MARTIN UŽÁK | 15.01.2017 | aktualizované 15.01.2021
Pondelok 15. januára 2001. Pre hráčov klubu Detroit Red Wings ďalší zdanlivo bežný hrací deň v základnej časti sezóny. Po víťazstve 3:2 na ľade San Jose Sharks sa osprchovali, pobalili výstroj, poskytli rozhovory a ponáhľali sa na letisko, kde nastúpili do klubového lietadla Red Bird II., aby odleteli na sever do 1.330 kilometrov vzdialeného Vancouveru. Tak ako obvykle rátali s tým, že v lietadle si oddýchnu a naberú fyzické a psychické sily pred nasledujúcim duelom proti Vancouver Canucks. Netušili však, aký dramatický let ich čaká.
Lietadlo odletelo zo San Jose neskoro večer, vlastne už v noci. Zhruba tridsať minút po štarte však začal haprovať jeden z motorov. Hráči zrazu začuli, ako motor rachoce.
Jeden z motorov sa po rachote zastavil. Krátko po tom síce nabehol, ale medzitým prestal fungovať druhý motor. Už porucha jedného motora spôsobila v leteckej doprave nejednu tragédiu. Hráči Red Wings ani ostatní členovia tímu na palube sprvoti nevedeli, čo sa deje. A to bolo najhoršie.
Hokejisti, tréneri, kustódi, komentátori. Niektorí sa pripútali k sedadlám, iní brali do rúk fotografie svojich manželiek a detí pre prípad, že by to boli posledné chvíle v ich živote. Mnohí kričali.
Steve Yzerman, Brendan Shanahan, Nicklas Lidström, Igor Larionov, Slava Kozlov, Sergej Fiodorov, Chris Osgood, Tomas Holmström, Kirk Maltby, Darren McCarty, Kris Draper, Larry Murphy, Mathieu Dandenault, Manny Legace, Pat Verbeek, Martin Lapointe, Steve Duchesne, Boyd Devereaux, Brent Gilchrist, Aaron Ward, Jiří Fischer, Todd Gill, Scotty Bowman, Ken Kal, Ken Daniels a ďalší. Všetci prežívali tú drámu na vlastnej koži.
Našťastie, lietadlo sa nezačalo nakláňať ani klesať. Podľa Darrena McCartyho haprujúci stroj chvíľu plachtil bez dvoch motorov. Ak by sa začal výrazne nakláňať alebo klesať, mohol sa zrútiť.
McCarty spomínal na dramatický let v rozhovore s Tedom Kulfanom z denníka The Detroit News. "Bola to jedna z tých chvíľ, kedy vás napadá, či je to váš koniec," uviedol. "Všetko sa zdalo byť v poriadku, ale keď odišiel aj druhý motor, začínate sa sám seba pýtať, či práve teraz zomriete."
Problém to bol tak vážny, že Red Wings museli núdzovo pristáť. Uchýlilo ich letisko v Sacramente, ležiace 145 kilometrov severne od San Jose. Správa o ťažkostiach lietadla sa ešte predtým dostala do médií. Tlačová agentúra Associated Press zverejnila prehlásenie o mimoriadnej situácii, čo sa rýchlo rozšírilo aj medzi kalifornské a detroitské televízie. Všetky detroitské televízie zhruba 30 minút pred polnocou oznámili, že Red Wings majú problémy a musia núdzovo pristáť.
Keď lietadlo bezpečne pristálo v Sacramente, na pasažierov čakal šok. Letisko bolo osvetlené, všade sa to len hemžilo televíznymi kamerami, reportérmi, hasičskými vozidlami, záchranármi, sanitkami a policajtmi. Scéna ako z filmu. V Sacramente boli pripravení na najhoršie.
Keď sa Red Wings predrali von z letiska, museli v meste narýchlo hľadať nocľah. Dostatok voľných miest našli v hoteli Sacramento Hyatt. Hokejisti a ostatní členovia mužstva naskákali do taxíkov a vydali sa za spánkom. Aspoň na pár hodín, pretože na ráno si zjednali iné lietadlo, aby dokončili svoj let do Vancouveru.
Red Wings mali podľa pôvodných plánov pristáť vo Vancouveri v utorok 16. januára 2001 v skorých ranných hodinách. Hráči NHL sú na to zvyknutí, bežne prichádzajú uprostred noci aj z oveľa bližších destinácií. Do Vancouveru však dorazili až okolo druhej hodiny popoludní a už o necelých päť hodín ich čakal súboj proti Canucks. Nie najlepší spôsob, ako sa pripraviť na zápas.
Red Wings pôsobili unavene a otrasene, no zápas proti Canucks napodiv zvládli a po 27 úspešných zákrokoch Chrisa Osgooda a štvorbodovej šou Brendana Shanahana (1+3) vyhrali 4:2. Ako neskôr povedal sám Shanahan, nabudilo ich, že mnohí fanúšikovia boli vzhľadom na okolnosti pripravení odpustiť im prípadnú prehru.
