MARTIN UŽÁK | 21.11.2010 | aktualizované 21.11.2020
Sezóna NHL sa v novembri dostáva do zvyšujúceho sa stupňa varu. Hokejisti zabudli na uvoľnené leto, zvykli si na svoje pozície, striehnu na nich zranenia a na chrbát im dýchajú kumpáni, ktorí by radi prevzali ich miesto. Vo farmárskych oddieloch sa bojuje o telefonát z centrál prvých tímov.
Súperenie organizácií neutícha ani na chvíľu. Tréneri zvyknú varovať pred silou konkurentov už v skoré ráno - na bielych magnetických tabuliach deň čo deň svieti poradie, menoslov najlepších, úspešnosť protivníkov v presilovkách a oslabeniach. V útrobách šatní je cítiť znenazdajky nezatvorené akrylové pero, ktorého aróma pôsobí tak výrazne, tak čerstvo.
Áno, sezóna sa skutočne rozbehla.
Mužstvá vo veľkom brázdia severoamerický kontinent, podstupujú hodiny strávené cestovaním a snažia sa navodiť príjemnú atmosféru, ktorá by aspoň sčasti dala zabudnúť na cnenie za blízkymi. Hlavne na východnom pobreží USA je touto dobou poznať tmavú, unavujúcu a akúsi smutnejšiu jeseň.
V dvadsiaty prvý novembrový deň roku 2005 sú v NHL na programe tri stretnutia. Do Denveru prichádzajú Calgary Flames, aby si zmerali sily s Colorado Avalanche. V Edmontone sa na duel s tamojšími Oilers chystajú San Jose Sharks. Nashville Predators sa popri hurikánoch, ktoré práve panujú v štáte Tennessee, posnažia prísť na iné myšlienky v Detroite, pri zápase proti Red Wings.
S nastupujúcim súmrakom panuje v "Meste motorov", ako sa Detroitu hovorí, nebývalý pokoj. Na Woodward Avenue i Civic Center Drive možno postretnúť menej ľudí, než by človek čakal. Sezóna bejzbalových Detroit Tigers sa dávno skončila, na domáci zápas sa nepripravujú ani u futbalových Detroit Lions.
Prázdnejšou reštauráciou Hockeytown Cafe, ktorá je obľúbená u fanúšikov i hokejistov Red Wings, sa nesie vôňa populárnej čiernej kávy a pizze. Menej rušno je aj v zariadení Cheli's Chili Bar, patriacom bekovi Chrisovi Cheliosovi. Fanúšikovia Red Wings si totiž naďalej užívajú návrat svojich obľúbencov z trojzápasového tripu na juhozápade Kanady a na zápas s Predators sa chystajú osobne. Na ich príchod sa pripravuje aj zastávka nadzemnej dráhy neďaleko Joe Louis Areny.
Snáď sa Red Wings opäť vrátia na víťaznú cestu - v posledných štyroch zápasoch totiž prehrali. Z výjazdu na juhozápad Kanady si priniesli jediný bod a pred dvomi dňami podľahli na vlastnom ľade tímu St. Louis Blues 2:3. Bol to síce pekný pohľad - vidieť, ako sa klziskom preháňajú všetci štyria aktívni beci s minimálne tisíckou odohratých zápasov (Nicklas Lidström, Chelios, Mathieu Schneider a Eric Weinrich), avšak to, že Detroit dnes potrebuje plný bodový zisk, sa nezľahčuje.
Po vhadzovaní nasleduje zopár nepresných prihrávok v strednom pásme. O puk pred lavičkou domácich bojujú hosťujúci forvardi Martin Erat a David Legwand. Po ich výbornej práci ho znova dostáva do držby Johnson, ktorý ho pomáha vrátiť nazad do obranného pásma Red Wings. Puku sa ujíma Chelios, ktorý najskôr chvíľu čaká na vystriedanie svojich spoluhráčov a po založení nového útoku odchádza striedať aj on sám. Henrik Zetterberg sa v rýchlosti presúva na pravé krídlo a šikovnou prihrávkou vysúva Pavla Daciuka. Daciuk sa mu snaží puk vrátiť, jeho pas pred bránku hosťujúceho gólmana Tomáša Vokouna je však nepresný.
