MARTIN UŽÁK | 03.06.2015
Záložný celok Detroitu z Grand Rapids neuspel vo finále Západnej konferencie AHL proti Utica Comets, záložnému celku Vancouver Canucks, a po prehre 2:4 na zápasy skončil pred bránami finále Calder Cupu.
Griffins nenadviazali na svoje víťazné ťaženia proti Toronto Marlies (3:2 na zápasy) a neskôr Rockford IceHogs (4:1 na zápasy). Napriek tomu možno konštatovať, že majú za sebou ďalší skvostný ročník.
Griffins v tejto sezóne ohúrili šnúrou 19 stretnutí bez prehry v riadnom hracom čase. Po 76-zápasovej základnej časti boli jedným zo štyroch tímov, ktoré dosiahli na hranicu 100 bodov. S 249 nastrieľanými gólmi mali najlepší útok v AHL. Darilo sa im aj napriek tomu, že opäť výdatne zásobovali Red Wings.
Z personálnych strát možno spomenúť brankára Petra Mrázeka, ktorý strávil väčšinu sezóny v NHL. Útočník Tomáš Jurčo zostal v NHL dokonca celú sezónu. V rôznych fázach ročníka chýbali Xavier Ouellet a Alexej Marčenko, prominentní mladí obrancovia, ktorí pravidelne posilňovali Red Wings. Útočník Landon Ferraro, s 27 gólmi druhý najlepší strelec tímu v základnej časti, strávil záver sezóny v drese Detroitu a na play-off AHL sa už nevrátil. Agilný forvard Mitchell Callahan si vo februári vážne poranil koleno a ročník musel ukončiť už po 48 zápasoch, v ktorých sa mu darilo ako nikdy predtým, keď strelil 16 gólov a pozbieral 38 bodov.
Griffins často chýbal aj fínsky bombardér Teemu Pulkkinen, ktorý tak ako niektorí jeho spoluhráči odohral slušnú porciu zápasov v NHL. Pulkkinen nastúpil v základnej časti AHL iba do 46 stretnutí, napriek tomu bol najlepším strelcom súťaže s 34 gólmi. Za svoje výkony bol po dlhodobej sezóne nominovaný do prvého All-Star tímu AHL. Keď sa ku Griffins vrátil na play-off, v 16 zápasoch nasúkal ďalších 14 gólov.
Pri častých absenciách najlepších vystúpili do popredia iní, ako to koniec koncov na farme chodí. Z ďalších hráčov, ktorí sú zmluvne zviazaní s Red Wings, predvádzali výborné výkony obrancovia Nick Jensen (+30 v základnej časti), Brian Lashoff (kľúčový defenzívny zadák) a útočníci Tomáš Nosek (34 kanadských bodov a 30 plusových bodov v 55 zápasoch základnej časti), Andreas Athanasiou (celosezónny priemer 0,57 bodu na zápas) a novic medzi profesionálmi Tyler Bertuzzi (štyri víťazné góly a 12 bodov v 14 zápasoch play-off).
Za zmienku stoja i Ryan Sproul (najčastejšie strieľajúci obranca tímu) a Marek Tvrdoň (celosezónny priemer 0,54 bodu na zápas). Gólman Thomas McCollum chytal lepšie, ako sa čakalo, držal si vyrovnané štatistiky (úspešnosť zákrokov 91,6 % v základnej časti i v play-off) a po štyroch rokoch znova nakukol do NHL.
Kapitán a najstarší ligový korčuliar Jeff Hoggan síce nemal zmluvu na úrovni NHL, bolo by však hriechom, ak by zostal opomenutý. Hoggan bol po celú sezónu vyzdvihovaný ako veľký líder Griffins. Jeho kvality nakoniec ocenila aj AHL, keď mu udelila Fred T. Hunt Memorial Award, ocenenie, ktoré je obdobou Bill Masterton Memorial Trophy za skĺbenie majstrovstva s príkladnou oddanosťou a vernosťou hokeju.
Sklamaním boli výkony niekdajšieho juniorského ostrostrelca Anthonyho Manthu, ktorý sa po predsezónnej zlomenine holennej kosti nedostal do tempa (15 gólov a 33 bodov v 62 zápasoch základnej časti) a v play-off (2+2 v 16 zápasoch) pôsobil znepokojujúcim dojmom, že mu chýba nasadenie a odhodlanie.
Osobitnou kapitolou sa stal osemnásťročný supertalent Dylan Larkin, ktorý sa ku Griffins pripojil po zisku bronzu na MS v Česku a v šiestich zápasoch série proti Utica Comets ohúril piatimi kanadskými bodmi. Grand Rapids vyšli Larkinovi v ústrety nielen tým, že ho nechali okúsiť prvý profesionálny hokej v jeho klubovej kariére, ale napr. aj tým, že na zápasy v Utice necestovali jedným autobusom, ako to býva zvykom, ale vzali si ešte jeden, takže Larkin nemusel počas cesty spať na podlahe autobusu, čo je údel mnohých nováčikov v AHL.
