MARTIN UŽÁK | 11.01.2013
V posledných dňoch je hokejový svet zasypávaný mnohými vyhrotenými správami o zdĺhavom návrate útočníka Pavla Daciuka do Spojených štátov. Napriek početnosti týchto správ sa mi nepodarilo natrafiť ani na jednu, ktorá by aspoň pripomenula, že podobná atmosféra tu už bola a že bola ďaleko pesimistickejšia.
V predkladanom článku sa môžete presvedčiť, že súčasné patálie - podčiarknuté Daciukovým smútkom z nutnosti opustiť KHL a nemožnosti dokončiť to, čo v CSKA Moskva začal - sú len slabým odvarom udalostí, ktoré sa odohrávali v septembri 2005. To bola totiž doba, kedy Red Wings o tohto hokejistu takmer prišli.
Pavel Daciuk začal svoju kariéru v NHL v ročníku 2001/02, no naplno prerazil až v sezóne 2003/04. Priaznivci Red Wings sa vtedy tešili z lahodných akcií svojho druhého útoku, v ktorom nastupoval Daciuk spolu s americkým veteránom Brettom Hullom a švédskym benjamínom Henrikom Zetterbergom.
Sezóna 2003/04 sa pre Daciuka skončila triumfom v kanadskom bodovaní mužstva. Zdalo sa, že plachý mladík sa v Detroite skutočne udomácnil, a to aj napriek tomu, že sa viac nemohol spoliehať na Sergeja Fiodorova, Igora Larionova a Maxima Kuznecova, krajanov, ktorí mu v jeho začiatkoch výrazne pomáhali.
Všetky očakávania však boli predčasné.
Daciukovi po sezóne vypršala zmluva, 19. júna 2004 sa dohodol s Dynamom Moskva a aby toho nebolo málo, svoje unáhlené rozhodnutie ani nemusel ľutovať, pretože ročník 2004/05 pohltila výluka.
Počas prvého celosezónneho lockoutu v histórii NHL sa Daciuk ukázal vo vynikajúcom svetle. V ruskej súťaži sa tešil z víťazstva základnej časti, víťazstva play-off i titulu najužitočnejšieho hokejistu ligy.
Daciukov agent Gary Greenstin začal v lete 2005 tvrdiť, že jeho klient si napriek všetkému želá návrat do NHL. Detroit, ktorý sa s ním chcel dohodnúť už v septembri 2004, však musel čeliť ďalším prekážkam.
4. septembra 2005, len osem dní pred začiatkom tréningového kempu Red Wings, sa Daciuk bez ohľadu na slová svojho agenta dohodol na kontrakte s klubom Avangard Omsk. Tento krok sa však nepáčil jeho poslednému zamestnávateľovi Dynamu, ktoré o dva dni neskôr ponuku Avangardu dorovnalo.
Niektoré michiganské denníky tvrdili, že Daciuk požadoval od Red Wings ročný plat v hodnote päť miliónov USD. Detroitu sa táto čiastka zdala vysoká, i preto, že sa musel dohodnúť aj s Henrikom Zetterbergom.
6. septembra 2005, len deň pred začiatkom sezóny ruskej ligy, sa v michiganskej tlači objavili správy o tom, že Daciuk začne hrať doma. Sám hokejista predtým avizoval, že pokiaľ sa s Detroitom nedohodne do 5. septembra, bude hrať hokej v Rusku a Amerike sa otočí chrbtom. Keď však Red Wings kontaktovali Greenstina a sľúbili, že tých päť miliónov Daciukovi dajú, požiadavka sa vyšplhala na šesť miliónov.
O tom, či vtedy dvadsaťsedemročný Pavel Daciuk bol hodný sumy piatich až šiestich miliónov dolárov na sezónu, je dnes zbytočné polemizovať. Je však vhodné uviesť, že s Omskom podpísal za 3,5 milióna USD ročne.
