Pred zavedením platových stropov sa kluby NHL delili na bohaté a chudobné. Bohaté kluby mohli zaplatiť prakticky ktoréhokoľvek voľného hráča, na ktorého si ukázali. K týmto klubom patrili aj Detroit Red Wings. V sezóne 2003/04 boli natoľko štedrí, až vyrobili jednu zaujímavosť, ktorá v NHL dodnes nemá obdoby.
 |
| Dominik Hašek v drese Detroit Red Wings (Eric Seals, Detroit Free Press) |
Na sklonku základnej časti sezóny 2002/03 si Detroit Red Wings užívali sladkú prvú priečku v NHL. Mužstvo porážalo jedného súpera za druhým, jeho hráči sa predbiehali v prepisovaní historických štatistík a adekvátne obhajovali výkony, ktoré ich v predošlom ročníku doviedli až k zisku Stanley Cupu. Pobyt na výslní ale netrval dlho.
Vyraďovacie boje 2003 skončili pre Red Wings v najkratšom možnom čase: už po štyroch zápasoch. O prekvapujúce vypadnutie sa postarali Anaheim Mighty Ducks. Tento dravý a pracovitý tím trénera Mikea Babcocka dominoval vďaka úchvatnému predstaveniu brankára Jeana-Sébastiena Giguèrea, ktorý na svoje výkony nadväzoval až do finálovej série a i napriek neskoršej porážke od New Jersey Devils (3:4 na zápasy) sa stal držiteľom Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off.
Keď sa Red Wings pokúšali hľadať príčiny svojho trpkého konca, jedna z najväčších kritík sa ušla skúsenému brankárovi Curtisovi Josephovi. Joseph v play-off 2003 síce nechytal zle, ale jeho ročný plat o hodnote osem miliónov amerických dolárov nebol premietnutý do tímového úspechu. A to bol fakt, ktorý Red Wings sklamal.
Joseph prišiel do Detroitu v lete 2002 po tom, čo po víťazstve Stanley Cupu ukončil aktívnu kariéru Dominik Hašek. Red Wings si vtedy vyberali z tria kandidátov. Okrem Josepha, v tom čase brankára Toronto Maple Leafs, boli v hre i Mike Richter (New York Rangers) a Ed Belfour (Dallas Stars). CuJo tento minisúboj vyhral a s Red Wings podpísal na tri roky za 24 miliónov. Jeho osemmiliónový ročný plat bol identický s tým, ktorý v Detroite bral - a nebyť konca kariéry, mal brať aj naďalej - Hašek.
Red Wings plánovali vstúpiť do ročníka 2003/04 s brankárskym tandemom Joseph - Manny Legace. V lete 2003 však prišla správa, ktorá prekvapila celý hokejový svet. Hašekovi sa zacnelo po hokeji natoľko, že sa rozhodol vrátiť do NHL, túžiac vyhrať s Red Wings ďalší pohár.
Reakcia Detroitu prišla prakticky okamžite. Red Wings využili opčné právo, ktoré na Hašeka mali, priviedli ho späť do mužstva - aj preto, aby ho neprenechali najväčším konkurentom - a začali si uvedomovať, že niektorého z trojice svojich brankárov skôr či neskôr budú musieť vymeniť.
Detroit mal na vyriešenie nadbytočného stavu vo svojom bránkovisku celú polovicu leta 2003. Jeho situácia sa stala druhou najdiskutovanejšou témou v NHL - viac mediálneho priestoru dostávala iba blížiaca sa výluka. Neustále sa špekulovalo o tom, kto odíde, kam a kedy.
Tak začala jedna veľká, nezabudnuteľná sága, ktorá v NHL nemá obdoby. Neskôr sa totiž ukázalo, že nikto nikam neodišiel. Red Wings v lete opustili slávni útočníci Luc Robitaille, Sergej Fiodorov a Igor Larionov, prišli Derian Hatcher či Ray Whitney, ale v bránkovisku, kde bol pohyb očakávaný najviac, zostalo všetko po starom.
K cti Red Wings slúži fakt, že na výmene niektorého zo svojich brankárov začali pracovať. Keď sa už rozhodovali medzi gólmanom, s ktorým na jar 2002 vyhrali Stanley Cup, a gólmanom, ktorý o rok neskôr neuspel v jedinom stretnutí play-off, nebolo ťažké uhádnuť, že odísť by mal Joseph.
Do boja o Josephove služby sa zapojili Boston Bruins, New York Rangers a St. Louis Blues. Blues patrili medzi najsilnejšie kolektívy v NHL a napriek tomu, že na výmenu chceli ponúkať ofenzívne hviezdy Pavla Demitru či Douga Weighta, Detroit od ich záujmu upustil, aby ich ešte viac neposilnil. Zo snahy Rangers zišlo veľmi rýchlo, takže v hre napokon zostal Boston. Bruins ponúkali útočníka Martina Lapointeho, ktorý by sa tým pádom vrátil späť do Hockeytownu, a ako jediní mali povolenie u Josepha vykonať lekársku prehliadku. Tá však odhalila zranenie členka a nevyhnutnosť operácie.
