MARTIN UŽÁK | 05.04.2011
Bola to veľká sláva, keď sa Colorado Avalanche na jar 2008 po dvoch rokoch znova prebojovali do semifinále Západnej konferencie. Ale podobne ako v roku 2006, aj na jar 2008 boli ich nádeje na postup do konferenčného finále pochované hladkou porážkou 0:4. Z play-off 2008 ich takto kruto vyprevadili Detroit Red Wings.
V play-off ako takom sa na všetky dovtedajšie pozitívne čísla a štatistiky zvykne zabúdať, keďže v popredí stojí najbližší boj, počas ktorého nemožno poľaviť a spoliehať sa na to, že všetko pôjde podľa očakávania.
Ak je tento boj vyrovnaný, pozitívne čísla sa môžu objaviť znova.
Čo však očakávať, keď je boj nerovný?
Svoje o tom vedia hokejisti, ktorí v play-off 2008 nastupovali za Colorado Avalanche. „Lavíny” sa spočiatku tešili z pozitívnych čísel, ktoré boli vyjadrením ich postupu cez divíznych rivalov Minnesota Wild v pomere 4:2 na zápasy. Následne ale narazili na Detroit Red Wings, ktorí všetky tie pozitívne čísla obrátili naruby. O vyrovnanom boji s ich niekdajšími veľkými rivalmi totiž nemohlo byť ani reči.
Avalanche sa v súboji s Red Wings stretli s vlnou zranení svojich kľúčových hokejistov. Okrem dlhšie absentujúceho Mareka Svatoša im postupne vypadli aj Scott Hannan, Wojtek Wolski, Ryan Smyth a Paul Stastny. Slávny Peter Forsberg hrával aj so zranením, celkom zdravý nebol ani gólman José Theodore. V súčte síce nešlo o vysoký počet maródov, avšak všetci menovaní boli tými súčasťami, na ktorých stála hra celého tímu. Oslabené „Lavíny” sa tak bez nich dočkali jedného veľkého výbuchu.
Slávne časy niekdajšej obrovskej rivality Colorada a Detroitu pripomínal iba úvodný a tretí duel, ktorý Red Wings zvládli zhodným pomerom 4:3. V druhom zápase série sa Detroit tešil po víťazstve 5:1, aby klinec do rakvy „Lavín” zabil vo štvrtom súboji v Denveri, kde svojho súpera znemožnil výpraskom 8:2.
Avalanche si takýto krutý koniec ročníka nezaslúžili, ale na rozbehnutý červeno-biely stroj, ktorý neskôr dokráčal až k zisku Stanley Cupu, nemali. Nerovný boj Detroitu a Colorada bol demonštrovaný v mnohých smeroch. V porovnaní s Red Wings zlyhala coloradská defenzíva, hra v početnej výhode i hra v početnej nevýhode.
Čísla, ktoré sa objavili u Red Wings, vyrážali dych. Napr. útočník Johan Franzén nastrieľal v tejto sérii až deväť gólov, čím prekonal niekoľko bradatých rekordov NHL. Ten najstarší v podobe počtu presných zásahov v jednej sérii držal od roku 1949 Gordie Howe, ktorému sa podarilo nastrieľať osem gólov v sedemzápasovej sérii.
Okrem prekonania rekordu Gordieho Howea v počte gólov v jednej sérii play-off zaznamenal Franzén aj ďalšie pozoruhodné zápisy. Jeho deväťgólová smršť sa stala aj novým rekordom NHL v sérii, ktorá sa hrala iba na štyri zápasy. Deväť gólov v jednej sérii play-off bolo jedným hokejistom nastrieľaných len deviaty raz v histórii. Franzén sa stal prvým hráčom NHL od roku 1985 s dvomi hetrikmi v jednej sérii. Prekonal tiež klubový rekord Red Wings v počte gólov jedného hráča v jednom play-off (po sérii s Coloradom ich mal na konte 11; predošlé maximum predstavovalo 10 gólov). Švédsky buldozér strelil víťazný gól až v troch zápasoch série a trikrát bol vyhlásený za prvú hviezdu.