Puk odskakuje do rohu a pomaličky sa kotúľa k modrej čiare Predators. Časomiera ukazuje sedem minút a 30 sekúnd do konca prvej tretiny. Niekoľko ich záverečných desatín však zrazu sprevádza mohutný rev, prichádzajúci zo striedačky "Červených krídel" i od niektorých hráčov na ľade.
Rozhodcovia konečne reagujú.
Čas sa zastavuje.
Doslova.
Z konca lavičky, kde sedí Chelios, začína uskakovať ako on, tak i ďalší zadáci, ktorí na tomto mieste sedávajú v prvej a tretej tretine. Diváci situovaní nad domácou striedačkou vstávajú. Tréner Mike Babcock vydesene máva smerom za Vokounovu bránku, odkiaľ zvykne vychádzať rolba. Volá po rýchlej ambulantnej pomoci.
K opustenému koncu lavičky zoskakuje tímový lekár Tony Colucci, v ktorého okolí badať množstvo šokovaných tvárí. Nad Coluccim krúžia hlavne Chelios a kapitán Steve Yzerman. Na ľade sa nervózne motajú aj Jason Williams, Mathieu Schneider, Andreas Lilja a Nicklas Lidström. Nepokojní sú aj hokejisti Predators, najmä Scott Hartnell. Akciu zblízka sledujú aj rozhodcovia a domáci trénerský tím.
Pôvodne sa zdá, že na lavičku mohol vypadnúť fanúšik. Po nejakej minúte sa darí nehybné ľudské telo obrátiť na chrbát a až pri tomto akte jedna z televíznych kamier zachytáva číslo červeného dresu.
Je to číslo 2.
Na zemi leží obranca Jiří Fischer.
Lekári začínajú s oživovaním srdca. V aréne sa pri pohľade na ich ponáhľanie objavujú desivé výkriky. Hráči Predators odchádzajú svojím tunelom do šatne, po chvíli ich rovnakou cestou nasledujú hokejisti Red Wings. U mantinelov a v blízkosti miesta incidentu zostávajú len tréneri, vrátane tých z Nashvillu, a niekoľko domácich hráčov, menovite Yzerman, Chelios, Kris Draper, Brendan Shanahan a Robert Lang.
Práca lekárov sa ešte väčšmi schováva za mantinel. O šesť minút prichádza smerom k bránke Predators predtým dožadovaná ambulancia. Aréna tentoraz upadá do hrobového ticha - toho nepríjemného mĺkva, v ktorom je síce počuť aký-taký ruch rozprávajúcich sa úst, ale žiadne z nich sa neodváži niečo vykríknuť.
Keď sa z ambulancie vytiahnu mobilné nosidlá, bleskovo po ne odchádzajú Yzerman a Draper. Až tento moment vyvoláva u vystrašených fanúšikov prvý väčší ohlas a jasot, ktorý však rýchlo utícha.
Oživovanie Jiřího Fischera stále pokračuje, na čo ľudia začínajú reagovať už aj plačom. Televízna kamera si všíma dve fanúšičky Predators s tvárami plnými sĺz. Zdesenie je ďalej badať na pohľadoch zopár hráčov, ktorí nervózne krúžia po ľade a možno ešte netušia, čo sa vlastne stalo. Ohromení zostávajú aj hosťujúci tréner Barry Trotz a rozhodcovia, ktorí tak ako mnohí ďalší podobnú situáciu nikdy nezažili.
Lang a Shanahan po desiatich minútach od prerušenia hry nakorčuľujú smerom k pripravenej ambulancii a na ľad privádzajú Fischerovu priateľku Avery, ktorú k nemu obaja vedú, držiac ju za ruku. Krátko po jej príchode sa nosidlá odkladajú a nadobro odnášajú smerom do šatne Predators. Koľko ľudí teraz asi premýšľa o tom, či je to dobré, alebo zlé znamenie?
