MARTIN UŽÁK | 13.06.2013 | aktualizované 13.06.2021
Red Wings v tomto drafte prišli o štvoricu Ron Low, Roland Cloutier, Al Cameron a Clark Hamilton. Brankár Low a center Cloutier putovali k Nordiques, zadák Cameron a center Hamilton k Jets.
Keďže nové kluby prichádzali z WHA, všetci účastníci NHL mali možnosť vziať si z týchto klubov späť hokejistov, na ktorých vlastnili práva, ale v priebehu rokov im odišli práve do WHA. Red Wings touto cestou vrátili do svojho kádra obrancu Barryho Longa a krídelníkov Wesa Georgea, Glenna Hicksa a Georgea Lyleho. Red Wings si mohli stiahnuť aj svoju legendu Gordieho Howea z kádra Hartfordu, ale po džentlmenskej dohode s Whalers sa dohodli, že ho späť neprivedú.
Red Wings siahli vo svojej aréne po 14 mladíkoch, do NHL to však dotiahli iba traja - zadáci Yves Racine, Gord Kruppke a Bob Wilkie. Medzi Detroitom draftovanými hráčmi, ktorí sa v súťaži nikdy neukázali, bol aj československý obranca Radomír Brázda.
Kapitán Steve Yzerman zaznamenal v tomto dueli jednu asistenciu. Bola jeho 18. v play-off 1998, čím vyrovnal klubový rekord Sergeja Fiodorova z roku 1996 v počte gólových prihrávok v jednej edícii vyraďovacích bojov (rekord platí dodnes). Yzermanova asistencia znamenala jeho 24. bod v play-off 1998, čím vyrovnal klubový rekord Fiodorova z roku 1994 v počte bodov v jednej edícii play-off. Tento rekord prekonal v roku 2008 Henrik Zetterberg (27 bodov).
Cesta Detroitu za obhajobou Stanley Cupu bola dotiahnutá do úspešného konca o tri dni neskôr.
Pre Red Wings to bolo už desiate víťazstvo Stanley Cupu. Dokázali to ako tretí klub NHL a prvý americký. Pred nimi vyhrali strieborný pohár lorda Stanleyho minimálne desaťkrát iba kanadské celky Montreal Canadiens (24x) a Toronto Maple Leafs (13x).
Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča vyraďovacích bojov si odniesol obranca Nicklas Lidström. Stal sa jej prvým európskym víťazom.
Víťazný tím Red Wings bol doslova nabitý legendami, až deväť jeho členov bolo v nasledujúcich rokoch uvedených do Siene slávy. Boli nimi brankár Dominik Hašek, obrancovia Lidström, Chris Chelios a útočníci Shanahan, Steve Yzerman, Luc Robitaille, Brett Hull, Igor Larionov a Sergej Fiodorov. Hlavný kouč Scotty Bowman, ktorý sa týmto triumfom rozlúčil so svojou trénerskou kariérou, bol členom Siene slávy od roku 1991.
Okrem týchto osobností sa do Siene slávy dostali aj ďalšie významné postavy vtedajšieho víťazného kolektívu - majiteľ Mike Ilitch, viceprezident Jimmy Devellano a generálny manažér Ken Holland. V nasledujúcich rokoch k nim pribudne ešte útočník Pavel Daciuk.
Nie nadarmo je tento tím považovaný za jeden z najlepších v histórii NHL.
Lúčiaci sa tréner Scotty Bowman sa stal prvým trénerom v dejinách súťaže s deviatimi víťazstvami Stanley Cupu. Piaty zápas série s Hurricanes bol jeho 353. zápas v pozícii hlavného trénera v play-off a zaznamenal v ňom 223. víťazstvo. Týmito číslami dal definitívnu podobu novým rekordom. Až 36 jeho víťazstiev v play-off sa zrodilo vo finále Stanley Cupu (20 dosiahol s Montreal Canadiens, 4 s Pittsburgh Penguins a 12 s Red Wings), čím zveľadil ďalší vlastný ligový rekord.
Jeden rekord vytvorili aj Red Wings ako mužstvo. V play-off 2002 nastrieľali až sedem gólov vo vlastnom oslabení, čím vytvorili nový, dodnes platný klubový rekord v počte strelených gólov v početnej nevýhode v jednej edícii Stanley Cupu.
Záver finále 2002 sa zapísal do histórie ešte tým, že v ňom skončila dlhá nepriestrelnosť Dominika Hašeka vo finále play-off. Vydržala 166 minút a tri sekundy (od tretieho zápasu vrátane predĺženia cez štvrtý zápas až do piateho zápasu). Išlo o druhú najdlhšiu nepriestrelnosť v histórii finálových bojov o Stanley Cup. Dlhšie neinkasoval iba Frank McCool z Toronta v roku 1945, a to 188 minút a 35 sekúnd. McCoolovi sa to podarilo vo finále proti Red Wings. Jeho dlhá nepriestrelnosť pritom nezahŕňala predĺženie - vo finále 1945 udržal tri nuly za sebou.