Red Wings z celej udalosti nechceli vytvárať priveľké haló. Keď sa napríklad tréner Scotty Bowman dozvedel, že komentátor Ken Daniels rozprával o nepodarenom lete hneď na druhý deň v rozhlase, nahneval sa na neho natoľko, že s ním šesť týždňov neprehovoril.
Kapitán Steve Yzerman ešte pred zápasom s Canucks uviedol, že dráma na palube lietadla nebola taká hrôzostrašná, ako ju vykreslili médiá, čo spôsobilo, že letisko v Sacramente ich vítalo v plnej pohotovosti a chystalo sa na najhoršie. Keď ale Red Wings po zápase nastúpili na ďalší klubový let, "všetci s napätím pre istotu pozerali von z okna," prezradil Steve Duchesne.
Podľa ligových stanov platí, že klub, ktorý tragicky príde o päť alebo viac svojich hokejistov, dostáva od súťaže povolenie odkúpiť hokejistov iných klubov za cenu, na ktorej sa kluby navzájom dohodnú, pričom všetky náklady s tým spojené uhradí samotná liga. Iné kluby nie sú povinné svojich hráčov predať, takže pokiaľ má poškodený klub aj po zakúpení nových zmlúv na svojej súpiske menej ako jedného brankára a 14 korčuliarov, NHL zaranžuje tzv. núdzový rehabilitačný draft. Do tohto draftu sa musia zapojiť všetky kluby okrem tých, ktoré už s poškodeným klubom obchodovali. Ostatné kluby môžu pri drafte chrániť jedného brankára a desiatich korčuliarov. Poškodený klub si môže z každého klubu vybrať nanajvýš jedného nechráneného hráča.
Núdzový rehabilitačný draft pokračuje až dovtedy, dokým poškodený klub nebude mať ma súpiske aspoň jedného brankára a 14 korčuliarov. Keď na tento limit dosiahne, môže sa rozhodnúť, či bude v drafte pokračovať, alebo či zostávajúce miesta na súpiske vyplní inými spôsobmi (napr. podpisom voľných hráčov, povolaním z nižšej súťaže). Poškodený klub môže pokračovať v NHL vtedy, keď má na súpiske minimálne dvoch brankárov a 18 korčuliarov.
Snáď tento záložný plán nikdy nebude použitý.
Podklady:
 |
| Chris Osgood (vľavo) a Darren McCarty, dvaja z účastníkov dramatického letu (David Guralnick, The Detroit News) |
Pondelok 15. januára 2001. Pre hráčov klubu Detroit Red Wings ďalší zdanlivo bežný hrací deň v základnej časti sezóny. Po víťazstve 3:2 na ľade San Jose Sharks sa osprchovali, pobalili výstroj, poskytli rozhovory a ponáhľali sa na letisko, kde nastúpili do klubového lietadla Red Bird II., aby odleteli na sever do 1.330 kilometrov vzdialeného Vancouveru. Tak ako obvykle rátali s tým, že v lietadle si oddýchnu a naberú fyzické a psychické sily pred nasledujúcim duelom proti Vancouver Canucks. Netušili však, aký dramatický let ich čaká.
 |
| Klubové lietadlo Red Bird II. (kredit: Michael Davis) |
Lietadlo odletelo zo San Jose neskoro večer, vlastne už v noci. Zhruba tridsať minút po štarte však začal haprovať jeden z motorov. Hráči zrazu začuli, ako motor rachoce.
Jeden z motorov sa po rachote zastavil. Krátko po tom síce nabehol, ale medzitým prestal fungovať druhý motor. Už porucha jedného motora spôsobila v leteckej doprave nejednu tragédiu. Hráči Red Wings ani ostatní členovia tímu na palube sprvoti nevedeli, čo sa deje. A to bolo najhoršie.
Hokejisti, tréneri, kustódi, komentátori. Niektorí sa pripútali k sedadlám, iní brali do rúk fotografie svojich manželiek a detí pre prípad, že by to boli posledné chvíle v ich živote. Mnohí kričali.
Steve Yzerman, Brendan Shanahan, Nicklas Lidström, Igor Larionov, Slava Kozlov, Sergej Fiodorov, Chris Osgood, Tomas Holmström, Kirk Maltby, Darren McCarty, Kris Draper, Larry Murphy, Mathieu Dandenault, Manny Legace, Pat Verbeek, Martin Lapointe, Steve Duchesne, Boyd Devereaux, Brent Gilchrist, Aaron Ward, Jiří Fischer, Todd Gill, Scotty Bowman, Ken Kal, Ken Daniels a ďalší. Všetci prežívali tú drámu na vlastnej koži.
Našťastie, lietadlo sa nezačalo nakláňať ani klesať. Podľa Darrena McCartyho haprujúci stroj chvíľu plachtil bez dvoch motorov. Ak by sa začal výrazne nakláňať alebo klesať, mohol sa zrútiť.
McCarty spomínal na dramatický let v rozhovore s Tedom Kulfanom z denníka The Detroit News. "Bola to jedna z tých chvíľ, kedy vás napadá, či je to váš koniec," uviedol. "Všetko sa zdalo byť v poriadku, ale keď odišiel aj druhý motor, začínate sa sám seba pýtať, či práve teraz zomriete."
