MARTIN UŽÁK | 05.02.2016
Andy Miele je v AHL konštantne produktívny, tak prečo nedostane poriadnu šancu v NHL?
Takúto či podobnú otázku si kládol už nejeden hokejový fanúšik.
S americkým centrom Andym Mielem, podobne ako s ďalšími hráčmi v jeho pozícii a jeho vekovej kategórii, to nie je také jednoduché. Miele totiž patrí do osobitnej skupinky hráčov, ktorých si kluby NHL zmluvne zaväzujú a následne posielajú do nižšej súťaže v prvom rade preto, aby rozšírili svoj káder.
Miele nastupuje v AHL od sezóny 2011/12, kedy ako čerstvý víťaz Hobey Baker Award pre najlepšieho hokejistu univerzitných súťaží podpísal zmluvu s Phoenix Coyotes a na začiatok bol poslaný do ich záložného celku Portland Pirates. V AHL hrával tri sezóny a v každej z nich dostal niekoľko možností zahrať si aj za Coyotes. Coyotes ho k sebe povolali sedemkrát, aby mu dali šancu v 15 zápasoch. Prechod z AHL do NHL ale nezvládol tak, ako sa to od neho očakávalo, a v 15 stretnutiach si pripísal iba dve asistencie.
Keď pred sezónou 2014/15 podpísali s Mielem kontrakt Red Wings, mnohí ich fanúšikovia verili, že sa z neho môže stať ďalší pôvodne prehliadaný hráč, ktorý v Detroite pookreje a dá svojej kariére nový smer. Miele ale nedostal ani jednu príležitosť, aj keď Red Wings stíhalo viacero zranení a on v AHL naďalej žiaril (so 70 kanadskými bodmi skončil druhý v produktivite súťaže a dostal sa do prvého All-Star tímu sezóny).
V podobnom duchu sa zatiaľ nesie aj sezóna 2015/16. Miele má na tento ročník s Red Wings podpísaný kontrakt s príjmom 575 tisíc dolárov, ktoré dostane bez ohľadu na to, či bude alebo nebude hrať v NHL (väčšina hráčov z AHL takúto štedrú zmluvu nemá). Hoci sa opäť drží na čele produktivity Griffins (po 43 zápasoch má na konte 31 bodov), a dokonca sa stal deviatym najrýchlejším hráčom v históriu klubu so ziskom 100 bodov, povolania do prvého mužstva Detroitu sa stále nedočkal, i keď príležitosti na to už boli.
Z Mieleho je dnes učebnicový príklad hráča, ktorý na ceste za usadením sa v NHL nezvládol posledný krok. Napriek tomu, že je v AHL dlhodobo produktívny, má prehľad, šikovné ruky a je schopný využiť viac voľného priestoru, ktorého sa mu v nižšej súťaži dostáva, dvere do NHL sú preň naďalej zatvorené.
Možno sa pýtate, prečo to Red Wings s takýmto overeným hokejistom z AHL predsa len neskúsia, alebo prečo to on sám neskúsi v nejakom inom klube, v ktorom by si mohol vydobyť trvalé miesto na základnej súpiske. Niečo také sa ešte stále môže stať, veľkou prekážkou je ale vek.
Miele bude mať v apríli 28 rokov. V AHL je z neho už dlhšiu dobu veterán (v tomto prípade nejde len o zavedenú frázu, pretože počet veteránov, ktorí môžu nastúpiť do zápasu AHL, je limitovaný). Ak je v AHL niekto dlhodobo veteránom, väčšinou to znamená, že inú ako túto pozíciu už nezíska. Inými slovami je z neho zavedený rezervný hráč, ktorý je podpisovaný najmä preto, aby priniesol tzv. 'depth' (väčšiu šírku kádra).
Miele je u Griffins hráčom, ktorý má ukázať cestu talentom Red Wings. Zatiaľ čo mnohí mladší hráči boli klubom draftovaní a už krátko po drafte začali dostávať inštrukcie o tom, v akých oblastiach by sa mali zlepšiť, ako majú postupovať pri tréningoch a ako sa majú starať o výživu, Miele prišiel ako skúsený hráč, ktorý mal toto všetko za sebou a jeho hlavnou úlohou sa stalo viesť mužstvo z pozície ofenzívneho lídra.
