MARTIN UŽÁK | 27.02.2013
Predstavte si mesto s metropolitným priestranstvom väčším ako má Paríž, kde ľudia vysádzajú stromy alebo zeleninové záhrady a tešia sa z dostatočnej plochy, na ktorej môžu existovať.
Ako idylicky by to vyzeralo, ak by nešlo o Detroit.
Jedno z najchudobnejších a najnebezpečnejších miest USA sa stalo odstrašujúcim príkladom toho, čo všetko môže napáchať ekonomická kríza, pokiaľ sa spojí s vandalizmom a nedôverou.
Vyľudnené štvrte, spustošené domy a ulice plné odpadkov, z ktorých sa šíri pleseň. Takýto obrázok ponúka väčšina oblastí mesta, dnes márne žijúceho zo svojej renesančnej povesti.
Ekonomická kríza, ktorá vážne zasiahla kedysi okázalý automobilový priemysel a znížila obraty v preslávených kasínach, si na obyčajných ľuďoch žijúcich v priľahlých oblastiach vybrala svoju daň. Centrum mesta sa síce dočkalo revitalizácie, ba možno je ešte nablýskanejšie ako predtým, no predmestia zostali vinou vysokej miery nezamestnanosti (aktuálne okolo 18 %) a nedôvery v políciu prázdne a zničené.
Detroitu aj naďalej citeľne škodí propagácia jeho márneho boja s kriminalitou.
Podľa správ o trestnej činnosti, každoročne pripravovaných federálnym úradom FBI, bol Detroit v roku 2011 druhým najnebezpečnejším mestom USA (prvé miesto patrilo neďalekému Flintu).
Podľa tvrdení Daniela Fishera, reportéra ekonomického magazínu Forbes, je Detroit v konkurencii väčších miest (200 tisíc a viac obyvateľov) najnebezpečnejším mestom USA už od roku 2008.
Nedôvera obyvateľov Detroitu voči miestnej polícii, podpisujúca sa pod ich strach a odchod z mesta, sa stala obľúbenou frázou michiganských politikov. Či je to nedôvera oprávnená, posúďte sami.
Podľa ďalších údajov zo správ FBI vyplýva, že na 1.000 obyvateľov Detroitu pripadá takmer 22 násilných trestných činov. Rok 2011 priniesol 344 vrážd a takmer 33 %-nú mieru chudoby. Počet vrážd, znásilnení, lúpeží a útokov sa v sledovanom období síce znížil o 10 %, no stále bol päťkrát vyšší ako priemer krajiny, pričom v roku 2012 sa vyšvihol až na desaťnásobok priemeru celých Spojených štátov.
Neúspešný boj s kriminalitou je následkom nedostatku príjmov mesta, čo pociťuje aj 2.500-členný policajný zbor, ktorý v priebehu tohto roka opustí 380 strážnikov. Policajné stanice majú byť otvorené len osem hodín denne, po zvyšok dňa ich nahradia virtuálne okrsky s tiesňovými číslami, ako uvádza FBI.
Daniel Fisher pripomína, že Detroit je nebezpečný najmä vtedy, ak je človek členom pouličného gangu. Detroitská polícia tvrdí, že pri vyšetrovaní trestných činov obvykle pozná ako obeť, tak i páchateľa. U pouličných gangov totiž nejde o náhodné násilné akty, ale o bežné riešenie problémov zbraňami.
Iný pohľad na problematiku ponúka Nick Carey z agentúry Reuters. Carey si myslí, že hlavným poznávacím znakom súčasného Detroitu je absolútne zdecimovaný trh s nehnuteľnosťami. Žiaden automobilový priemysel, žiadne kasína, žiadna kriminalita, ktorá je predsa len typická najmä pre pouličné gangy, a povedzme si pravdu, ani žiaden hokej. Aktuálnou témou číslo jeden sú daňové poplatky.
Detroit má v súčasnosti niekoľkonásobne viac domov ako obyvateľov. Počet občanov, ktorí trvale žijú v meste, sa za posledné roky rapídne znížil (z 1,8 milióna na približne 700 tisíc). Podľa ďalších tvrdení Nicka Careyho by sa toto vyľudňovanie mohlo zastaviť na nebezpečne nízkom čísle 600 tisíc.