Zo scény odchádza aj Trotz, slečna Avery a taktiež Shanahan, v ktorého pohľade je vidieť strach. Po dvanásťminútovej práci lekárov je smerom do domácej šatne odnesený aj samotný Jiří Fischer.
Dráma nakoniec doznáva dobrého konca.
Jiří je späť - žije.
Až po 45 minútach od incidentu prichádza oznam, ktorým sa dostávajú informácie aj vydesenému publiku v Joe. Ticho, ktoré panuje v útrobách haly, je teraz priam hrôzostrašné. Ak sa predtým ozval nejaký ten výkrik, v tomto momente nepočuť jeden jediný hlások.
Hlásateľ dáva na známosť, že Fischerovi prestalo biť srdce. Zároveň však pripomína, že je späť pri vedomí a že bol v stabilizovanom stave odvezený do detroitskej nemocnice. Zopakovanie toho, že je v poriadku, počuť ešte niekoľkokrát. Až následne prichádza jasot a jeden hromadný výdych.
Neskôr sa ukázalo, že Fischerovi zachránil život defibrilátor - prístroj, ktorý elektrickými výbojmi dostal jeho zastavené srdce späť k životu. Talentovaný bek, ktorý hráva v jednej obrannej dvojici s Cheliosom, skolaboval krátko po príchode na striedačku, kedy sa predklonil a padol na ľavý bok medzi mantinel a lavičku. Jeho pád si ako prví všimli zadáci sediaci v jeho blízkosti. Prítomnosť Colucciho bola nakoniec kľúčová, keďže tímový lekár sedáva hneď za hokejistami a ľahko k nim môže zoskočiť.
Fischer pri incidente upadol do bezvedomia. Výstroj z jeho tela musela byť rozstrihaná, keďže na vyzliekanie nebol čas. Späť k vedomiu sa dostal počas prevozu do nemocnice. Práve vtedy prišiel oznam o jeho zdravotnom stave z ruchových mikrofónov vystrašenej Joe Louis Areny.
Sotva sa Fischer dostal do stabilizovaného stavu, v nemocnici ho navštívila asi polovica spoluhráčov a tréneri. Niekoľko ďalších dní u neho zostala priateľka Avery, študentka psychológie, ktorá mu v náročných chvíľach pomohla. Obľúbený Fíša začal rozprávať pár hodín po nehode, na nič si však nepamätal.
Keď sa celý incident skončil, pred novinárov predstupovali hlavne Babcock, Shanahan a kapitán Yzerman. Nikomu sa ale nechcelo priveľmi rozprávať - v každej hŕstke slov bol stále cítiť strach.
Zápas sa, samozrejme, nedohral. Za tých niekoľko minút naň všetci zainteresovaní zabudli. Rozhodnutie o nepokračovaní bolo rozumnou voľbou, na ktorej sa zhodli rozhodcovia, tréneri i zástupcovia vedenia NHL. Po všetkom, čo sa na lavičke Detroit Red Wings udialo, sa hokej stal druhoradým. Nikoho nezaujímali dovtedajšie štatistiky, náhradný termín, v ktorom by sa malo súperenie Detroitu a Nashvillu dohrať, alebo iné detaily, ktoré sú pre bežné fungovanie NHL tak typické. Hokej sa za tých niekoľko hrôzostrašných okamihov dostal stranou a zdanlivo nemožné pribrzdenie rozbehnutej súťaže bolo v ten temný novembrový večer skutočnosťou.
Vrcholová kariéra tohto zadáka sa naplno rozbehla v zámorí, kde pôsobil od svojich sedemnástich rokov. Ako odchovanca kladenskej školy si ho Red Wings vybrali na drafte 1998 zo svojej prvej voľby (celkovo 25. miesta). Vypracoval sa vo vyformovaného športovca s ohromnými svalovými partiami a mohutnou postavou. Patril medzi najpoctivejších a fyzicky najpripravenejších hokejistov v lige. I vzhľadom na tieto skutočnosti bol jeho srdcový kolaps nespravodlivou ranou osudu.
