MARTIN UŽÁK | 09.06.2013
Koniec celosezónnej výluky 2004/05 priniesol výdobytok zvaný platový strop. Tento nástroj mal veľký význam ako pre ligu (zníženie rozdielov medzi bohatými a chudobnými klubmi), tak aj pre väčšinu hokejistov (viac možností zamestnať sa za zodpovedajúci plat) a fanúšikov (väčšia vyrovnanosť súťaže).
Aby sa kluby NHL pod novozavedený platový strop o hodnote 39 miliónov USD vošli, všetky platné hráčske zmluvy boli okresané o 24 %. Kluby tiež dostali jednorazovú možnosť vykúpiť z kontraktu hokejistov, o ktorých viac nestáli, pričom suma za toto vykúpenie sa nezarátala do platového stropu.
Niektoré kluby sa pod platový strop pohodlne zmestili. Iné - tie chudobnejšie - zaujímalo skôr naplnenie platovej podlahy o hodnote 23 miliónov USD. No a niektoré kluby museli siahnuť aj po vykúpeniach.
Vykupovanie kontraktov sa týkalo najmä bohatších organizácii, ktoré na mzdy svojich hokejistov vynakladali horibilné sumy. Napr. Philadelphia Flyers a Dallas Stars vykúpili hneď dvoch hráčov.
Žiaden klub však v tomto jednorazovom a časovo obmedzenom povýlukovom upratovaní neurobil taký vietor, ako Detroit Red Wings. "Červené krídla" sa totiž rozhodli, že vyplatia až trojicu hokejistov.
Detroit sa svojimi zámermi netajil už počas draftu 2005. V predvýlukovej sezóne 2003/04 utratil na mzdy hráčov takmer 80 miliónov USD, takže bolo zrejmé, že výpredaj ho neminie. Sotva sa v NHL začala desaťdňová časová perióda určená na vykupovanie kontraktov, Red Wings začali konať.
Prvou obeťou vykúpenia bol tvrdý zadák Derian Hatcher. Red Wings do neho vkladali veľkú dôveru, no sezónu 2003/04 mu pokazilo zranenie kolena a so svojimi piatimi miliónmi na rok sa stal priveľkým luxusom.
Po Hatcherovi padla voľba na srdciara Darrena McCartyho. Red Wings brali v úvahu jeho 2,25 milióna na rok a slabšie korčuľovanie, a usúdili, že by to nebola tá najlepšia kombinácia pre novú a rýchlejšiu NHL.
Treťou obeťou vykúpenia sa stal krídelník Ray Whitney. Whitney síce predvádzal lahodné pasy na hokejky Brendana Shanahana a Stevea Yzermana, no musel odísť kvôli svojim 2,66 miliónom na rok.
Veteráni Hatcher, McCarty a Whitney boli vykúpení v rovnaký deň - 26. júla 2005. Podobný osud stihol aj ďalších jedenásť hokejistov. Zatiaľ čo niektorí z nich si ďalšie pôsobisko nenašli a v súťaži boli nútení skončiť, trojica, s ktorou sa rozlúčil Detroit, bola na trhu voľných hráčov žiadaná.
Derian Hatcher sa dohodol s Philadelphiou za 3,5 milióna na rok a v NHL zostal do sezóny 2007/08. Podľa svojej pôvodnej (a honosnejšej) zmluvy mal v Detroite zostať až do ročníka 2008/09.
Darren McCarty aj napriek osobným problémom podpísal zmluvu s Calgary za 800 tisíc na rok. U Flames zostal dve sezóny a neskôr sa vrátil do Detroitu, s ktorým v roku 2008 vyhral svoj štvrtý Stanley Cup.
Platovo si pohoršil aj Ray Whitney, keď kývol na ročný plat 1,5 milióna od Caroliny. Svoje rozhodnutie však nemusel ľutovať, keďže s Hurricanes sa dočkal Stanley Cupu a neskôr aj náležite vyššej gáže.
Vykúpenie troch veteránov v priebehu jedného júlového dňa roka 2005 nemuseli ľutovať ani samotní Detroit Red Wings. Ušetrené financie sa im totiž náramne hodili pri zdĺhavom jednaní s Pavlom Daciukom a Henrikom Zetterbergom, mladíkmi, ktorí v sezóne 2005/06 definitívne opanovali NHL.
