampionát už dlhodobo, čomu sa však netreba priveľmi čudovať. V Kanade a USA boli, sú a vždy budú prvoradejšie práve prebiehajúce boje v play-off NHL, prípadne AHL. Zastúpenie v podobe bývalých hráčov Hockeytownu nechýba ani v nich.
V zápoleniach o Calder Cup zostávajú v hre ešte traja niekdajší hráči Red Wings. Sú nimi Derek Meech (St. John's IceCaps), Kris Newbury (Connecticut Whale) a Jason Williams (Wilkes-Barre / Scranton Penguins).
Nádej na postup do semifinále play-off NHL si udržiava Mike Knuble (Washington Capitals), pričom v konferenčnom finále sa s určitosťou predstaví Ray Whitney (Phoenix Coyotes).
Whitney pôsobil v Hockeytowne v sezóne 2003/04, kedy tu spolu s Brendanom Shanahanom a Steveom Yzermanom vytvoril podmanivú prvú útočnú formáciu. Len nedávno štyridsaťročný veterán, ktorý má v základnej časti za sebou nad 1 200 zápasov a 1 000 bodov, sa v najbližších dňoch dočká veľkej šance podčiarknuť svoju bohatú kariéru, ktorá by mu v budúcnosti mohla venovať aj vstupenku do Siene slávy.
Pri pohľade oprostenom o MS nemožno opomenúť ani troch hokejistov, ktorí sa onedlho predstavia v bojoch o postup do finále Stanley Cupu, pričom v drese Detroit Red Wings nikdy nenastúpili.
Zadáci Andy Greene (New Jersey Devils), Matt Greene a Alec Martinez (obaja Los Angeles Kings) sú v Detroite a celom štáte Michigan populárni vďaka tomu, že sa v týchto končinách narodili. Všetci si v mladosti užili mnohoraké šampionáty konané v Joe Louis Arene a všetci majú v meste mnoho fanúšikov a priateľov.
Andy Greene pochádza z Trentonu, ktorý leží len 27 kilometrov južne od Detroitu. Matt Greene vyrástol v prastarom mestečku Grand Ledge ležiacom 143 kilometrov západne od Hockeytownu. Korene Aleca Martineza zasa siahajú do mesta Rochester Hills (35 kilometrov na sever od Detroitu).
Je pravdou, že všetci menovaní hokejisti nemajú so súčasnými aktivitami samotných Detroit Red Wings veľa spoločného, keďže sezóna v Hockeytowne sa skončila pred troma týždňami. Rovnica, ktorá im venuje individuálnu pozornosť, je však jednoduchá. Ak totiž hráte hokej v máji, znamená to, že hráte o veľmi veľa. Pokiaľ ste práve hráčom tohto klubu, bol by v tom čert, keby vám bol úspech želaný len vo vlasti. No a pokiaľ ste hrávali za klub v minulosti, prianie toho najlepšieho vychádza z práce, ktorú ste pre tento klub odviedli.
Takýto pohľad na hokej nie je žiadnym pravidlom ani povinnosťou. Dokáže však náramne tešiť a vracať do čias, v ktorých si fanúšikovia s týmito jednotlivcami užívali bezprostrednú radosť.
V neposlednom rade tiež dokáže akosi predĺžiť sezónu, ktorá sa na jednej strane dávno skončila, no na strane druhej ponúka ešte množstvo významných a interesantných zápolení.
Zo súpisu hokejistov reprezentujúcich svoju vlasť na svetovom šampionáte vyplýva, že Red Wings zásobovali národné výbery bojujúce na severe Európy takmer polovicou svojho kádra. Ešte pozoruhodnejšia je však skutočnosť, že na turnaji sa predstavujú takmer všetky kľúčové hviezdy mužstva. Takto silné zastúpenie na reprezentačnej akcii mal Detroit naposledy na olympijských hrách 2002 v Salt Lake City.
Pokiaľ si chce človek zaspomínať aj na bývalých hráčov, na MS nájde dve postavy, ktoré svojho času hrávali za Red Wings. Sú nimi slovenský útočník Tomáš Kopecký a kanadský tréner Lotyšska Ted Nolan.
Mnohopočetná participácia klubu na svetovom šampionáte je mimoriadne pútavá, čo však platí skôr pre európskeho fanúšika. Pozornosť zámorských priaznivcov obchádza svetový šampionát už dlhodobo, čomu sa však netreba priveľmi čudovať. V Kanade a USA boli, sú a vždy budú prvoradejšie práve prebiehajúce boje v play-off NHL, prípadne AHL. Zastúpenie v podobe bývalých hráčov Hockeytownu nechýba ani v nich.
V zápoleniach o Calder Cup zostávajú v hre ešte traja niekdajší hráči Red Wings. Sú nimi Derek Meech (St. John's IceCaps), Kris Newbury (Connecticut Whale) a Jason Williams (Wilkes-Barre / Scranton Penguins).
Nádej na postup do semifinále play-off NHL si udržiava Mike Knuble (Washington Capitals), pričom v konferenčnom finále sa s určitosťou predstaví Ray Whitney (Phoenix Coyotes).
Whitney pôsobil v Hockeytowne v sezóne 2003/04, kedy tu spolu s Brendanom Shanahanom a Steveom Yzermanom vytvoril podmanivú prvú útočnú formáciu. Len nedávno štyridsaťročný veterán, ktorý má v základnej časti za sebou nad 1 200 zápasov a 1 000 bodov, sa v najbližších dňoch dočká veľkej šance podčiarknuť svoju bohatú kariéru, ktorá by mu v budúcnosti mohla venovať aj vstupenku do Siene slávy.
Pri pohľade oprostenom o MS nemožno opomenúť ani troch hokejistov, ktorí sa onedlho predstavia v bojoch o postup do finále Stanley Cupu, pričom v drese Detroit Red Wings nikdy nenastúpili.
Zadáci Andy Greene (New Jersey Devils), Matt Greene a Alec Martinez (obaja Los Angeles Kings) sú v Detroite a celom štáte Michigan populárni vďaka tomu, že sa v týchto končinách narodili. Všetci si v mladosti užili mnohoraké šampionáty konané v Joe Louis Arene a všetci majú v meste mnoho fanúšikov a priateľov.
Andy Greene pochádza z Trentonu, ktorý leží len 27 kilometrov južne od Detroitu. Matt Greene vyrástol v prastarom mestečku Grand Ledge ležiacom 143 kilometrov západne od Hockeytownu. Korene Aleca Martineza zasa siahajú do mesta Rochester Hills (35 kilometrov na sever od Detroitu).
Je pravdou, že všetci menovaní hokejisti nemajú so súčasnými aktivitami samotných Detroit Red Wings veľa spoločného, keďže sezóna v Hockeytowne sa skončila pred troma týždňami. Rovnica, ktorá im venuje individuálnu pozornosť, je však jednoduchá. Ak totiž hráte hokej v máji, znamená to, že hráte o veľmi veľa. Pokiaľ ste práve hráčom tohto klubu, bol by v tom čert, keby vám bol úspech želaný len vo vlasti. No a pokiaľ ste hrávali za klub v minulosti, prianie toho najlepšieho vychádza z práce, ktorú ste pre tento klub odviedli.
Takýto pohľad na hokej nie je žiadnym pravidlom ani povinnosťou. Dokáže však náramne tešiť a vracať do čias, v ktorých si fanúšikovia s týmito jednotlivcami užívali bezprostrednú radosť.
V neposlednom rade tiež dokáže akosi predĺžiť sezónu, ktorá sa na jednej strane dávno skončila, no na strane druhej ponúka ešte množstvo významných a interesantných zápolení.