MARTIN UŽÁK | 01.05.2016
V sezóne 2015/16 nastúpila za Detroit Red Wings plejáda útočníkov, ktorí dostali priemerný alebo nadpriemerný hrací čas, no výkony mnohých z nich zaostali za očakávaniami. Hlavne tí s priemerným hracím časom (13 až 15 minút za zápas) boli fanúšikmi ospravedlňovaní, že na to, aby predviedli viac, musia viac hrávať.
Nováčik Andreas Athanasiou nepatril ani len do skupinky s priemerným hracím časom, napriek tomu toho ukázal veľa, bol efektívnejší a zanechal lepší dojem ako mnohí útočníci, ktorí hrávali častejšie.
Athanasiou stihol v tejto sezóne za Detroit odohrať 37 zápasov základnej časti a všetkých päť zápasov v play-off proti Tampe. V základnej časti hrával v priemere iba deväť minút a jednu sekundu za zápas, čo bolo najmenej zo všetkých hráčov mužstva s minimálne dvoma odohranými zápasmi. V play-off dostal šancu v priemere na osem minút a 40 sekúnd za zápas, čo bol druhý najnižší hrací čas medzi všetkými hráčmi tímu. Avšak aj to stačilo na to, aby sa v základnej časti pochlapil deviatimi gólmi a piatimi asistenciami a v play-off strelil svoj premiérový gól, ktorý bol pre Red Wings jediný víťazný. Efektivita jeho streľby bola v oboch fázach sezóny najvyššia medzi všetkými útočníkmi tímu. Zaujímavosťou je i to, že za celú sezónu nebol potrestaný za faul; dostal iba jeden päťminútový trest za marcovú bitku s Mattom Calvertom z Columbusu.
Athanasiou bol mimoriadne efektívny, hoci nechodil na presilové hry, takmer neustále hral iba v nižších formáciách a na lavičke občas prežíval pasáže, v ktorých do hry nenaskakoval pravidelne a dlho iba vysedával. Svoj hrací čas zúročil majstrovsky a aj keď nehral veľa, ani to málo šancí mu nezabránilo v tom, aby vypadol z rytmu. Vďaka tomu dokázal využívať svoju hlavnú zbraň - elektrizujúcu rýchlosť.
Veľká rýchlosť umožňuje Athanasiouovi strieľať góly, prekvapiť nepripraveného súpera a bleskovo prechádzať stredným pásmom. Robí z neho efektívneho hráča aj vtedy, keď neboduje. Je to málo vídaná rýchlosť, ktorá dokáže nabudiť spoluhráčov, znemožniť protihráčov, vypýtať fauly a dvihnúť ľudí zo sedadiel. Nie je to ani tak zbraň, ktorá sa dá profilovať. Je to doslova dar. Vzácny dar, aký nemá každý hokejista.
Sám Athanasiou si svoju rýchlosť dobre uvedomuje a netají sa tým, že jeho hra stojí na nej. Ako je ale možné, že je až taký rýchly? Možno s tým súvisí jeho málo známy zvyk, ktorý udržiava už od juniorských čias. Korčule totiž zvykne obúvať naboso a podľa svojich slov má vďaka tomu na ľade lepší sklz.
Vďaka svojej rýchlosti dokázal Athanasiou streliť už niekoľko gólov a predviesť niekoľko oku lahodiacich kúskov a kľučiek, z ktorých bude NHL vyberať to najlepšie, čo sa v tejto sezóne odohralo. Dylan Larkin, ktorý bol najlepším útočníkom Red Wings v prvej polovici sezóny, sa nerozpakoval nazvať ho rýchlejším korčuliarom ako je on sám. Zrejme netreba dvakrát pripomínať, že to bol práve Larkin, kto sa v januári stal novým najrýchlejším korčuliarom v dejinách Zápasu hviezd NHL. Keď Larkinovi začal v druhej polovici sezóny dochádzať dych, Athanasiou na seba strhol viac pozornosti, hoci hrával takmer dvakrát menej ako Larkin.
Keď už bolo hokejistom i fanúšikom Red Wings zrejmé, čo všetko Athanasiou dokáže, no jeho hrací čas sa stále nedvíhal, na oči sa dostal i spôsob, akým sa aj pri tom minime príležitostí udržiava v kondícii. Prezradil napríklad, že vinou nízkeho hracieho času sa snaží hýbať aj na lavičke a keď príde rad na reklamné prestávky, naskakuje na ľad a korčuľuje, aby nestuhol. Keď potom dostane šancu a naskočí do hry, nie je na ňom poznať, že predtým dlho vysedával. Očividne sa naučil, ako sa má pripraviť na to, že bude hrať málo, a ani raz nedal najavo, že by mu to vyložene vadilo. To je známka mentálneho zrenia, čo u neho nebola samozrejmosť, pretože v mladosti, kedy ho mnohí fanúšikovia Red Wings ešte nepoznali, sa viackrát prezentoval premršteným sebavedomím.