Red Wings dali Avalanche až 21 gólov, pričom Franzén skóroval toľkokrát ako celý tím Colorada dohromady. Detroit dominoval najmä v hre v početnej výhode, v ktorej nasúkal sedem gólov. Okrem Franzéna (9+1) vyčnievali aj Henrik Zetterberg (5+4) a Pavel Daciuk (2+6).
Veľký prepad Colorado Avalanche nespôsobili len zranenia kľúčových hráčov zo základnej zostavy, ale aj zlyhanie skúseného brankára Josého Theodorea. Theodore pochytal chudobných 82,5 % striel Red Wings a až v troch zo štyroch zápasov série musel byť vystriedaný.
Pri absencii viacerých hráčov základnej zostavy Avalanche dostali viac priestoru hokejisti z nižších formácií, nikto z nich však nedokázal zabezpečiť obrat. Vlna kritiky sa síce dotýkala najmä známejších mien, Colorado ale sklamalo aj vinou menej sledovaných hráčov, ktorých čísla tak negatívne nepôsobili, ale s negatívami spojené vskutku boli. Jedným príkladom za všetky bol nenápadný útočník Ben Guité.
Guité si na jar 2008 odkrútil svoje jediné zápasy v play-off NHL v kariére. Sériu s Red Wings absolvoval v nižších formáciách Colorada, na ľade trávil niečo medzi 10 až 14 minútami za zápas, pravidelne naskakoval do oslabení a s výnimkou úvodného a posledného zápasu obstojne zvládal vhadzovania.
Guité aj napriek dobrému dojmu a relatívne neutrálnym číslam vyrobil dve na prvý pohľad drobné, no v konečnom dôsledku významné chyby, ktoré sa podpísali pod dva výrazné pády jeho mužstva. Dve vysoké víťazstva Red Wings s Guitého prispením nakoniec ukázali, ako kruto dokážu akúkoľvek snahu boriť malé zaváhania a nenápadné detaily, o ktorých vyraďovacie boje sú.
V úvode druhej tretiny druhého a štvrtého zápasu série bol Guité zakaždým zbytočne vylúčený, konkrétne pre zdržiavanie hry (vyhodenie puku z vlastného obranného pásma mimo ľadovú plochu). Tieto darované presilovky - vo štvrtom dueli na moment v pomere piatich proti trom - zakaždým priniesli dôležité góly Detroitu a zakaždým sa podpísali pod ešte väčšie naštrbenie už tak nahlodanej psychiky Avalanche.
V druhom stretnutí série sa Guitého zbytočný prehrešok preniesol do dvojgólového vedenia Wings. Zakrátko prišla séria ďalších vylúčení Avalanche, ofenzívna smršť Detroitu a jeho odskočenie na nedostihnuteľných 4:0. Vo štvrtom zápase bolo Guitého vylúčenie potrestané gólom na 4:1. Red Wings týmto zásahom definitívne ovládli hru, „Lavínam” nastrieľali ďalšie štyri góly a poľahky ukončili sériu.
Guité pritom nehral zle - po celý čas tvrdo bojoval a občas predviedol aj dobré ťahy. Jeho nepozornosti boli ale rázne potrestané kvalitnejším súperom. A presne takýto bol osud celého tímu Colorado Avalanche.
Krutý koniec ročníka 2007/08 znamenal, že Avalanche nevylepšili ani svoju celo-sezónnu bilanciu v zápasoch s Detroitom, ktorému predtým podľahli vo všetkých štyroch zápasoch základnej časti. Inými slovami s ním v sezóne 2007/08 prehrali osemkrát z ôsmich pokusov, čo sa v modernej NHL len tak nevidí.
Skrátka, Colorado Avalanche si vypili svoj kalich trpkosti až do dna.