Fischer bol so svojimi parametrami (výška blížiaca sa dvom metrom, váha presahujúca 100 kilogramov) nádejným defenzívnym obrancom, ktorý si rýchlo získaval patričný rešpekt. Vždy bol známy ako veľmi poctivý, pokorný a obozretný človek. Rozprával tichým a mäkkým hlasom. Vzorne sa stravoval. Oplýval výbornou životosprávou. Mimo fyzických dispozícií mu nechýbala ani sila mysle a ducha.
Často sa vtipkovalo o tom, ako sa Fischer vehementne vyhýba alkoholu. Platilo to aj v dobách, kedy zažíval veľké športové úspechy (víťaz Stanley Cupu 2002, semifinalista Svetového pohára 2004, majster sveta 2005). Začal dokonca s cvičením jogy, len aby tú hromadu svalov dokázal na ľade rozhýbať.
Práve po zisku Stanley Cupu 2002, kedy si všetci spoluhráči užívali slastného leta, si Fischer dokončil maturitu. Vždy však pôsobil ako vzdelaný človek. V NHL sa nenašlo mnoho hokejistov, ktorí by o lige vedeli toľko ako on. Fischer si pamätal osobité spôsoby hry jednotlivých tímov, voľby v drafte či draftovaných hráčov, ktorí do NHL práve vstupovali. To všetko sú detaily, o ktoré sa bežný hokejista nestará. Fischer skrátka trávil čas inak ako jeho spoluhráči a protivníci.
V priebehu niekoľkých ďalších dní sa v Joe Louis Arene nahromadilo toľko kvetov, že ich klub poslal do detroitskej nemocnice, kde Fischer zo svojho platu pravidelne prispieval. Pozdravných listov sa objavilo ešte viac. Aj z tohto dôvodu bola do verejných útrob arény umiestnená veľká magnetická tabuľa s ďalším dobrosrdečným nápisom ("Get well soon Fisch!" - "Uzdrav sa skoro, Fisch!") a jeho číslom 2. Tabuľa slúžila ako miesto, kde mohli fanúšikovia zanechávať svoje priania a odkazy.
"Želám len to najlepšie, uzdrav sa skoro" (autorkou priania bola Allison Fraser); "uzdrav sa skoro, myslíme na teba!" (Kelly Jennings); "maj sa lepšie a zostaň skvelý" (J-K); "skoré uzdravenie" (Dylan P.); "držím palce, nech sa vrátiš na play-off. Boh ťa žehnaj" (Bill Madurski) - to sú len niektoré zo stoviek dobrosrdečných prianí a odkazov, ktoré sa na podpisovej tabuli objavili.
Ako sa Fischerov stav pomaličky zlepšoval, tlačovú konferenciu pripravilo aj vedenie NHL. Liga najskôr oznámila, že neukončený zápas Detroitu a Nashvillu sa dohrá 16. apríla 2006, čo by však znamenalo, že Red Wings by nastúpili na štyri stretnutia za štyri dni. Iný termín však Detroitu a ani Nashvillu nevyhovoval. NHL nakoniec začiatkom decembra 2005 vyhlásila, že duel sa dohrá 23. januára 2006, kedy si vymení termín s iným vzájomným zápasom týchto tímov, pôvodne naplánovaným v Nashville, pričom toto stretnutie sa presunie na záver marca 2006. Vedenie súťaže rozhodlo, že súboj začne od úvodnej minúty, avšak so zachovaným skóre 1:0 v prospech Predators (Nashville tento dohrávaný zápas nakoniec vyhral 3:2).
Fischera medzitým prepustili do domáceho liečenia, kde dostal naordinovaných šesť týždňov bez akejkoľvek fyzickej či psychickej záťaže. Avšak už o tri dni od prepustenia - 28. novembra 2005 - bol pre nepravidelný tlkot srdca hospitalizovaný znova. Prepustenie preto sprevádzala podmienka, že podstúpi ďalšie testy.