Griffins skrátka fungovali, posúvali k Red Wings ďalšie talenty, vychovávali nových hráčov a aj napriek tomuto procesu sa udržali medzi najlepšími mužstvami AHL. Takto to u Griffins išlo už tretiu sezónu v rade, ale na rozdiel od predchádzajúcich dvoch ročníkov sa dostalo väčšej pozornosti aj mužovi, ktorý za nimi stál.
Tým mužom nebol nik iný ako kouč Jeff Blashill, ktorému Red Wings v lete zdvojnásobili plat, aby si ho udržali a nenechali odísť do NHL, kde je už nejakú dobu žiadaný. Na Blashilla sa strhla pozornosť okamžite po tom, ako Red Wings opustil Mike Babcock. Generálny manažér Ken Holland sa s ním stretol už počas série s Uticou, Blashill však zostal pri zemi a pred médiami vyhlásil, že sa sústredí iba na boje Griffins v play-off.
Po vypadnutí Grand Rapids z play-off zostáva už len otázkou času, kedy príde k ďalšiemu stretnutiu a k tlačovej konferencii, na ktorej bude Jeff Blashill predstavený ako nový tréner Detroit Red Wings.
Blashill opustí Grand Rapids Griffins po troch sezónach, ktoré sa stali vôbec najúspešnejším obdobím ich histórie. Éra Jeffa Blashilla na lavičke Grand Rapids priniesla víťazstvo Calder Cupu 2013, konferenčné semifinále 2014 a konferenčné finále 2015. Griffins popri tom získali aj dva divízne tituly.
Blashill sa stal prvým trénerom, ktorý Griffins doviedol k trom účastiam v play-off v rade a v troch sezónach po sebe s nimi vyhral minimálne 40 zápasov základnej časti. V roku 2014 sa stal držiteľom Louis A. R. Pieri Memorial Award pre najlepšieho trénera v AHL. K Red Wings za tie roky odprevadil 24 svojich zverencov, pričom mnohí z nich sa v Detroite usadili, takže ich bude môcť opäť trénovať.
Jeff Blashill je jednoducho kouč, ktorý na lavičku Detroit Red Wings patrí.
S odchodom Jeffa Blashilla bude zaujímavé sledovať, ako sa u Griffins pomenia hráčske a personálne pomery. Griffins ani Red Wings určite nebudú chcieť, aby sa vysoko nastavená latka menila. To by zároveň mohlo byť prísľubom, že u Grand Rapids Griffins a ich úspešnej výchovy sa ešte máme na čo tešiť.
Záložný celok Detroitu z Grand Rapids neuspel vo finále Západnej konferencie AHL proti Utica Comets, záložnému celku Vancouver Canucks, a po prehre 2:4 na zápasy skončil pred bránami finále Calder Cupu.
Griffins nenadviazali na svoje víťazné ťaženia proti Toronto Marlies (3:2 na zápasy) a neskôr Rockford IceHogs (4:1 na zápasy). Napriek tomu možno konštatovať, že majú za sebou ďalší skvostný ročník.
 |
| Hokejisti Grand Rapids Griffins (Lindsay A. Mogle, Utica Comets; 25.05.2015) |
Griffins v tejto sezóne ohúrili šnúrou 19 stretnutí bez prehry v riadnom hracom čase. Po 76-zápasovej základnej časti boli jedným zo štyroch tímov, ktoré dosiahli na hranicu 100 bodov. S 249 nastrieľanými gólmi mali najlepší útok v AHL. Darilo sa im aj napriek tomu, že opäť výdatne zásobovali Red Wings.
Z personálnych strát možno spomenúť brankára Petra Mrázeka, ktorý strávil väčšinu sezóny v NHL. Útočník Tomáš Jurčo zostal v NHL dokonca celú sezónu. V rôznych fázach ročníka chýbali Xavier Ouellet a Alexej Marčenko, prominentní mladí obrancovia, ktorí pravidelne posilňovali Red Wings. Útočník Landon Ferraro, s 27 gólmi druhý najlepší strelec tímu v základnej časti, strávil záver sezóny v drese Detroitu a na play-off AHL sa už nevrátil. Agilný forvard Mitchell Callahan si vo februári vážne poranil koleno a ročník musel ukončiť už po 48 zápasoch, v ktorých sa mu darilo ako nikdy predtým, keď strelil 16 gólov a pozbieral 38 bodov.
Griffins často chýbal aj fínsky bombardér Teemu Pulkkinen, ktorý tak ako niektorí jeho spoluhráči odohral slušnú porciu zápasov v NHL. Pulkkinen nastúpil v základnej časti AHL iba do 46 stretnutí, napriek tomu bol najlepším strelcom súťaže s 34 gólmi. Za svoje výkony bol po dlhodobej sezóne nominovaný do prvého All-Star tímu AHL. Keď sa ku Griffins vrátil na play-off, v 16 zápasoch nasúkal ďalších 14 gólov.