Patová situácia dospela tak ďaleko, že 8. septembra 2005 predstúpil pred médiá sám generálny manažér Ken Holland, aby vyhlásil, že sa vyrovnáva s tým, že Detroit odohrá ročník 2005/06 bez Daciuka. Dobrou správou však bolo, že s myšlienkou zotrvania v Európe sa prestal pohrávať najproduktívnejší hokejista švédskej Elitserien Henrik Zetterberg, ktorý uzavrel štvorročnú zmluvu za úhrnných 10,6 milióna USD.
Daciukova túžba po návrate do Detroitu bola preukázateľná až vtedy, keď sa na spor medzi Omskom a Dynamom chystala pozrieť ruská arbitráž. Jej prvé konanie sa malo uskutočniť 19. septembra 2005, no potrebné nakoniec nebolo, pretože Daciuk sa s Red Wings dohodol na dvojročnej zmluve za úhrnných 7,8 miliónov USD. Jeho ročný plat 3,9 mil. USD bol od pôvodnej ponuky Detroitu vyšší len o sto tisíc USD.
Daciuk si týmto hazardom trocha pošramotil renomé, pretože vedel, že viac peňazí dostať nemôže. Od sezóny 2005/06 vstúpil do platnosti výdobytok zvaný platový strop, čo pre Red Wings znamenalo zníženie výdavkov na platy hráčov o takmer 44 miliónov USD (áno, čítate správne), no tiež nutnosť dohodnúť sa s Henrikom Zetterbergom a doplniť káder o posledné posily (v tej dobe Danny Cleary a Mikael Samuelsson).
Podstatné však je, že 19. septembra 2005 Daciuk nezaháľal. Ak by totiž bol pomalší ako ruský arbitrážny súd, mohlo sa stať, že by sa nevrátil, prípadne vrátil až vtedy, ak by zaň Detroit Red Wings draho zaplatili.
V posledných dňoch je hokejový svet zasypávaný mnohými vyhrotenými správami o zdĺhavom návrate útočníka Pavla Daciuka do Spojených štátov. Napriek početnosti týchto správ sa mi nepodarilo natrafiť ani na jednu, ktorá by aspoň pripomenula, že podobná atmosféra tu už bola a že bola ďaleko pesimistickejšia.
| TIP: Datsyuk, Dacjuk, alebo Daciuk? Čo je správne? Ako správne písať mená ruských hokejistov. |
V predkladanom článku sa môžete presvedčiť, že súčasné patálie - podčiarknuté Daciukovým smútkom z nutnosti opustiť KHL a nemožnosti dokončiť to, čo v CSKA Moskva začal - sú len slabým odvarom udalostí, ktoré sa odohrávali v septembri 2005. To bola totiž doba, kedy Red Wings o tohto hokejistu takmer prišli.
 |
| Pavel Daciuk (Leon Halip, USA Today Sports) |
Pavel Daciuk začal svoju kariéru v NHL v ročníku 2001/02, no naplno prerazil až v sezóne 2003/04. Priaznivci Red Wings sa vtedy tešili z lahodných akcií svojho druhého útoku, v ktorom nastupoval Daciuk spolu s americkým veteránom Brettom Hullom a švédskym benjamínom Henrikom Zetterbergom.
Sezóna 2003/04 sa pre Daciuka skončila triumfom v kanadskom bodovaní mužstva. Zdalo sa, že plachý mladík sa v Detroite skutočne udomácnil, a to aj napriek tomu, že sa viac nemohol spoliehať na Sergeja Fiodorova, Igora Larionova a Maxima Kuznecova, krajanov, ktorí mu v jeho začiatkoch výrazne pomáhali.
Všetky očakávania však boli predčasné.
Daciukovi po sezóne vypršala zmluva, 19. júna 2004 sa dohodol s Dynamom Moskva a aby toho nebolo málo, svoje unáhlené rozhodnutie ani nemusel ľutovať, pretože ročník 2004/05 pohltila výluka.