Athanasiou skrátka stihol predviesť veľa, hoci dostával málo šancí. Naučil sa, ako má z minima vyťažiť maximum a ako z ničoho urobiť niečo. Vďaka svojej rýchlosti bol rozdielovým hráčom i vtedy, keď akurát neprodukoval, a aj keď hrával menej, zostal pokorný a trpezlivo si počkal na svoje príležitosti.
V budúcnosti bude chcieť hrať viac, tak ako každý iný, na to ale najskôr musí zlepšiť defenzívnu činnosť, čo bol hlavný dôvod, prečo nedostával viac času na ľade. Tréner Jeff Blashill by podľa svojich slov u neho rád videl, ak by bol rovnako bleskový aj smerom dozadu pri doháňaní súperov. V priebehu ročníka ho za defenzívnu činnosť viackrát kritizoval a keď hovoril o jeho pozitívach, hovoril o nich najmä ako o zábleskoch brilantnosti. Chválil ho síce za to, že na hru dokáže mať veľký vplyv aj pri minime príležitostí a že súperov dokáže prinútiť, aby pred jeho rýchlymi nohami cúvali, pripomínal však, že to zatiaľ negarantuje, že to dokáže robiť aj proti najlepším hráčom súpera, proti ktorým v nižších formáciách nenastupuje, alebo že to dokáže robiť aj v takých pasážach hry, kde bude odkázaný iba na čakanie na chybu a zodpovedné bránenie.
Athanasiou nie je prvý ani posledný nováčik, ktorého hra v NHL zatiaľ nie je kompletná a musí sa vyprofilovať, aby nestála len na rýchlosti. Určite ale bude zaujímavé sledovať, čo všetko tento dvadsaťjedenročný kanadský rýchlik dokáže, keď na ľade dostane viac času a priestoru.
V sezóne 2015/16 nastúpila za Detroit Red Wings plejáda útočníkov, ktorí dostali priemerný alebo nadpriemerný hrací čas, no výkony mnohých z nich zaostali za očakávaniami. Hlavne tí s priemerným hracím časom (13 až 15 minút za zápas) boli fanúšikmi ospravedlňovaní, že na to, aby predviedli viac, musia viac hrávať.
Nováčik Andreas Athanasiou nepatril ani len do skupinky s priemerným hracím časom, napriek tomu toho ukázal veľa, bol efektívnejší a zanechal lepší dojem ako mnohí útočníci, ktorí hrávali častejšie.
Andreas Athanasiou (Paul Sancya, Associated Press) |
Athanasiou stihol v tejto sezóne za Detroit odohrať 37 zápasov základnej časti a všetkých päť zápasov v play-off proti Tampe. V základnej časti hrával v priemere iba deväť minút a jednu sekundu za zápas, čo bolo najmenej zo všetkých hráčov mužstva s minimálne dvoma odohranými zápasmi. V play-off dostal šancu v priemere na osem minút a 40 sekúnd za zápas, čo bol druhý najnižší hrací čas medzi všetkými hráčmi tímu. Avšak aj to stačilo na to, aby sa v základnej časti pochlapil deviatimi gólmi a piatimi asistenciami a v play-off strelil svoj premiérový gól, ktorý bol pre Red Wings jediný víťazný. Efektivita jeho streľby bola v oboch fázach sezóny najvyššia medzi všetkými útočníkmi tímu. Zaujímavosťou je i to, že za celú sezónu nebol potrestaný za faul; dostal iba jeden päťminútový trest za marcovú bitku s Mattom Calvertom z Columbusu.
Athanasiou bol mimoriadne efektívny, hoci nechodil na presilové hry, takmer neustále hral iba v nižších formáciách a na lavičke občas prežíval pasáže, v ktorých do hry nenaskakoval pravidelne a dlho iba vysedával. Svoj hrací čas zúročil majstrovsky a aj keď nehral veľa, ani to málo šancí mu nezabránilo v tom, aby vypadol z rytmu. Vďaka tomu dokázal využívať svoju hlavnú zbraň - elektrizujúcu rýchlosť.