Fischer od tej doby niekoľkokrát predstúpil pred novinárov a priamo či nepriamo vyhlásil, že by sa rád vrátil do zostavy Red Wings, za ktorých hrával celú profesionálnu kariéru. Začal posilňovať, čo mu povolili lekári, ktorí na neho neustále dohliadali. Onedlho sa pripojil k svojim Red Wings v sérii prvého kola play-off proti Edmonton Oilers a jazdil so spoluhráčmi do Kanady, aby ich morálne podporil. Touto dobou mohol cvičiť už trikrát týždenne.
Po všetkých problémoch, ktoré Fischer v súvislosti so svojím kolapsom mal, sa začali objavovať aj ďalšie dobré správy. Jiřímu sa najskôr narodil syn. V auguste 2007 si zobral Avery za ženu. V tej dobe už podrobne študoval problematiku činnosti srdca a neustále sa zaoberal pátraním po tom, ako sa mohol jeho kolaps objaviť. Stretával sa s odborníkmi a lekármi, chodieval na rehabilitácie do Joe Louis Areny a hoci hokej nehrával, aj naďalej zostal súčasťou kádra Detroit Red Wings.
Fakty z posledného zápasu Jiřího Fischera v NHL zostali nezmenené. V osudovú noc z 21. novembra 2005 odohral štyri minúty a 52 sekúnd. Nastúpil do šiestich striedaní; v jednom z nich si pripísal mínusový bod. Krátko na to bojoval o život, a to i pred zrakmi svojich krajanov Roberta Langa, Tomáša Vokouna, Martina Erata a Mareka Židlického. Po tom, ako tento boj vyhral, jeho život sa radikálne zmenil. Za Red Wings stihol odohrať dovedna 305 zápasov základnej časti a 38 stretnutí v play-off. Do pamäte fanúšikov a ľudí z organizácie sa však nezapísal pre to, čo ho postretlo, ale najmä pre to, akým skvelým človekom bol a akým skvelým človekom zostal.
Skorý odchod z vrcholového hokeja sa stal nesmierne trpkou skutočnosťou, neskôr sa však našlo aspoň niekoľko chvíľ, v ktorých sa Fischer opäť objavil na ľade. Jedna takáto sa datuje k 1. marcu 2008, čo bolo takmer dva a pol roka od jeho kolapsu. Fischer sa vtedy po prvýkrát ukázal na verejnom ľade, keď nastúpil do dobročinného stretnutia svojej nadácie Healthy Hope Foundation, ktorá na akcii zozbierala takmer 20 tisíc amerických dolárov pre školy a hokejové haly v štáte Michigan, aby za ne mohla nakúpiť a rozdať defibrilátory.
Charitatívny duel sa uskutočnil v nádhernej saginawskej Wendler Arene pred zápasom OHL medzi miestnymi Saginaw Spirits a hosťujúcimi Windsor Spitfires. Okrem Fischera boli prítomní napr. Don Edwards (víťaz Vezina Trophy z roku 1980) a Warren Rychel (bývalý hráč NHL, ktorý v Saginawe - kedysi pôsobiacom v IHL - hrával v rokoch 1987 až 1989). Títo a ďalší hokejisti sprevádzali mladíkov rozdelených do dvoch družstiev - Shocks a Saves. Fischer si zahral za oba tímy, zo 45 minút trvajúcej exhibície si ukrojil 15 minút a 24 sekúnd a po celý čas bol pod dohľadom lekára Tonyho Colucciho, muža, ktorý mu zachránil život.