Koniec celosezónnej výluky 2004/05 priniesol výdobytok zvaný platový strop. Tento nástroj mal veľký význam ako pre ligu (zníženie rozdielov medzi bohatými a chudobnými klubmi), tak aj pre väčšinu hokejistov (viac možností zamestnať sa za zodpovedajúci plat) a fanúšikov (väčšia vyrovnanosť súťaže).
Aby sa kluby NHL pod novozavedený platový strop o hodnote 39 miliónov USD vošli, všetky platné hráčske zmluvy boli okresané o 24 %. Kluby tiež dostali jednorazovú možnosť vykúpiť z kontraktu hokejistov, o ktorých viac nestáli, pričom suma za toto vykúpenie sa nezarátala do platového stropu.
Niektoré kluby sa pod platový strop pohodlne zmestili. Iné - tie chudobnejšie - zaujímalo skôr naplnenie platovej podlahy o hodnote 23 miliónov USD. No a niektoré kluby museli siahnuť aj po vykúpeniach.
Vykupovanie kontraktov sa týkalo najmä bohatších organizácii, ktoré na mzdy svojich hokejistov vynakladali horibilné sumy. Napr. Philadelphia Flyers a Dallas Stars vykúpili hneď dvoch hráčov.
Žiaden klub však v tomto jednorazovom a časovo obmedzenom povýlukovom upratovaní neurobil taký vietor, ako Detroit Red Wings. "Červené krídla" sa totiž rozhodli, že vyplatia až trojicu hokejistov.
 |
| Ray Whitney v drese Detroit Red Wings (Kirthmon F. Dozier, Detroit Free Press) |
Detroit sa svojimi zámermi netajil už počas draftu 2005. V predvýlukovej sezóne 2003/04 utratil na mzdy hráčov takmer 80 miliónov USD, takže bolo zrejmé, že výpredaj ho neminie. Sotva sa v NHL začala desaťdňová časová perióda určená na vykupovanie kontraktov, Red Wings začali konať.
Prvou obeťou vykúpenia bol tvrdý zadák Derian Hatcher. Red Wings do neho vkladali veľkú dôveru, no sezónu 2003/04 mu pokazilo zranenie kolena a so svojimi piatimi miliónmi na rok sa stal priveľkým luxusom.
Po Hatcherovi padla voľba na srdciara Darrena McCartyho. Red Wings brali v úvahu jeho 2,25 milióna na rok a slabšie korčuľovanie, a usúdili, že by to nebola tá najlepšia kombinácia pre novú a rýchlejšiu NHL.
Treťou obeťou vykúpenia sa stal krídelník Ray Whitney. Whitney síce predvádzal lahodné pasy na hokejky Brendana Shanahana a Stevea Yzermana, no musel odísť kvôli svojim 2,66 miliónom na rok.
Veteráni Hatcher, McCarty a Whitney boli vykúpení v rovnaký deň - 26. júla 2005. Podobný osud stihol aj ďalších jedenásť hokejistov. Zatiaľ čo niektorí z nich si ďalšie pôsobisko nenašli a v súťaži boli nútení skončiť, trojica, s ktorou sa rozlúčil Detroit, bola na trhu voľných hráčov žiadaná.
Derian Hatcher sa dohodol s Philadelphiou za 3,5 milióna na rok a v NHL zostal do sezóny 2007/08. Podľa svojej pôvodnej (a honosnejšej) zmluvy mal v Detroite zostať až do ročníka 2008/09.
Darren McCarty aj napriek osobným problémom podpísal zmluvu s Calgary za 800 tisíc na rok. U Flames zostal dve sezóny a neskôr sa vrátil do Detroitu, s ktorým v roku 2008 vyhral svoj štvrtý Stanley Cup.
Platovo si pohoršil aj Ray Whitney, keď kývol na ročný plat 1,5 milióna od Caroliny. Svoje rozhodnutie však nemusel ľutovať, keďže s Hurricanes sa dočkal Stanley Cupu a neskôr aj náležite vyššej gáže.
Vykúpenie troch veteránov v priebehu jedného júlového dňa roka 2005 nemuseli ľutovať ani samotní Detroit Red Wings. Ušetrené financie sa im totiž náramne hodili pri zdĺhavom jednaní s Pavlom Daciukom a Henrikom Zetterbergom, mladíkmi, ktorí v sezóne 2005/06 definitívne opanovali NHL.