Počas prvého celosezónneho lockoutu v histórii NHL sa Daciuk ukázal vo vynikajúcom svetle. V ruskej súťaži sa tešil z víťazstva základnej časti, víťazstva play-off i titulu najužitočnejšieho hokejistu ligy.
Daciukov agent Gary Greenstin začal v lete 2005 tvrdiť, že jeho klient si napriek všetkému želá návrat do NHL. Detroit, ktorý sa s ním chcel dohodnúť už v septembri 2004, však musel čeliť ďalším prekážkam.
4. septembra 2005, len osem dní pred začiatkom tréningového kempu Red Wings, sa Daciuk bez ohľadu na slová svojho agenta dohodol na kontrakte s klubom Avangard Omsk. Tento krok sa však nepáčil jeho poslednému zamestnávateľovi Dynamu, ktoré o dva dni neskôr ponuku Avangardu dorovnalo.
Niektoré michiganské denníky tvrdili, že Daciuk požadoval od Red Wings ročný plat v hodnote päť miliónov USD. Detroitu sa táto čiastka zdala vysoká, i preto, že sa musel dohodnúť aj s Henrikom Zetterbergom.
6. septembra 2005, len deň pred začiatkom sezóny ruskej ligy, sa v michiganskej tlači objavili správy o tom, že Daciuk začne hrať doma. Sám hokejista predtým avizoval, že pokiaľ sa s Detroitom nedohodne do 5. septembra, bude hrať hokej v Rusku a Amerike sa otočí chrbtom. Keď však Red Wings kontaktovali Greenstina a sľúbili, že tých päť miliónov Daciukovi dajú, požiadavka sa vyšplhala na šesť miliónov.
O tom, či vtedy dvadsaťsedemročný Pavel Daciuk bol hodný sumy piatich až šiestich miliónov dolárov na sezónu, je dnes zbytočné polemizovať. Je však vhodné uviesť, že s Omskom podpísal za 3,5 milióna USD ročne.
Patová situácia dospela tak ďaleko, že 8. septembra 2005 predstúpil pred médiá sám generálny manažér Ken Holland, aby vyhlásil, že sa vyrovnáva s tým, že Detroit odohrá ročník 2005/06 bez Daciuka. Dobrou správou však bolo, že s myšlienkou zotrvania v Európe sa prestal pohrávať najproduktívnejší hokejista švédskej Elitserien Henrik Zetterberg, ktorý uzavrel štvorročnú zmluvu za úhrnných 10,6 milióna USD.
Daciukova túžba po návrate do Detroitu bola preukázateľná až vtedy, keď sa na spor medzi Omskom a Dynamom chystala pozrieť ruská arbitráž. Jej prvé konanie sa malo uskutočniť 19. septembra 2005, no potrebné nakoniec nebolo, pretože Daciuk sa s Red Wings dohodol na dvojročnej zmluve za úhrnných 7,8 miliónov USD. Jeho ročný plat 3,9 mil. USD bol od pôvodnej ponuky Detroitu vyšší len o sto tisíc USD.
Daciuk si týmto hazardom trocha pošramotil renomé, pretože vedel, že viac peňazí dostať nemôže. Od sezóny 2005/06 vstúpil do platnosti výdobytok zvaný platový strop, čo pre Red Wings znamenalo zníženie výdavkov na platy hráčov o takmer 44 miliónov USD (áno, čítate správne), no tiež nutnosť dohodnúť sa s Henrikom Zetterbergom a doplniť káder o posledné posily (v tej dobe Danny Cleary a Mikael Samuelsson).
Podstatné však je, že 19. septembra 2005 Daciuk nezaháľal. Ak by totiž bol pomalší ako ruský arbitrážny súd, mohlo sa stať, že by sa nevrátil, prípadne vrátil až vtedy, ak by zaň Detroit Red Wings draho zaplatili.