Veľká rýchlosť umožňuje Athanasiouovi strieľať góly, prekvapiť nepripraveného súpera a bleskovo prechádzať stredným pásmom. Robí z neho efektívneho hráča aj vtedy, keď neboduje. Je to málo vídaná rýchlosť, ktorá dokáže nabudiť spoluhráčov, znemožniť protihráčov, vypýtať fauly a dvihnúť ľudí zo sedadiel. Nie je to ani tak zbraň, ktorá sa dá profilovať. Je to doslova dar. Vzácny dar, aký nemá každý hokejista.
Sám Athanasiou si svoju rýchlosť dobre uvedomuje a netají sa tým, že jeho hra stojí na nej. Ako je ale možné, že je až taký rýchly? Možno s tým súvisí jeho málo známy zvyk, ktorý udržiava už od juniorských čias. Korčule totiž zvykne obúvať naboso a podľa svojich slov má vďaka tomu na ľade lepší sklz.
Vďaka svojej rýchlosti dokázal Athanasiou streliť už niekoľko gólov a predviesť niekoľko oku lahodiacich kúskov a kľučiek, z ktorých bude NHL vyberať to najlepšie, čo sa v tejto sezóne odohralo. Dylan Larkin, ktorý bol najlepším útočníkom Red Wings v prvej polovici sezóny, sa nerozpakoval nazvať ho rýchlejším korčuliarom ako je on sám. Zrejme netreba dvakrát pripomínať, že to bol práve Larkin, kto sa v januári stal novým najrýchlejším korčuliarom v dejinách Zápasu hviezd NHL. Keď Larkinovi začal v druhej polovici sezóny dochádzať dych, Athanasiou na seba strhol viac pozornosti, hoci hrával takmer dvakrát menej ako Larkin.
Keď už bolo hokejistom i fanúšikom Red Wings zrejmé, čo všetko Athanasiou dokáže, no jeho hrací čas sa stále nedvíhal, na oči sa dostal i spôsob, akým sa aj pri tom minime príležitostí udržiava v kondícii. Prezradil napríklad, že vinou nízkeho hracieho času sa snaží hýbať aj na lavičke a keď príde rad na reklamné prestávky, naskakuje na ľad a korčuľuje, aby nestuhol. Keď potom dostane šancu a naskočí do hry, nie je na ňom poznať, že predtým dlho vysedával. Očividne sa naučil, ako sa má pripraviť na to, že bude hrať málo, a ani raz nedal najavo, že by mu to vyložene vadilo. To je známka mentálneho zrenia, čo u neho nebola samozrejmosť, pretože v mladosti, kedy ho mnohí fanúšikovia Red Wings ešte nepoznali, sa viackrát prezentoval premršteným sebavedomím.
Athanasiou skrátka stihol predviesť veľa, hoci dostával málo šancí. Naučil sa, ako má z minima vyťažiť maximum a ako z ničoho urobiť niečo. Vďaka svojej rýchlosti bol rozdielovým hráčom i vtedy, keď akurát neprodukoval, a aj keď hrával menej, zostal pokorný a trpezlivo si počkal na svoje príležitosti.
V budúcnosti bude chcieť hrať viac, tak ako každý iný, na to ale najskôr musí zlepšiť defenzívnu činnosť, čo bol hlavný dôvod, prečo nedostával viac času na ľade. Tréner Jeff Blashill by podľa svojich slov u neho rád videl, ak by bol rovnako bleskový aj smerom dozadu pri doháňaní súperov. V priebehu ročníka ho za defenzívnu činnosť viackrát kritizoval a keď hovoril o jeho pozitívach, hovoril o nich najmä ako o zábleskoch brilantnosti. Chválil ho síce za to, že na hru dokáže mať veľký vplyv aj pri minime príležitostí a že súperov dokáže prinútiť, aby pred jeho rýchlymi nohami cúvali, pripomínal však, že to zatiaľ negarantuje, že to dokáže robiť aj proti najlepším hráčom súpera, proti ktorým v nižších formáciách nenastupuje, alebo že to dokáže robiť aj v takých pasážach hry, kde bude odkázaný iba na čakanie na chybu a zodpovedné bránenie.
Athanasiou nie je prvý ani posledný nováčik, ktorého hra v NHL zatiaľ nie je kompletná a musí sa vyprofilovať, aby nestála len na rýchlosti. Určite ale bude zaujímavé sledovať, čo všetko tento dvadsaťjedenročný kanadský rýchlik dokáže, keď na ľade dostane viac času a priestoru.