Pri častých absenciách najlepších vystúpili do popredia iní, ako to koniec koncov na farme chodí. Z ďalších hráčov, ktorí sú zmluvne zviazaní s Red Wings, predvádzali výborné výkony obrancovia Nick Jensen (+30 v základnej časti), Brian Lashoff (kľúčový defenzívny zadák) a útočníci Tomáš Nosek (34 kanadských bodov a 30 plusových bodov v 55 zápasoch základnej časti), Andreas Athanasiou (celosezónny priemer 0,57 bodu na zápas) a novic medzi profesionálmi Tyler Bertuzzi (štyri víťazné góly a 12 bodov v 14 zápasoch play-off).
Za zmienku stoja i Ryan Sproul (najčastejšie strieľajúci obranca tímu) a Marek Tvrdoň (celosezónny priemer 0,54 bodu na zápas). Gólman Thomas McCollum chytal lepšie, ako sa čakalo, držal si vyrovnané štatistiky (úspešnosť zákrokov 91,6 % v základnej časti i v play-off) a po štyroch rokoch znova nakukol do NHL.
Kapitán a najstarší ligový korčuliar Jeff Hoggan síce nemal zmluvu na úrovni NHL, bolo by však hriechom, ak by zostal opomenutý. Hoggan bol po celú sezónu vyzdvihovaný ako veľký líder Griffins. Jeho kvality nakoniec ocenila aj AHL, keď mu udelila Fred T. Hunt Memorial Award, ocenenie, ktoré je obdobou Bill Masterton Memorial Trophy za skĺbenie majstrovstva s príkladnou oddanosťou a vernosťou hokeju.
Sklamaním boli výkony niekdajšieho juniorského ostrostrelca Anthonyho Manthu, ktorý sa po predsezónnej zlomenine holennej kosti nedostal do tempa (15 gólov a 33 bodov v 62 zápasoch základnej časti) a v play-off (2+2 v 16 zápasoch) pôsobil znepokojujúcim dojmom, že mu chýba nasadenie a odhodlanie.
Osobitnou kapitolou sa stal osemnásťročný supertalent Dylan Larkin, ktorý sa ku Griffins pripojil po zisku bronzu na MS v Česku a v šiestich zápasoch série proti Utica Comets ohúril piatimi kanadskými bodmi. Grand Rapids vyšli Larkinovi v ústrety nielen tým, že ho nechali okúsiť prvý profesionálny hokej v jeho klubovej kariére, ale napr. aj tým, že na zápasy v Utice necestovali jedným autobusom, ako to býva zvykom, ale vzali si ešte jeden, takže Larkin nemusel počas cesty spať na podlahe autobusu, čo je údel mnohých nováčikov v AHL.
Griffins skrátka fungovali, posúvali k Red Wings ďalšie talenty, vychovávali nových hráčov a aj napriek tomuto procesu sa udržali medzi najlepšími mužstvami AHL. Takto to u Griffins išlo už tretiu sezónu v rade, ale na rozdiel od predchádzajúcich dvoch ročníkov sa dostalo väčšej pozornosti aj mužovi, ktorý za nimi stál.
Tým mužom nebol nik iný ako kouč Jeff Blashill, ktorému Red Wings v lete zdvojnásobili plat, aby si ho udržali a nenechali odísť do NHL, kde je už nejakú dobu žiadaný. Na Blashilla sa strhla pozornosť okamžite po tom, ako Red Wings opustil Mike Babcock. Generálny manažér Ken Holland sa s ním stretol už počas série s Uticou, Blashill však zostal pri zemi a pred médiami vyhlásil, že sa sústredí iba na boje Griffins v play-off.
Po vypadnutí Grand Rapids z play-off zostáva už len otázkou času, kedy príde k ďalšiemu stretnutiu a k tlačovej konferencii, na ktorej bude Jeff Blashill predstavený ako nový tréner Detroit Red Wings.
Blashill opustí Grand Rapids Griffins po troch sezónach, ktoré sa stali vôbec najúspešnejším obdobím ich histórie. Éra Jeffa Blashilla na lavičke Grand Rapids priniesla víťazstvo Calder Cupu 2013, konferenčné semifinále 2014 a konferenčné finále 2015. Griffins popri tom získali aj dva divízne tituly.
Blashill sa stal prvým trénerom, ktorý Griffins doviedol k trom účastiam v play-off v rade a v troch sezónach po sebe s nimi vyhral minimálne 40 zápasov základnej časti. V roku 2014 sa stal držiteľom Louis A. R. Pieri Memorial Award pre najlepšieho trénera v AHL. K Red Wings za tie roky odprevadil 24 svojich zverencov, pričom mnohí z nich sa v Detroite usadili, takže ich bude môcť opäť trénovať.
Jeff Blashill je jednoducho kouč, ktorý na lavičku Detroit Red Wings patrí.
S odchodom Jeffa Blashilla bude zaujímavé sledovať, ako sa u Griffins pomenia hráčske a personálne pomery. Griffins ani Red Wings určite nebudú chcieť, aby sa vysoko nastavená latka menila. To by zároveň mohlo byť prísľubom, že u Grand Rapids Griffins a ich úspešnej výchovy sa ešte máme na čo tešiť.