Z Mieleho je teda líder, na ktorého sa Griffins môžu spoľahnúť. Vďaka svojej produktivite a skúsenostiam patrí medzi hlavné osobnosti Grand Rapids. Učí mladších hokejistov orientovať sa v profesionálnom hokeji, oni sami sa po jeho boku učia produkovať. Bolo to vidieť napr. vlani na mladíkovi Teemu Pulkkinenovi, ktorý po celý ročník ťažil z jeho presných prihrávok a najmä vďaka nim sa stal najlepším strelcom AHL.
Keď ale príde na to, kto by mal posilniť prvé mužstvo Red Wings, Miele zostáva v úzadí. Ak už Red Wings niekoho povolajú, vsádzajú skôr na mladých hráčov, ktorých sami draftovali a s ktorými majú dlhodobé plány.
Miele nie je prvým ani posledným hráčom Griffins s takýmto osudom. V aktuálnej sezóne ho v tejto roli dopĺňa napr. útočník Eric Tangradi, ktorého Red Wings taktiež podpísali predovšetkým preto, aby rozšírili svoj káder. Tangradi už síce bol povolaný do prvého tímu Red Wings, a to dokonca dvakrát, ale bol povolaný zásluhou zranení a dostal šancu iba v jednom zápase, v ktorom odohral necelých sedem minút.
Zlatým príkladom z minulosti je útočník Don MacLean, ktorý bol zmluvne zviazaný s Red Wings v povýlukovom ročníku 2005/06. MacLean vtedy ako dvadsaťdeväťročný harcovník nastrieľal za Grand Rapids 56 gólov v 76 zápasoch a stal sa najlepším strelcom AHL, ale v Detroite dostal šancu iba v troch zápasoch v závere základnej časti, kedy sa iní hráči tímu šetrili, a aj keď pozbieral dva body a zanechal dobrý dojem, za Red Wings už nikdy viac nenastúpil a v NHL odvtedy odohral už len deväť zápasov za Phoenix.
Presne taký ale býva osud mnohých severoamerických hráčov, ktorí sa neudržali na lane NHL a ďalej čakali na šancu v AHL, až postupom času zostarli, pre NHL sa stali neperspektívni a keď ich vyhliadky na trvalý návrat do najlepšej ligy sveta nezostali dobré, stali sa z nich aspoň opory v nižšej súťaži.
Niekomu to možno nemusí stačiť, na druhú stranu ale platí, že bez hráčov rozširujúcich káder by dnes nemohol fungovať žiadny klub NHL. Neprítomnosť takýchto hráčov v organizácii by bola citeľná a mala by vplyv nielen na záložný celok, v ktorom pomáhajú v rozvoji mladých talentov, ale i na prvý tím v NHL, kde sem-tam nakuknú, a keď aj nenakuknú, tak doň odprevádzajú mladíkov, o ktorých sa dovtedy starali.
Chýbajúca poriadna šanca v NHL teda nemusí byť to prvoradé, čo človeku napadne, keď príde reč na Andyho Mieleho. Miesto toho sa možno pozastavovať nad tým, aký je Miele pre Griffins a aj Red Wings cenný, hoci zatiaľ nebol vyzvaný k tomu, aby Red Wings pomohol priamo v NHL.
Andy Miele je v AHL konštantne produktívny, tak prečo nedostane poriadnu šancu v NHL?
Takúto či podobnú otázku si kládol už nejeden hokejový fanúšik.
S americkým centrom Andym Mielem, podobne ako s ďalšími hráčmi v jeho pozícii a jeho vekovej kategórii, to nie je také jednoduché. Miele totiž patrí do osobitnej skupinky hráčov, ktorých si kluby NHL zmluvne zaväzujú a následne posielajú do nižšej súťaže v prvom rade preto, aby rozšírili svoj káder.