Ľudia, ktorí z metropolitných oblastí odišli, po sebe zanechali chátrajúce pozemky. Natrafiť v týchto uliciach na živého človeka je občas nemožné. Obyvatelia, ktorí zostali, často len čakajú na príkaz vysťahovať sa, keďže nemajú peniaze na zaplatenie dane z nehnuteľnosti. Carey uvádza, že z 380 tisícov opustených domov asi 42 tisíc poputuje do aukcie. Zvyšné obydlia sú zväčša už zničené.
Reportér Michael B. Sauter sa nazdáva, že Detroit nečaká žiaden veľký návrat. Snahou ľudí, ktorí na predmestiach (napodiv mnohým iným) zostali, by mala byť záchrana toho, čo sa ešte zachrániť dá.
Nick Carey si myslí, že ak má mať Detroit budúcnosť, musí zastaviť odliv obyvateľstva. Ľudia by sa mali začať venovať environmentalistike a výsadbe zelene, ktorá by zdevastovanému prostrediu dodala nový vzhľad. V meste duchov, kde bežný človek stráca susedov, však pôjde o náročnú úlohu.
Je tiež otázne, akým spôsobom ľuďom navrátiť dôveru v políciu a zástupcov mesta. Tí, čo zostali, sú totiž nahnevaní, pretože všetky rozvojové schémy, o ktorých kedy počuli, pomohli iba bohatým.
Samozrejme, obnova zničenej krajiny sa môže začať len v prípade nových investícií. Podľa odborníkov je však pravdepodobnejšie, že guvernér štátu Michigan, Rick Snyder, bude nútený prevziať kontrolu nad správou mesta a to následne vyhlási bankrot, zrejme najväčší v histórii Spojených štátov amerických.
Ak sa tak stane, pre metropolitné oblasti Detroitu to môže byť smrteľná rana.
Podklady:
Predstavte si mesto s metropolitným priestranstvom väčším ako má Paríž, kde ľudia vysádzajú stromy alebo zeleninové záhrady a tešia sa z dostatočnej plochy, na ktorej môžu existovať.
Ako idylicky by to vyzeralo, ak by nešlo o Detroit.
Jedno z najchudobnejších a najnebezpečnejších miest USA sa stalo odstrašujúcim príkladom toho, čo všetko môže napáchať ekonomická kríza, pokiaľ sa spojí s vandalizmom a nedôverou.
 |
| Pohľad na mesto Detroit (Doug Zuba via Unsplash) |
Vyľudnené štvrte, spustošené domy a ulice plné odpadkov, z ktorých sa šíri pleseň. Takýto obrázok ponúka väčšina oblastí mesta, dnes márne žijúceho zo svojej renesančnej povesti.
Ekonomická kríza, ktorá vážne zasiahla kedysi okázalý automobilový priemysel a znížila obraty v preslávených kasínach, si na obyčajných ľuďoch žijúcich v priľahlých oblastiach vybrala svoju daň. Centrum mesta sa síce dočkalo revitalizácie, ba možno je ešte nablýskanejšie ako predtým, no predmestia zostali vinou vysokej miery nezamestnanosti (aktuálne okolo 18 %) a nedôvery v políciu prázdne a zničené.
Detroitu aj naďalej citeľne škodí propagácia jeho márneho boja s kriminalitou.
Podľa správ o trestnej činnosti, každoročne pripravovaných federálnym úradom FBI, bol Detroit v roku 2011 druhým najnebezpečnejším mestom USA (prvé miesto patrilo neďalekému Flintu).
Podľa tvrdení Daniela Fishera, reportéra ekonomického magazínu Forbes, je Detroit v konkurencii väčších miest (200 tisíc a viac obyvateľov) najnebezpečnejším mestom USA už od roku 2008.
Nedôvera obyvateľov Detroitu voči miestnej polícii, podpisujúca sa pod ich strach a odchod z mesta, sa stala obľúbenou frázou michiganských politikov. Či je to nedôvera oprávnená, posúďte sami.
Podľa ďalších údajov zo správ FBI vyplýva, že na 1.000 obyvateľov Detroitu pripadá takmer 22 násilných trestných činov. Rok 2011 priniesol 344 vrážd a takmer 33 %-nú mieru chudoby. Počet vrážd, znásilnení, lúpeží a útokov sa v sledovanom období síce znížil o 10 %, no stále bol päťkrát vyšší ako priemer krajiny, pričom v roku 2012 sa vyšvihol až na desaťnásobok priemeru celých Spojených štátov.
