Päť sympatií od Teemu Selänneho

MARTIN UŽÁK | 17.05.2014

Deň, ktorý si človek nechcel pripustiť, prišiel.

Dnes nad ránom - po skončení semifinálovej série play-off Západnej konferencie medzi tímami Anaheim Ducks a L. A. Kings - sa so svojou kariérou v NHL rozlúčil legendárny "Fínsky blesk" Teemu Selänne.

Teemu Selänne v drese Anaheim Ducks (Darryl Dyck, The Canadian Press)

Džentlmen zo severu Európy Selänne nebol výnimočný len po hokejovej stránke, za 21 sezón v NHL prezentoval aj kusisko vlastnej ľudskosti. Inteligentný, priateľský, dobrosrdečný a neustále usmiaty - to všetko sú vlastnosti, ktorými si tento elegán vydobyl mimoriadnu obľubu fanúšikov a rešpekt súperov.

Teemu Selänne bol viac ako hviezda NHL. Za svoj prístup k hokeju a mravné vystupovanie si získal mnohé srdcia priaznivcov, moje nevynímajúc. V tomto článku sa preto vraciam v čase a ponúkam päticu vybraných momentov, vďaka ktorým sa Selänne utvrdil ako jeden z mojich najobľúbenejších hokejistov.

Spoznávanie obávaného ostrostrelca

Začiatok marca 1997 sľubuje dva zápasy Detroitu s Anaheimom. V prvom z nich sa súperi rozchádzajú po remíze 1:1, aby o desať dní neskôr na seba narazili v kalifornskom Arrowhead Pond. Jediný gól Red Wings strieľa Sergej Fiodorov, v drese domácich sa presadzujú Teemu Selänne a Jari Kurri. Selänne završuje svoj výborný týždeň, keď v štyroch súbojoch zbiera sedem bodov. V základnej časti je druhým najlepším strelcom i druhým najproduktívnejším hráčom. Viac bodov nazbieral iba Mario Lemieux, Selänne za sebou necháva napr. Waynea Gretzkyho, Jaromíra Jágra, či Rona Francisa. 16. apríla 1997 sa po svojej typickej strele švihom stáva vôbec prvým strelcom Anaheimu v histórii play-off. Keď sa Mighty Ducks úspešne prederú sedemzápasovou sériou prvého kola s Phoenix Coyotes a na ďalší súboj vyzvú práve Detroit, človek zrazu váha, komu má fandiť. Zisťuje totiž, že "Fínsky blesk" mu prirástol k srdcu.

Opätovné spojenie úchvatnej dvojice

Teemu Selänne a Paul Kariya tvoria v Anaheime najlepší útočný záprah v NHL, keď počas piatich rokov (1996 až 2001) nahromaďujú celkom 974 kanadských bodov. Ich cesty sa rozchádzajú 5. marca 2001, kedy Mighty Ducks Selänneho nečakane vymieňajú do San Jose. "Fínsky blesk" hráva za Sharks do sezóny 2002/03. Po jej skončení sa stretáva s kamarátom Kariyom a spoločne pátrajú po mužstve, v ktorom by mali šancu vyhrať Stanley Cup. Ich jasnou voľbou sa stáva hviezdami nabité mužstvo Colorado Avalanche. Selänne podpisuje na jeden rok za 5,8 milióna USD, Kariya žiada miesto predošlých 10 miliónov len 1,2 milióna. Obdivuhodné spojenie niekdajšej dominantnej dvojice však priveľmi úspešné nie je. Kariyu po celý rok trápi zranenie zápästia, ku ktorému sa neskôr pridáva i vytknutý členok. Avalanche sa so sezónou lúčia už v druhom kole play-off a sklamaný Selänne dokonca uvažuje o ukončení svojej zámorskej kariéry.

Rešpektovaný súper, úprimný priateľ

Píše sa 2. január 2007. Domáci Detroit Red Wings a hosťujúci Anaheim Ducks absolvujú krátke rozkorčuľovanie a do šatní odchádzajú s vedomím, že ich duel začne až o 90 minút. Prednosť totiž dostáva slávnosť, pri ktorej sa pod strop Joe Louis Areny poberá dres legendárneho Stevea Yzermana. Tejto významnej kapitoly v histórii Red Wings sa zúčastňujú klubové legendy, niekdajší Yzermanovi spoluhráči, tréneri, manažéri i rodinní príslušníci. Ceremoniál sleduje aj jeden nečakaný divák - Teemu Selänne. "Fínsky blesk" po súhlase kouča Randyho Carlylea opúšťa svojich spoluhráčov a z útrob arény smeruje na lavičku určenú pre hosťujúci tím. Sadá si pred mantinel, skladá ruky a v tme, tichu a bez veľkej pozornosti médií a fanúšikov si začína vychutnávať dlhú slávnosť. Keď ho po skončení zápasu medzi Red Wings a Ducks (2:1) oslovujú prekvapení novinári, s úprimným úsmevom na tvári hovorí, že takúto slávnosť si predsa nemohol nechať ujsť.

Splnenie veľkého hokejového sna

Značnú časť Ameriky stíha blížiaca sa polnoc. V kalifornskom Anaheime sa práve skončil posledný zápas sezóny 2006/07. Klbko oslavujúcich členov víťazného mužstva Ducks sa rozrastá o nové a nové tváre, ktoré postupne vstupujú na ľad Honda Center a prichádzajú blahoželať svojim jasajúcim kamarátom, manželom a otcom. Všade naokolo sa pohybuje množstvo novinárov, túžiacich zachytiť bezprostredné pocity novopečených víťazov Stanley Cupu. Medzi novinármi nechýbajú ani zástupcovia televízie NBC, hľadajúc jedného obdivuhodného muža, ktorý na splnenie svojho veľkého sna čakal predlhých 15 rokov. Záber konečne nachádza aj znamenitého hráča s číslom osem. Jasajúcou arénou sa medzitým nesú emotívne tóny slávnej piesne More Than a Feeling od kapely Boston. Unavený Teemu Selänne objíma svoju manželku Sirpu a po tvári sa mu kotúľajú slzy. "Fínsky blesk" práve zažíva najkrajšie chvíle svojho hokejového života.

Emotívny návrat ku koreňom

Burácanie arény pri nástupe súpera nie je obvyklé, 17. december 2011 je však výnimkou, pretože vo Winnipegu sa končí takmer 16 rokov trvajúce čakanie na hrdinu, ktorý v drese pôvodných Jets rozbiehal svoju mimoriadnu kariéru. "Fínsky blesk" vstupuje so svojimi Anaheim Ducks na ľad beznádejne vypredaného MTS Centre za ohromujúceho jasania miestnych fanúšikov, ktorých ako nováčik kedysi ohúril 76-gólovou sezónou. Hala buráca i v polovici prvej tretiny, kedy je Selänne oficiálne privítaný hlásateľom a ocenený prezentáciou, zahŕňajúcou tiež jeho najkrajšie momenty z rokov 1992 ž 1996, kedy vo Winnipegu hrával. Priaznivci sú na nohách aj na konci zápasu, v ktorom novodobí Jets porážajú svojho súpera z Kalifornie pomerom 5:3. Teemu Selänne zaznamenáva dve asistencie, je vyhlásený treťou hviezdou stretnutia a rachotiacu halu, v ktorej sa zborovo ozýva jeho krstné meno, dojíma ešte viac, keď pred odchodom z ľadu vrhá svoju hokejku do hľadiska.

Teemu Selänne a jeho návrat do Winnipegu, 17.12.2011