Koncom februára 2009 sa charitatívne podujatie Jiřího Fischera uskutočnilo opäť. Tentoraz v ňom nastúpili nielen mladí a starší hokejisti, vrátane bývalých hráčov Detroitu Davea Lewisa, Larryho Murphyho, Joeyho Kocura a Shawna Burra, ale aj americkí lekári a zdravotnícki pracovníci. Nadačné stretnutie prilákalo najmä rodičov s deťmi, ktoré boli nadšené z prítomnosti mnohých niekdajších hráčov NHL. Podujatie plnilo úlohu preventívneho programu ochrany zdravia, čím reflektovalo Fischerov záujem o prínos vysvetlení, ktoré by srdcové kolapsy nielen zachraňovali, ale im aj predchádzali. Z exhibície Shocks a Saves sa napokon stala každoročná tradícia.
Tieto a mnohé iné Fischerove aktivity nezostali bez povšimnutia ani u Detroit Red Wings, ktorí zo svojho bývalého zadáka postupne urobili riaditeľa hráčskeho rozvoja. Fischer v tejto funkcii v roku 2008 vyhral svoj druhý Stanley Cup a neskôr sa netajil tým, že by to chcel dotiahnuť do funkcie generálneho manažéra v NHL. Pre Red Wings zostal pracovať aj v nasledujúcich rokoch v rôznych ďalších funkciách.
Jiří Fischer sa musel s aktívnym hokejom rozlúčiť predčasne, rozlúčil sa však veľkým víťazstvom v tom najdôležitejšom zápase svojho života. A to je triumf, ktorému sa nevyrovná žiadny iný.
Podklady:
Sezóna NHL sa v novembri dostáva do zvyšujúceho sa stupňa varu. Hokejisti zabudli na uvoľnené leto, zvykli si na svoje pozície, striehnu na nich zranenia a na chrbát im dýchajú kumpáni, ktorí by radi prevzali ich miesto. Vo farmárskych oddieloch sa bojuje o telefonát z centrál prvých tímov.
Súperenie organizácií neutícha ani na chvíľu. Tréneri zvyknú varovať pred silou konkurentov už v skoré ráno - na bielych magnetických tabuliach deň čo deň svieti poradie, menoslov najlepších, úspešnosť protivníkov v presilovkách a oslabeniach. V útrobách šatní je cítiť znenazdajky nezatvorené akrylové pero, ktorého aróma pôsobí tak výrazne, tak čerstvo.
Áno, sezóna sa skutočne rozbehla.
Mužstvá vo veľkom brázdia severoamerický kontinent, podstupujú hodiny strávené cestovaním a snažia sa navodiť príjemnú atmosféru, ktorá by aspoň sčasti dala zabudnúť na cnenie za blízkymi. Hlavne na východnom pobreží USA je touto dobou poznať tmavú, unavujúcu a akúsi smutnejšiu jeseň.
 |
| Jiří Fischer bojuje o život na lavičke Detroit Red Wings (Julian H. Gonzalez, Detroit Free Press; 21.11.2005) |
Zdanlivo sa nedá pribrzdiť
V pondelok 21. novembra 2005 niet najmenších pochýb o tom, že ďalší rozbehnutý ročník nemožno pribrzdiť. NHL spomína na včerajší deväťstý zápas Teemu Selänneho, hľadí však aj na zajtrajšok, kedy si Buffalo Sabres uctia ďalšiu legendu a pod strop svojej HSBC Areny vyvesia plaketu s číslom 18, ktoré nosil slávny kanadský útočník Danny Gare, svojho času aj hráč Detroit Red Wings.V dvadsiaty prvý novembrový deň roku 2005 sú v NHL na programe tri stretnutia. Do Denveru prichádzajú Calgary Flames, aby si zmerali sily s Colorado Avalanche. V Edmontone sa na duel s tamojšími Oilers chystajú San Jose Sharks. Nashville Predators sa popri hurikánoch, ktoré práve panujú v štáte Tennessee, posnažia prísť na iné myšlienky v Detroite, pri zápase proti Red Wings.
S nastupujúcim súmrakom panuje v "Meste motorov", ako sa Detroitu hovorí, nebývalý pokoj. Na Woodward Avenue i Civic Center Drive možno postretnúť menej ľudí, než by človek čakal. Sezóna bejzbalových Detroit Tigers sa dávno skončila, na domáci zápas sa nepripravujú ani u futbalových Detroit Lions.