Problém to bol tak vážny, že Red Wings museli núdzovo pristáť. Uchýlilo ich letisko v Sacramente, ležiace 145 kilometrov severne od San Jose. Správa o ťažkostiach lietadla sa ešte predtým dostala do médií. Tlačová agentúra Associated Press zverejnila prehlásenie o mimoriadnej situácii, čo sa rýchlo rozšírilo aj medzi kalifornské a detroitské televízie. Všetky detroitské televízie zhruba 30 minút pred polnocou oznámili, že Red Wings majú problémy a musia núdzovo pristáť.
Keď lietadlo bezpečne pristálo v Sacramente, na pasažierov čakal šok. Letisko bolo osvetlené, všade sa to len hemžilo televíznymi kamerami, reportérmi, hasičskými vozidlami, záchranármi, sanitkami a policajtmi. Scéna ako z filmu. V Sacramente boli pripravení na najhoršie.
Keď sa Red Wings predrali von z letiska, museli v meste narýchlo hľadať nocľah. Dostatok voľných miest našli v hoteli Sacramento Hyatt. Hokejisti a ostatní členovia mužstva naskákali do taxíkov a vydali sa za spánkom. Aspoň na pár hodín, pretože na ráno si zjednali iné lietadlo, aby dokončili svoj let do Vancouveru.
Red Wings mali podľa pôvodných plánov pristáť vo Vancouveri v utorok 16. januára 2001 v skorých ranných hodinách. Hráči NHL sú na to zvyknutí, bežne prichádzajú uprostred noci aj z oveľa bližších destinácií. Do Vancouveru však dorazili až okolo druhej hodiny popoludní a už o necelých päť hodín ich čakal súboj proti Canucks. Nie najlepší spôsob, ako sa pripraviť na zápas.
Red Wings pôsobili unavene a otrasene, no zápas proti Canucks napodiv zvládli a po 27 úspešných zákrokoch Chrisa Osgooda a štvorbodovej šou Brendana Shanahana (1+3) vyhrali 4:2. Ako neskôr povedal sám Shanahan, nabudilo ich, že mnohí fanúšikovia boli vzhľadom na okolnosti pripravení odpustiť im prípadnú prehru.
Red Wings z celej udalosti nechceli vytvárať priveľké haló. Keď sa napríklad tréner Scotty Bowman dozvedel, že komentátor Ken Daniels rozprával o nepodarenom lete hneď na druhý deň v rozhlase, nahneval sa na neho natoľko, že s ním šesť týždňov neprehovoril.
Kapitán Steve Yzerman ešte pred zápasom s Canucks uviedol, že dráma na palube lietadla nebola taká hrôzostrašná, ako ju vykreslili médiá, čo spôsobilo, že letisko v Sacramente ich vítalo v plnej pohotovosti a chystalo sa na najhoršie. Keď ale Red Wings po zápase nastúpili na ďalší klubový let, "všetci s napätím pre istotu pozerali von z okna," prezradil Steve Duchesne.
Čo by sa dialo, ak by v NHL padlo lietadlo
Možno vás pri tom všetkom napadá, čo by sa dialo, ak by sa v NHL zrútilo lietadlo. Na niečo také je príšerné už len pomyslieť, liga však má záložný plán, ktorý by v danej situácii použila.Podľa ligových stanov platí, že klub, ktorý tragicky príde o päť alebo viac svojich hokejistov, dostáva od súťaže povolenie odkúpiť hokejistov iných klubov za cenu, na ktorej sa kluby navzájom dohodnú, pričom všetky náklady s tým spojené uhradí samotná liga. Iné kluby nie sú povinné svojich hráčov predať, takže pokiaľ má poškodený klub aj po zakúpení nových zmlúv na svojej súpiske menej ako jedného brankára a 14 korčuliarov, NHL zaranžuje tzv. núdzový rehabilitačný draft. Do tohto draftu sa musia zapojiť všetky kluby okrem tých, ktoré už s poškodeným klubom obchodovali. Ostatné kluby môžu pri drafte chrániť jedného brankára a desiatich korčuliarov. Poškodený klub si môže z každého klubu vybrať nanajvýš jedného nechráneného hráča.
Núdzový rehabilitačný draft pokračuje až dovtedy, dokým poškodený klub nebude mať ma súpiske aspoň jedného brankára a 14 korčuliarov. Keď na tento limit dosiahne, môže sa rozhodnúť, či bude v drafte pokračovať, alebo či zostávajúce miesta na súpiske vyplní inými spôsobmi (napr. podpisom voľných hráčov, povolaním z nižšej súťaže). Poškodený klub môže pokračovať v NHL vtedy, keď má na súpiske minimálne dvoch brankárov a 18 korčuliarov.
Snáď tento záložný plán nikdy nebude použitý.
Podklady:
- If These Walls Could Talk (Ken Daniels & Bob Duff, Triumph Books, 2017; ISBN 978-1629374611)
- How MLB, other leagues plan for disaster (Michael O'Keeffe, New York Daily News; 29.11.2016)
- The Good, The Bad, & The Ugly (Ted Kulfan, Triumph Books, 2009; ISBN 978-1600782404)
- archív autora