Bola to veľká sláva, keď sa Colorado Avalanche na jar 2008 po dvoch rokoch znova prebojovali do semifinále Západnej konferencie. Ale podobne ako v roku 2006, aj na jar 2008 boli ich nádeje na postup do konferenčného finále pochované hladkou porážkou 0:4. Z play-off 2008 ich takto kruto vyprevadili Detroit Red Wings.
V play-off ako takom sa na všetky dovtedajšie pozitívne čísla a štatistiky zvykne zabúdať, keďže v popredí stojí najbližší boj, počas ktorého nemožno poľaviť a spoliehať sa na to, že všetko pôjde podľa očakávania.
Ak je tento boj vyrovnaný, pozitívne čísla sa môžu objaviť znova.
Čo však očakávať, keď je boj nerovný?
Svoje o tom vedia hokejisti, ktorí v play-off 2008 nastupovali za Colorado Avalanche. „Lavíny” sa spočiatku tešili z pozitívnych čísel, ktoré boli vyjadrením ich postupu cez divíznych rivalov Minnesota Wild v pomere 4:2 na zápasy. Následne ale narazili na Detroit Red Wings, ktorí všetky tie pozitívne čísla obrátili naruby. O vyrovnanom boji s ich niekdajšími veľkými rivalmi totiž nemohlo byť ani reči.
Z tretieho zápasu série medzi Coloradom a Detroitom (John Leyba, The Denver Post; 29.04.2008) |
Avalanche sa v súboji s Red Wings stretli s vlnou zranení svojich kľúčových hokejistov. Okrem dlhšie absentujúceho Mareka Svatoša im postupne vypadli aj Scott Hannan, Wojtek Wolski, Ryan Smyth a Paul Stastny. Slávny Peter Forsberg hrával aj so zranením, celkom zdravý nebol ani gólman José Theodore. V súčte síce nešlo o vysoký počet maródov, avšak všetci menovaní boli tými súčasťami, na ktorých stála hra celého tímu. Oslabené „Lavíny” sa tak bez nich dočkali jedného veľkého výbuchu.
Slávne časy niekdajšej obrovskej rivality Colorada a Detroitu pripomínal iba úvodný a tretí duel, ktorý Red Wings zvládli zhodným pomerom 4:3. V druhom zápase série sa Detroit tešil po víťazstve 5:1, aby klinec do rakvy „Lavín” zabil vo štvrtom súboji v Denveri, kde svojho súpera znemožnil výpraskom 8:2.
Avalanche si takýto krutý koniec ročníka nezaslúžili, ale na rozbehnutý červeno-biely stroj, ktorý neskôr dokráčal až k zisku Stanley Cupu, nemali. Nerovný boj Detroitu a Colorada bol demonštrovaný v mnohých smeroch. V porovnaní s Red Wings zlyhala coloradská defenzíva, hra v početnej výhode i hra v početnej nevýhode.
Čísla, ktoré sa objavili u Red Wings, vyrážali dych. Napr. útočník Johan Franzén nastrieľal v tejto sérii až deväť gólov, čím prekonal niekoľko bradatých rekordov NHL. Ten najstarší v podobe počtu presných zásahov v jednej sérii držal od roku 1949 Gordie Howe, ktorému sa podarilo nastrieľať osem gólov v sedemzápasovej sérii.
Okrem prekonania rekordu Gordieho Howea v počte gólov v jednej sérii play-off zaznamenal Franzén aj ďalšie pozoruhodné zápisy. Jeho deväťgólová smršť sa stala aj novým rekordom NHL v sérii, ktorá sa hrala iba na štyri zápasy. Deväť gólov v jednej sérii play-off bolo jedným hokejistom nastrieľaných len deviaty raz v histórii. Franzén sa stal prvým hráčom NHL od roku 1985 s dvomi hetrikmi v jednej sérii. Prekonal tiež klubový rekord Red Wings v počte gólov jedného hráča v jednom play-off (po sérii s Coloradom ich mal na konte 11; predošlé maximum predstavovalo 10 gólov). Švédsky buldozér strelil víťazný gól až v troch zápasoch série a trikrát bol vyhlásený za prvú hviezdu.
