MARTIN UŽÁK | 12.11.2010
Začiatkom
nového tisícročia objavilo hokejové Rusko ďalší veľký talent. Mladučký
Igor Vladimirovič Grigorenko, rodák z Togliatti, práve zbieral v drese
národných juniorských mužstiev jeden úspech za druhým.
Šikovný
pravý krídelník bol jedným z najlepších hráčov úspešného súboru Zbornej
na šampionáte osemnásťročných v roku 2001. V nasledujúcich dvoch rokoch
získal zlato i na úrovni dvadsiatok. Vo vydarenom ročníku 2002/03
vyhral kanadské bodovanie svojho materského klubu z Togliatti, ktoré
hralo v najvyššej domácej súťaži, čo mu na sklonku sezóny vynieslo
možnosť nazrieť do seniorskej reprezentácie.
 |
| Igor Grigorenko (kredit: Gregory Shamus Photography, september 2007) |
Dňa 16.
mája 2003 bol Grigorenko účastníkom vážnej dopravnej nehody v blízkosti
Togliatti. Ruský útočník utrpel niekoľkonásobné zlomeniny ľavej nohy,
od stehennej až po holennú kosť. Neskôr sa mu na ľavom pľúcnom laloku
objavila krvná zrazenina, ktorá bola takmer nezlučiteľná so životom.
Dvadsaťročný mladík dostal od lekárov len desaťpercentnú šancu na
prežitie. Svoj boj o život však vyhral a neskôr mohol vzhliadať k
nádeji, že sa bude môcť vrátiť aj k profesionálnemu hokeju, ktorý toľko
miloval.
Už v
septembri 2003 priletel Grigorenko do tréningového kempu Detroitu v
Traverse City, aby si o svojich potenciálnych možnostiach pohovoril s
vedením mužstva. Vynechal prakticky celú sezónu 2003/04 a až po roku od
nehody mu lekári zo stehna vybrali opornú tyč, ktorá napomáhala
správnemu rastu kostí. Grigorenko neustále veril, že sa k hokeju vráti, a
sľuboval, že raz bude hrať za Detroit, že raz bude hrať v NHL.
Rýchly
a agilný forward začínal s hokejom v Togliatti. Z tretej najvyššej
domácej súťaže sa postupne dostal do druhej ligy (CSK VVS Samara v
ročníku 2000/01), aby neskôr hral za materskú Ladu aj v Superlige, čo
bol vtedy najvyšší ruský šampionát. Pred nehodou žiaril rýchlosťou, hral
výborne v presilovkách, mal skvelú strelu švihom a excelentnú kontrolu
puku, bol šikovný v hre jedného proti jednému a odvážny pred bránkou
súpera. Beztak trvalo veľmi dlho, než sa k požadovanej hernej úrovni čo i
len priblížil.
Po
roku pauzy dali Grigorenkovi šancu v tíme Salavat Julajev Ufa.
Nasledujúcu sezónu 2005/06 strávil v mužstve Severstaľ Čerepovec, aby sa
na ročník 2006/07 znova vrátil domov do Lady. Od incidentu však pribral
15 kilogramov a svoju predošlú rýchlosť a kondíciu nikdy nedostal späť.
Strata iskry odložila jeho príchod do zámoria o celé roky, no nakoniec
sa svojej vysnívanej šance predsa len dočkal.
Dňa
9. mája 2007, štyri roky po havárii, podpísali Red Wings s
dvadsaťštyriročným Grigorenkom zmluvu na jednu sezónu. Stále mladý Rus
dostal jedinečnú príležitosť na to, aby sa pokúsil prebojovať do prvého
tímu Detroitu pre ročník 2007/08. V prípravnom kempe však nepresvedčil a
sezónu začal v AHL.
Po
piatich dueloch za Grand Rapids Griffins sa Grigorenko dňa 22. októbra
2007 dočkal povolania do prvého mužstva, a aj to len preto, že "Červené
krídla" boli práve zmietané zraneniami a trpeli nedostatkom forvardov.
Grigorenko dostal 10 dní na to, aby sa usadil v základnej zostave a
presvedčil trénerov. Žiaľ, ostalo len pri tréningoch. 2. novembra 2007
ho Red Wings poslali späť do Ruska, do Ufy, s ktorou mal platný
kontrakt.
Grigorenkova
zámorská zmluva bola dvojcestná, nováčikovská. Okrem iného obsahovala
veľmi dôležitý dodatok, vďaka ktorému sa mohol vrátiť domov. V kontrakte
bolo zakotvené, že od Red Wings môže odísť do 31. októbra 2007, a to v
prípade, ak si nevybojuje miesto v prvom tíme.
Na
Grigorenkových výkonoch bolo až priveľmi poznať, že nie je na zámorský
štýl hokeja pripravený. Adaptácia v AHL mala byť oveľa zdĺhavejšia, a to
najmä preto, že mladý Rus sa ešte nachádzal vo vývoji. Nehoda jeho
progres výrazne spomalila a bola tým dôvodom, pre ktorý nádejný útočník
neprerazil.
V
neposlednom rade je nutné pripomenúť i finančnú stránku celej
skutočnosti. V AHL by ruský forward zarábal len 70 tisíc USD, zatiaľ čo v
Ufe na neho čakala viac ako štrnásťnásobne vyššia gáža, ktorú navyše
nemusel zdaniť. V počiatku ročníka 2007/08 to skrátka už nestálo za tú
námahu.
Nebyť
krutého osudu, mohol byť Grigorenko touto dobou stabilným členom
základnej zostavy. Red Wings ale nemali viac trpezlivosti, i keď si boli
vedomí, že aj hokejistu samotného výrazne brzdí čas. A aby sa
nepríjemná situácia ešte podčiarkla, Grigorenko bojoval aj s obrovskou
jazykovou bariérou. V tomto období bol totiž jediným Rusom v kádri
Griffins a vôbec tak nebolo možné sa mu nejako prispôsobiť. Zámorská
anabáza pôvodne veľmi talentovaného útočníka sa preto skončila ešte
skôr, než začala.
Samozrejme,
Grigorenko nebol dokonalým hráčom bez chýb. Často bol kritizovaný za
zlú defenzívu, priveľmi individuálne poňatie hry a tiež skutočnosť, že
vôbec nezapasoval do poctivého tímového systému hry, ktorý Red Wings
práve preferovali. Osudová nehoda negatívne ovplyvnila i jeho kondíciu a
koncentráciu. Po návrate nestíhal tempu hry, a i keď mu šikovné ruky a
úžasný ofenzívny um zostali, na NHL to bolo málo.
V
súčasnosti je Igorovi Grigorenkovi už dvadsaťsedem. Stále to nie je
priveľa, no vzhľadom na konkurenciu, ktorá v modernej NHL vládne, sa do
zámoria zrejme nikdy nevráti. Red Wings postupom rokov stratili na neho
práva a nechali ho, nech sa venuje svojej kariére v menej náročnom
Rusku.
Aktuálne
odštartoval Grigorenko už štvrtú sezónu v rade v tíme Ufy, kde si
získal stabilné miesto v základnej zostave. Prakticky každý rok sa
zlepšuje, vlani nastrieľal v základnej časti 22 gólov a v práve
prebiehajúcom ročníku 2010/11 zbiera už bod na zápas.