Piaty zápas finále s Hurricanes bol jediným zápasom v drese Red Wings v play-off pre zadáka Jiřího Šlégra. Zaskakoval za suspendovaného Jiřího Fischera, počas 17 minút a 11 sekúnd na ľade dvakrát vystrelil na bránku, pripísal si dve trestné minúty a dva plusové body. Na poslednú chvíľu tak splnil podmienku pre to, aby bol zapísaný na Stanley Cup.
 |
| Steve Yzerman po víťazstve Stanley Cupu (kredit: Kirthmon F. Dozier, Detroit Free Press; 13.06.2002) |
13.06.1979: Piaty expanzný draft v histórii NHL
Pred sezónou 1979/80 vstúpili do NHL štyri nové kluby zo zanikajúcej WHA - Edmonton Oilers, Hartford Whalers, Quebec Nordiques a Winnipeg Jets. Aby im NHL pomohla naplniť súpisky, 13. júna 1979 zaranžovala expanzný draft, v poradí piaty v dejinách súťaže.Red Wings v tomto drafte prišli o štvoricu Ron Low, Roland Cloutier, Al Cameron a Clark Hamilton. Brankár Low a center Cloutier putovali k Nordiques, zadák Cameron a center Hamilton k Jets.
Keďže nové kluby prichádzali z WHA, všetci účastníci NHL mali možnosť vziať si z týchto klubov späť hokejistov, na ktorých vlastnili práva, ale v priebehu rokov im odišli práve do WHA. Red Wings touto cestou vrátili do svojho kádra obrancu Barryho Longa a krídelníkov Wesa Georgea, Glenna Hicksa a Georgea Lyleho. Red Wings si mohli stiahnuť aj svoju legendu Gordieho Howea z kádra Hartfordu, ale po džentlmenskej dohode s Whalers sa dohodli, že ho späť neprivedú.
13.06.1986: Príchod trénera Jacquesa Demersa
Dňa 13. júna 1986 bol za nového hlavného trénera Detroit Red Wings vymenovaný Kanaďan Jacques Demers. Demers vydržal na lavičke Red Wings štyri sezóny. Odkrútil si počas nich 320 zápasov základnej časti a 38 stretnutí v play-off. V rokoch 1987 a 1988 sa stal držiteľom Jack Adams Award, ceny určenej najlepšiemu trénerovi NHL. Dodnes zostáva jediným koučom, ktorý toto ocenenie získal dvakrát po sebe. Je tiež tým mužom, ktorý svojho času vymenoval Stevea Yzermana za kapitána Red Wings.13.06.1987: Prvý draft konaný mimo Kanady
Až 23 z prvých 24 edícií draftu NHL sa konalo v Montreale, v jednom prípade sa dočkalo Toronto. Na historicky prvý draft konaný na území Spojených štátov prišlo dňa 13. júna 1987. Dejiskom výberu mladých talentov bola Joe Louis Arena, aréna Detroit Red Wings.Red Wings siahli vo svojej aréne po 14 mladíkoch, do NHL to však dotiahli iba traja - zadáci Yves Racine, Gord Kruppke a Bob Wilkie. Medzi Detroitom draftovanými hráčmi, ktorí sa v súťaži nikdy neukázali, bol aj československý obranca Radomír Brázda.
13.06.1997: Vážna nehoda ruských obrancov
V piatok 13. júna 1997 Detroit Red Wings a ich fanúšikov šokovala správa o vážnej automobilovej nehode Vladimira Konstantinova a Viačeslava Fetisova, dvoch ruských obrancov, ktorí len šesť dní predtým pomohli svojim spoluhráčom vybojovať Stanley Cup. Obaja hokejisti sa spolu s masérom Sergejom Mňatsakanovom viezli v limuzíne, ktorá vrazila do stromu na predmestí Detroitu. Zatiaľ čo Fetisov vyviazol s drobnými zraneniami, Konstantinov utrpel poranenia mozgu a spodnej časti tela, a k hokeju sa už nikdy nevrátil.13.06.1998: Krôčik od obhajoby Stanley Cupu
Dňa 13. júna 1998, teda presne po roku od spomínanej nehody, sa Red Wings postavili do tretieho stretnutia finále Stanley Cupu, aby svojho súpera z Washingtonu aj do tretice porazili, tentoraz na jeho ľade a po výsledku 2:1. O góly Red Wings sa postarali Tomas Holmström a Sergej Fiodorov. V bránke stál Chris Osgood a pochytal 17 striel.Kapitán Steve Yzerman zaznamenal v tomto dueli jednu asistenciu. Bola jeho 18. v play-off 1998, čím vyrovnal klubový rekord Sergeja Fiodorova z roku 1996 v počte gólových prihrávok v jednej edícii vyraďovacích bojov (rekord platí dodnes). Yzermanova asistencia znamenala jeho 24. bod v play-off 1998, čím vyrovnal klubový rekord Fiodorova z roku 1994 v počte bodov v jednej edícii play-off. Tento rekord prekonal v roku 2008 Henrik Zetterberg (27 bodov).