Joseph zostal po absolvovaní operačného zákroku na niekoľko týždňov mimo mediálnej pozornosti i tréningu, čo bola situácia, ktorá Red Wings náramne vyhovovala, pretože novú sezónu mohli začať s tandemom Hašek - Legace. V tréningovom kempe stavili aj na mladého brankára Marca Lamotheho, ktorého sa táto situácia dotkla taktiež, pretože mal byť jednotkou na farme v Grand Rapids, kde na jar 2003 hral semifinále play-off AHL a stal sa najlepším brankárom ligy.
V nepríjemnej situácii bol aj Legace, ktorý v minulosti robil dvojku tak Josephovi, ako aj Hašekovi. Detroit ho nechcel poslať na farmu, takže rozhodol, že sezónu začne v NHL spolu s Hašekom, zatiaľ čo Lamothe sa postaví do čela Griffins a Joseph po doliečení buď odíde, alebo zostane na farme.
Hašek a Joseph vstupovali do sezóny 2003/04 ako druhí najdrahší brankári v NHL. Viac peňazí mal poberať už len Martin Brodeur (New Jersey Devils). Tridsaťosemročný Hašek bol zároveň najstarším brankárom ligy.
Detroit si mohol nechať Hašeka i Josepha, pretože patril medzi kluby, ktoré na platy svojich hráčov vynakladali horibilné sumy (v prípade Red Wings vtedy išlo o čiastku okolo 80 miliónov amerických dolárov). Podobne štedrí boli aj Colorado Avalanche, New Jersey Devils, Dallas Stars, Philadelphia Flyers či New York Rangers. Takmer všetky tieto kluby patrili v roku 2003 medzi najhodnotnejšie v NHL. Rangers čneli na výslní s obchodnou hodnotou 272 miliónov amerických dolárov, Stars boli druhí s hodnotou 270 miliónov, Flyers boli štvrtí (252 miliónov), Red Wings piati (245 miliónov) a Avalanche patrilo šieste miesto (229 miliónov).
Podčiarknuté a spočítané: dvaja osemmiliónoví gólmani Hašek a Joseph dopĺňali 655-tisícového Legacea, čo znamenalo, že Detroit Red Wings sa v sezóne 2003/04 chystali len na platy svojich brankárov vynaložiť nevídaných 16,6 milióna amerických dolárov. Tejto sume sa nevyrovnali ani prví traja gólmani dvoch bohatých klubov Rangers a Flyers, a to dohromady. Navyše, ak by sme toto číslo zaokrúhlili na 17 miliónov, dostali by sme viac ako 60 % sumy hráčskych miezd klubu Minnesota Wild na celú sezónu 2003/04.
Je vhodné podotknúť, že Detroit bol štedrý aj k hokejistom z iných postov. V tíme mal najdrahšieho obrancu ligy Nicklasa Lidströma, ktorý zarábal 10 miliónov dolárov ročne. Chris Chelios a Brendan Shanahan poberali 6,5 milióna, kapitán Steve Yzerman a čerstvá posila Derian Hatcher brali po šesť miliónov a Brett Hull 5,5 milióna. Najdrahšími hráčmi vtedajšej NHL boli Peter Forsberg (Colorado Avalanche) a Jaromír Jágr (Washington Capitals) - obaja poberali 11 miliónov ročne.
Nekonečné špekulovanie o brankárskych rošádach sa malo skončiť so začiatkom základnej časti, no až samotné dianie na ľade skutočne ukázalo, do akej miery bola situácia v bránkovisku Red Wings zamotaná.
Sezónu 2003/04 začali Hašek a Legace. Joseph po vyliečení putoval na waiver listinu, no pre vysoký príjem si ho z nej nikto nestiahol, takže na sklonku októbra 2003 a za napätej atmosféry sa ukázal v prvom tíme Detroitu po boku Hašeka. Hašek a Joseph medzi sebou nemali dobrý vzťah, dokonca sa nerozprávali. Josephovu prítomnosť odniesol Legace, ktorý musel putovať do AHL. V nižšej súťaži sa však nezdržal, pretože musel rýchlo zaskakovať za Hašeka, ktorý utrpel zranenie slabín.
Hašek si poranil slabiny aj v novembri a decembri. Jeho problémy sa ešte znásobili, keď sa počas rekonvalescencie opätovne otvoril jeho prípad s obvinením za ublíženie na zdraví, ktorého sa mal dopustiť počas ročnej pauzy v zápase in-line súťaže v Pardubiciach. Na pokoji mu nepridávali ani povinnosti súvisiace s prienikom jeho obchodnej spoločnosti Dominator Clothing v štáte Michigan.