 |
| Andy Miele v drese Grand Rapids Griffins (Robert Wilcox) |
Posledný krok býva najťažší
Miele je v AHL známy ako overený stroj na body. V tejto lige, ktorá je pre väčšinu hráčov posledným stupienkom pred NHL, odohral zatiaľ 323 zápasov základnej časti so ziskom úctyhodných 280 bodov. Pre mnohých hráčov by boli takéto čísla garanciou pozornosti z NHL. U Mieleho, ktorý je v súčasnosti zmluvne zviazaný s Detroit Red Wings a v AHL nastupuje za ich záložný celok Grand Rapids Griffins, to ale neplatí. Hoci v AHL nie je veľa hráčov, ktorí sú produktívnejší ako on, v NHL je dlhodobo prehliadaný.Miele nastupuje v AHL od sezóny 2011/12, kedy ako čerstvý víťaz Hobey Baker Award pre najlepšieho hokejistu univerzitných súťaží podpísal zmluvu s Phoenix Coyotes a na začiatok bol poslaný do ich záložného celku Portland Pirates. V AHL hrával tri sezóny a v každej z nich dostal niekoľko možností zahrať si aj za Coyotes. Coyotes ho k sebe povolali sedemkrát, aby mu dali šancu v 15 zápasoch. Prechod z AHL do NHL ale nezvládol tak, ako sa to od neho očakávalo, a v 15 stretnutiach si pripísal iba dve asistencie.
Keď pred sezónou 2014/15 podpísali s Mielem kontrakt Red Wings, mnohí ich fanúšikovia verili, že sa z neho môže stať ďalší pôvodne prehliadaný hráč, ktorý v Detroite pookreje a dá svojej kariére nový smer. Miele ale nedostal ani jednu príležitosť, aj keď Red Wings stíhalo viacero zranení a on v AHL naďalej žiaril (so 70 kanadskými bodmi skončil druhý v produktivite súťaže a dostal sa do prvého All-Star tímu sezóny).
V podobnom duchu sa zatiaľ nesie aj sezóna 2015/16. Miele má na tento ročník s Red Wings podpísaný kontrakt s príjmom 575 tisíc dolárov, ktoré dostane bez ohľadu na to, či bude alebo nebude hrať v NHL (väčšina hráčov z AHL takúto štedrú zmluvu nemá). Hoci sa opäť drží na čele produktivity Griffins (po 43 zápasoch má na konte 31 bodov), a dokonca sa stal deviatym najrýchlejším hráčom v históriu klubu so ziskom 100 bodov, povolania do prvého mužstva Detroitu sa stále nedočkal, i keď príležitosti na to už boli.
Z Mieleho je dnes učebnicový príklad hráča, ktorý na ceste za usadením sa v NHL nezvládol posledný krok. Napriek tomu, že je v AHL dlhodobo produktívny, má prehľad, šikovné ruky a je schopný využiť viac voľného priestoru, ktorého sa mu v nižšej súťaži dostáva, dvere do NHL sú preň naďalej zatvorené.
Kedysi parametre, dnes vek
Miele odohral svoj dosiaľ posledný zápas v NHL pred takmer dvoma rokmi - 13. marca 2014 v Bostone. Odvtedy sa s ním vlečie povesť, podľa ktorej v NHL neuspel pre svoje parametre (meria iba 173 cm a váži iba 77 kg). NHL niekedy poukazuje na hráčov, ktorí sa dokázali presadiť aj napriek tomu, že boli subtílnejší ako ich súperi, z Mieleho je ale presne opačný prípad. A tým, ako vieme, sa už toľko pozornosti nevenuje.Možno sa pýtate, prečo to Red Wings s takýmto overeným hokejistom z AHL predsa len neskúsia, alebo prečo to on sám neskúsi v nejakom inom klube, v ktorom by si mohol vydobyť trvalé miesto na základnej súpiske. Niečo také sa ešte stále môže stať, veľkou prekážkou je ale vek.
Miele bude mať v apríli 28 rokov. V AHL je z neho už dlhšiu dobu veterán (v tomto prípade nejde len o zavedenú frázu, pretože počet veteránov, ktorí môžu nastúpiť do zápasu AHL, je limitovaný). Ak je v AHL niekto dlhodobo veteránom, väčšinou to znamená, že inú ako túto pozíciu už nezíska. Inými slovami je z neho zavedený rezervný hráč, ktorý je podpisovaný najmä preto, aby priniesol tzv. 'depth' (väčšiu šírku kádra).