Cesta Detroitu za obhajobou Stanley Cupu bola dotiahnutá do úspešného konca o tri dni neskôr.
13.06.2002: Desiate víťazstvo Stanley Cupu
Detroitská Joe Louis Arena bola dňa 13. júna 2002 dejiskom posledného zápasu sezóny 2001/02. Detroit Red Wings viedli vo finálovej sérii s Carolina Hurricanes 3:1 na zápasy a po 16 úspešných zákrokoch Dominika Hašeka a góloch Brendana Shanahana (2) a Tomasa Holmströma rovnakým pomerom ovládli aj piaty zápas série, aby svoju honbu za víťazstvom Stanley Cupu doviedli do triumfálneho konca.Pre Red Wings to bolo už desiate víťazstvo Stanley Cupu. Dokázali to ako tretí klub NHL a prvý americký. Pred nimi vyhrali strieborný pohár lorda Stanleyho minimálne desaťkrát iba kanadské celky Montreal Canadiens (24x) a Toronto Maple Leafs (13x).
Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča vyraďovacích bojov si odniesol obranca Nicklas Lidström. Stal sa jej prvým európskym víťazom.
Víťazný tím Red Wings bol doslova nabitý legendami, až deväť jeho členov bolo v nasledujúcich rokoch uvedených do Siene slávy. Boli nimi brankár Dominik Hašek, obrancovia Lidström, Chris Chelios a útočníci Shanahan, Steve Yzerman, Luc Robitaille, Brett Hull, Igor Larionov a Sergej Fiodorov. Hlavný kouč Scotty Bowman, ktorý sa týmto triumfom rozlúčil so svojou trénerskou kariérou, bol členom Siene slávy od roku 1991.
Okrem týchto osobností sa do Siene slávy dostali aj ďalšie významné postavy vtedajšieho víťazného kolektívu - majiteľ Mike Ilitch, viceprezident Jimmy Devellano a generálny manažér Ken Holland. V nasledujúcich rokoch k nim pribudne ešte útočník Pavel Daciuk.
Nie nadarmo je tento tím považovaný za jeden z najlepších v histórii NHL.
Záver víťazného finále Stanley Cupu, 13.06.2002
Red Wings oslavujú zisk Stanley Cupu, 13.06.2002
Lúčiaci sa tréner Scotty Bowman sa stal prvým trénerom v dejinách súťaže s deviatimi víťazstvami Stanley Cupu. Piaty zápas série s Hurricanes bol jeho 353. zápas v pozícii hlavného trénera v play-off a zaznamenal v ňom 223. víťazstvo. Týmito číslami dal definitívnu podobu novým rekordom. Až 36 jeho víťazstiev v play-off sa zrodilo vo finále Stanley Cupu (20 dosiahol s Montreal Canadiens, 4 s Pittsburgh Penguins a 12 s Red Wings), čím zveľadil ďalší vlastný ligový rekord.
Jeden rekord vytvorili aj Red Wings ako mužstvo. V play-off 2002 nastrieľali až sedem gólov vo vlastnom oslabení, čím vytvorili nový, dodnes platný klubový rekord v počte strelených gólov v početnej nevýhode v jednej edícii Stanley Cupu.
Záver finále 2002 sa zapísal do histórie ešte tým, že v ňom skončila dlhá nepriestrelnosť Dominika Hašeka vo finále play-off. Vydržala 166 minút a tri sekundy (od tretieho zápasu vrátane predĺženia cez štvrtý zápas až do piateho zápasu). Išlo o druhú najdlhšiu nepriestrelnosť v histórii finálových bojov o Stanley Cup. Dlhšie neinkasoval iba Frank McCool z Toronta v roku 1945, a to 188 minút a 35 sekúnd. McCoolovi sa to podarilo vo finále proti Red Wings. Jeho dlhá nepriestrelnosť pritom nezahŕňala predĺženie - vo finále 1945 udržal tri nuly za sebou.
Piaty zápas finále s Hurricanes bol jediným zápasom v drese Red Wings v play-off pre zadáka Jiřího Šlégra. Zaskakoval za suspendovaného Jiřího Fischera, počas 17 minút a 11 sekúnd na ľade dvakrát vystrelil na bránku, pripísal si dve trestné minúty a dva plusové body. Na poslednú chvíľu tak splnil podmienku pre to, aby bol zapísaný na Stanley Cup.