Neúspešný boj s kriminalitou je následkom nedostatku príjmov mesta, čo pociťuje aj 2.500-členný policajný zbor, ktorý v priebehu tohto roka opustí 380 strážnikov. Policajné stanice majú byť otvorené len osem hodín denne, po zvyšok dňa ich nahradia virtuálne okrsky s tiesňovými číslami, ako uvádza FBI.
Daniel Fisher pripomína, že Detroit je nebezpečný najmä vtedy, ak je človek členom pouličného gangu. Detroitská polícia tvrdí, že pri vyšetrovaní trestných činov obvykle pozná ako obeť, tak i páchateľa. U pouličných gangov totiž nejde o náhodné násilné akty, ale o bežné riešenie problémov zbraňami.
 |
| Jedna z mnohých opustených a zničených lokalít v Detroite (Andrew Amistad via Unsplash) |
Iný pohľad na problematiku ponúka Nick Carey z agentúry Reuters. Carey si myslí, že hlavným poznávacím znakom súčasného Detroitu je absolútne zdecimovaný trh s nehnuteľnosťami. Žiaden automobilový priemysel, žiadne kasína, žiadna kriminalita, ktorá je predsa len typická najmä pre pouličné gangy, a povedzme si pravdu, ani žiaden hokej. Aktuálnou témou číslo jeden sú daňové poplatky.
Detroit má v súčasnosti niekoľkonásobne viac domov ako obyvateľov. Počet občanov, ktorí trvale žijú v meste, sa za posledné roky rapídne znížil (z 1,8 milióna na približne 700 tisíc). Podľa ďalších tvrdení Nicka Careyho by sa toto vyľudňovanie mohlo zastaviť na nebezpečne nízkom čísle 600 tisíc.
Ľudia, ktorí z metropolitných oblastí odišli, po sebe zanechali chátrajúce pozemky. Natrafiť v týchto uliciach na živého človeka je občas nemožné. Obyvatelia, ktorí zostali, často len čakajú na príkaz vysťahovať sa, keďže nemajú peniaze na zaplatenie dane z nehnuteľnosti. Carey uvádza, že z 380 tisícov opustených domov asi 42 tisíc poputuje do aukcie. Zvyšné obydlia sú zväčša už zničené.
Reportér Michael B. Sauter sa nazdáva, že Detroit nečaká žiaden veľký návrat. Snahou ľudí, ktorí na predmestiach (napodiv mnohým iným) zostali, by mala byť záchrana toho, čo sa ešte zachrániť dá.
Nick Carey si myslí, že ak má mať Detroit budúcnosť, musí zastaviť odliv obyvateľstva. Ľudia by sa mali začať venovať environmentalistike a výsadbe zelene, ktorá by zdevastovanému prostrediu dodala nový vzhľad. V meste duchov, kde bežný človek stráca susedov, však pôjde o náročnú úlohu.
Je tiež otázne, akým spôsobom ľuďom navrátiť dôveru v políciu a zástupcov mesta. Tí, čo zostali, sú totiž nahnevaní, pretože všetky rozvojové schémy, o ktorých kedy počuli, pomohli iba bohatým.
Samozrejme, obnova zničenej krajiny sa môže začať len v prípade nových investícií. Podľa odborníkov je však pravdepodobnejšie, že guvernér štátu Michigan, Rick Snyder, bude nútený prevziať kontrolu nad správou mesta a to následne vyhlási bankrot, zrejme najväčší v histórii Spojených štátov amerických.
Ak sa tak stane, pre metropolitné oblasti Detroitu to môže byť smrteľná rana.
Umierajúci Detroit (Sebastian Walker, Al Jazeera English; 2009)
Podklady:
- Forget the big comeback; Detroit focuses on what can be saved (Nick Carey, Reuters; 19.02.2013)
- Detroit tops the 2012 list of America's most dangerous cities (Daniel Fisher, Forbes; 18.10.2012)
- The most dangerous cities in America (Michael B. Sauter et al., 24/7 Wall St.; 11.06.2012)