Miele je u Griffins hráčom, ktorý má ukázať cestu talentom Red Wings. Zatiaľ čo mnohí mladší hráči boli klubom draftovaní a už krátko po drafte začali dostávať inštrukcie o tom, v akých oblastiach by sa mali zlepšiť, ako majú postupovať pri tréningoch a ako sa majú starať o výživu, Miele prišiel ako skúsený hráč, ktorý mal toto všetko za sebou a jeho hlavnou úlohou sa stalo viesť mužstvo z pozície ofenzívneho lídra.
Z Mieleho je teda líder, na ktorého sa Griffins môžu spoľahnúť. Vďaka svojej produktivite a skúsenostiam patrí medzi hlavné osobnosti Grand Rapids. Učí mladších hokejistov orientovať sa v profesionálnom hokeji, oni sami sa po jeho boku učia produkovať. Bolo to vidieť napr. vlani na mladíkovi Teemu Pulkkinenovi, ktorý po celý ročník ťažil z jeho presných prihrávok a najmä vďaka nim sa stal najlepším strelcom AHL.
Keď ale príde na to, kto by mal posilniť prvé mužstvo Red Wings, Miele zostáva v úzadí. Ak už Red Wings niekoho povolajú, vsádzajú skôr na mladých hráčov, ktorých sami draftovali a s ktorými majú dlhodobé plány.
Bez širokého kádra to nejde
Hoci možno sám dúfal v niečo iné, Miele je s Red Wings preto, aby udržal Griffins na konkurencieschopnej úrovni, keď mladíci odídu. Väčšiu a hlavne trvalejšiu šancu v prvom tíme by dostal iba vtedy, ak by Red Wings zastihla veľká vlna zranení a v krátkej dobe by k nim muselo smerovať viacero útočníkov.Miele nie je prvým ani posledným hráčom Griffins s takýmto osudom. V aktuálnej sezóne ho v tejto roli dopĺňa napr. útočník Eric Tangradi, ktorého Red Wings taktiež podpísali predovšetkým preto, aby rozšírili svoj káder. Tangradi už síce bol povolaný do prvého tímu Red Wings, a to dokonca dvakrát, ale bol povolaný zásluhou zranení a dostal šancu iba v jednom zápase, v ktorom odohral necelých sedem minút.
Zlatým príkladom z minulosti je útočník Don MacLean, ktorý bol zmluvne zviazaný s Red Wings v povýlukovom ročníku 2005/06. MacLean vtedy ako dvadsaťdeväťročný harcovník nastrieľal za Grand Rapids 56 gólov v 76 zápasoch a stal sa najlepším strelcom AHL, ale v Detroite dostal šancu iba v troch zápasoch v závere základnej časti, kedy sa iní hráči tímu šetrili, a aj keď pozbieral dva body a zanechal dobrý dojem, za Red Wings už nikdy viac nenastúpil a v NHL odvtedy odohral už len deväť zápasov za Phoenix.
Presne taký ale býva osud mnohých severoamerických hráčov, ktorí sa neudržali na lane NHL a ďalej čakali na šancu v AHL, až postupom času zostarli, pre NHL sa stali neperspektívni a keď ich vyhliadky na trvalý návrat do najlepšej ligy sveta nezostali dobré, stali sa z nich aspoň opory v nižšej súťaži.
Niekomu to možno nemusí stačiť, na druhú stranu ale platí, že bez hráčov rozširujúcich káder by dnes nemohol fungovať žiadny klub NHL. Neprítomnosť takýchto hráčov v organizácii by bola citeľná a mala by vplyv nielen na záložný celok, v ktorom pomáhajú v rozvoji mladých talentov, ale i na prvý tím v NHL, kde sem-tam nakuknú, a keď aj nenakuknú, tak doň odprevádzajú mladíkov, o ktorých sa dovtedy starali.
Chýbajúca poriadna šanca v NHL teda nemusí byť to prvoradé, čo človeku napadne, keď príde reč na Andyho Mieleho. Miesto toho sa možno pozastavovať nad tým, aký je Miele pre Griffins a aj Red Wings cenný, hoci zatiaľ nebol vyzvaný k tomu, aby Red Wings pomohol priamo v NHL.