Red Wings dali Avalanche až 21 gólov, pričom Franzén skóroval toľkokrát ako celý tím Colorada dohromady. Detroit dominoval najmä v hre v početnej výhode, v ktorej nasúkal sedem gólov. Okrem Franzéna (9+1) vyčnievali aj Henrik Zetterberg (5+4) a Pavel Daciuk (2+6).
Veľký prepad Colorado Avalanche nespôsobili len zranenia kľúčových hráčov zo základnej zostavy, ale aj zlyhanie skúseného brankára Josého Theodorea. Theodore pochytal chudobných 82,5 % striel Red Wings a až v troch zo štyroch zápasov série musel byť vystriedaný.
Pri absencii viacerých hráčov základnej zostavy Avalanche dostali viac priestoru hokejisti z nižších formácií, nikto z nich však nedokázal zabezpečiť obrat. Vlna kritiky sa síce dotýkala najmä známejších mien, Colorado ale sklamalo aj vinou menej sledovaných hráčov, ktorých čísla tak negatívne nepôsobili, ale s negatívami spojené vskutku boli. Jedným príkladom za všetky bol nenápadný útočník Ben Guité.
Guité si na jar 2008 odkrútil svoje jediné zápasy v play-off NHL v kariére. Sériu s Red Wings absolvoval v nižších formáciách Colorada, na ľade trávil niečo medzi 10 až 14 minútami za zápas, pravidelne naskakoval do oslabení a s výnimkou úvodného a posledného zápasu obstojne zvládal vhadzovania.
Guité aj napriek dobrému dojmu a relatívne neutrálnym číslam vyrobil dve na prvý pohľad drobné, no v konečnom dôsledku významné chyby, ktoré sa podpísali pod dva výrazné pády jeho mužstva. Dve vysoké víťazstva Red Wings s Guitého prispením nakoniec ukázali, ako kruto dokážu akúkoľvek snahu boriť malé zaváhania a nenápadné detaily, o ktorých vyraďovacie boje sú.
V úvode druhej tretiny druhého a štvrtého zápasu série bol Guité zakaždým zbytočne vylúčený, konkrétne pre zdržiavanie hry (vyhodenie puku z vlastného obranného pásma mimo ľadovú plochu). Tieto darované presilovky - vo štvrtom dueli na moment v pomere piatich proti trom - zakaždým priniesli dôležité góly Detroitu a zakaždým sa podpísali pod ešte väčšie naštrbenie už tak nahlodanej psychiky Avalanche.
V druhom stretnutí série sa Guitého zbytočný prehrešok preniesol do dvojgólového vedenia Wings. Zakrátko prišla séria ďalších vylúčení Avalanche, ofenzívna smršť Detroitu a jeho odskočenie na nedostihnuteľných 4:0. Vo štvrtom zápase bolo Guitého vylúčenie potrestané gólom na 4:1. Red Wings týmto zásahom definitívne ovládli hru, „Lavínam” nastrieľali ďalšie štyri góly a poľahky ukončili sériu.
Guité pritom nehral zle - po celý čas tvrdo bojoval a občas predviedol aj dobré ťahy. Jeho nepozornosti boli ale rázne potrestané kvalitnejším súperom. A presne takýto bol osud celého tímu Colorado Avalanche.
Krutý koniec ročníka 2007/08 znamenal, že Avalanche nevylepšili ani svoju celo-sezónnu bilanciu v zápasoch s Detroitom, ktorému predtým podľahli vo všetkých štyroch zápasoch základnej časti. Inými slovami s ním v sezóne 2007/08 prehrali osemkrát z ôsmich pokusov, čo sa v modernej NHL len tak nevidí.
Skrátka, Colorado Avalanche si vypili svoj kalich trpkosti až do dna.