Medzitým, v decembri 2003, sa Joseph usadil v prvom mužstve Red Wings. Mal zostať do ďalšieho Hašekovho návratu a neskôr mal byť znova umiestnený na waiver listinu. Hašek začal krátko po novom roku 2004 tvrdiť, že jeho zranenie si vyžiada ešte niekoľko týždňov absencie. Medzitým absolvoval niekoľko tréningov, na ktorých mu podľa Teda Kulfana niektorí nahnevaní spoluhráči cielene pálili do prilby. Nakoniec ale 10. februára 2004 vyhlásil, že v sezóne 2003/04 dochytal.
Hašek na čas odišiel do Česka a po návrate do Spojených štátov urobil veľké gesto: v marci 2004 sa zriekol platu, ktorý mu Red Wings mali vyplácať po zvyšok ročníka (médiá písali o takmer troch miliónoch, ktorých sa vzdal, v skutočnosti išlo o dva). Neskôr sa definitívne zbavil obvinení z in-line súťaže a v závere základnej časti pozoroval, ako si zranenie členka privodil aj Joseph.
Ako to mnohokrát chodí: kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.
Legace, ktorý stál v tieni oboch slávnych gólmanov, neraz bol vnímaný iba ako tretí brankár a podľa svojich slov ani nepočítal s tým, že by mohol po ich boku odchytať čo i len desať zápasov, nakoniec chytával pravidelne, nastúpil aj do série prvého kola play-off proti Nashville Predators a dokázal ju dotiahnuť do stavu 2:2 na zápasy.
Pozíciu jednotky následne prebral uzdravený (a dlho nechcený) Joseph, ktorý chytal vskutku dobre, Red Wings posunul do súboja druhého kola proti Calgary Flames a dlho udržiaval šance na postup do konferenčného finále. Nádeje Detroitu vyprchali až po tom, čo ich kapitán Yzerman utrpel vážne zranenie oka. "Červené krídla" sa bez svojho lídra ofenzívne zosypali, piaty aj šiesty zápas prehrali pomerom 0:1 a nakoniec vypadli po celkovej prehre 2:4 na zápasy.
O vyriešenie vyhrotenej situácie v bránkovisku Red Wings sa teda nepostarala výmena, ako sa to pôvodne očakávalo, ale zranenia. Red Wings sprvoti vzhliadali najmä k Hašekovi, ktorý im nie tak dávno vychytal Stanley Cup, no napokon im bol dobrý aj odstavený Legace a sprvoti nadbytočný a nechcený Joseph.
Legace mužstvu pomohol rozhodujúcou mierou, keďže v dlhodobej časti sezóny odchytal najviac duelov (41), dosiahol najlepšie štatistiky a nestratil sa ani v začiatkoch play-off. Hašek, ktorý bol neustále uprednostňovaný, skončil túto neúspešnú etapu svojej kariéry po 14 dueloch základnej časti. Joseph odchytal 31 zápasov základnej časti a deväť zápasov play-off.
Red Wings si s nadbytkom svojich gólmanov nedokázali poradiť ani po skončení sezóny 2003/04, takže o definitívne vyčistenie ich bránkoviska sa postarala až celosezónna výluka 2004/05.
Hašek opäť ukončil kariéru, po výluke sa do NHL vrátil, po vynechanom ročníku 2008/09 oznámil ďalší návrat, neskôr vychytal titul pre Pardubice a svoju kariéru definitívne uzavrel až v roku 2011 po pôsobení v KHL. Joseph po skončení výlukovej sezóny odišiel k Phoenix Coyotes, neskôr chytal za Calgary Flames a Toronto Maple Leafs. Legace zostal v Detroite aj po skončení výluky, neskôr odišiel k St. Louis Blues či Carolina Hurricanes a na sklonku kariéry si zachytal aj v Nemecku.
Pôvodne predpokladaná suma pre troch brankárov Detroitu o hodnote takmer 17 miliónov dolárov bola napokon vyplatená v celkovej hodnote 15,1 milióna. Joseph dostal osem miliónov, Hašek stál šesť miliónov, Legace okrem základného platu 655 tisíc dolárov zinkasoval ešte 455 tisíc vo forme výkonnostných bonusov. Ide o historicky najtučnejší jednosezónny balík peňazí, investovaný do bránkoviska jedného mužstva NHL.
Či tento balík naozaj stál za to, to vie zrejme každý z nás.
Podklady:
- The Good, The Bad, & The Ugly Detroit Red Wings (Ted Kulfan, Triumph Books, 2009; ISBN 978-1-60078-240-4)
- Dominik Hasek refuses about $3 million of salary while out with injury (Mike Householder, Associated Press; 12.03.2004)
- NHL - Forbes (Časopis Forbes; 08.12.2003)
- Hasek to Return to Red Wings (Jason Diamos, The New York Times; 09.07.2003)
- archív autora