Prázdnejšou reštauráciou Hockeytown Cafe, ktorá je obľúbená u fanúšikov i hokejistov Red Wings, sa nesie vôňa populárnej čiernej kávy a pizze. Menej rušno je aj v zariadení Cheli's Chili Bar, patriacom bekovi Chrisovi Cheliosovi. Fanúšikovia Red Wings si totiž naďalej užívajú návrat svojich obľúbencov z trojzápasového tripu na juhozápade Kanady a na zápas s Predators sa chystajú osobne. Na ich príchod sa pripravuje aj zastávka nadzemnej dráhy neďaleko Joe Louis Areny.
Snáď sa Red Wings opäť vrátia na víťaznú cestu - v posledných štyroch zápasoch totiž prehrali. Z výjazdu na juhozápad Kanady si priniesli jediný bod a pred dvomi dňami podľahli na vlastnom ľade tímu St. Louis Blues 2:3. Bol to síce pekný pohľad - vidieť, ako sa klziskom preháňajú všetci štyria aktívni beci s minimálne tisíckou odohratých zápasov (Nicklas Lidström, Chelios, Mathieu Schneider a Eric Weinrich), avšak to, že Detroit dnes potrebuje plný bodový zisk, sa nezľahčuje.
Dráma v Joe Louis Arene
Vypredaná Joe Louis Arena je svedkom ďalšieho kŕčovitého začiatku Red Wings. Prvý gól inkasuje Manny Legace, ktorého prekonáva hosťujúci kapitán Greg Johnson, pracovitý to center, ktorý svoju kariéru rozbiehal práve v Detroite. V polovici 12. minúty sa tak Nashville dostáva do vedenia 1:0.Po vhadzovaní nasleduje zopár nepresných prihrávok v strednom pásme. O puk pred lavičkou domácich bojujú hosťujúci forvardi Martin Erat a David Legwand. Po ich výbornej práci ho znova dostáva do držby Johnson, ktorý ho pomáha vrátiť nazad do obranného pásma Red Wings. Puku sa ujíma Chelios, ktorý najskôr chvíľu čaká na vystriedanie svojich spoluhráčov a po založení nového útoku odchádza striedať aj on sám. Henrik Zetterberg sa v rýchlosti presúva na pravé krídlo a šikovnou prihrávkou vysúva Pavla Daciuka. Daciuk sa mu snaží puk vrátiť, jeho pas pred bránku hosťujúceho gólmana Tomáša Vokouna je však nepresný.
Puk odskakuje do rohu a pomaličky sa kotúľa k modrej čiare Predators. Časomiera ukazuje sedem minút a 30 sekúnd do konca prvej tretiny. Niekoľko ich záverečných desatín však zrazu sprevádza mohutný rev, prichádzajúci zo striedačky "Červených krídel" i od niektorých hráčov na ľade.
Rozhodcovia konečne reagujú.
Čas sa zastavuje.
Doslova.
Z konca lavičky, kde sedí Chelios, začína uskakovať ako on, tak i ďalší zadáci, ktorí na tomto mieste sedávajú v prvej a tretej tretine. Diváci situovaní nad domácou striedačkou vstávajú. Tréner Mike Babcock vydesene máva smerom za Vokounovu bránku, odkiaľ zvykne vychádzať rolba. Volá po rýchlej ambulantnej pomoci.
K opustenému koncu lavičky zoskakuje tímový lekár Tony Colucci, v ktorého okolí badať množstvo šokovaných tvárí. Nad Coluccim krúžia hlavne Chelios a kapitán Steve Yzerman. Na ľade sa nervózne motajú aj Jason Williams, Mathieu Schneider, Andreas Lilja a Nicklas Lidström. Nepokojní sú aj hokejisti Predators, najmä Scott Hartnell. Akciu zblízka sledujú aj rozhodcovia a domáci trénerský tím.
Pôvodne sa zdá, že na lavičku mohol vypadnúť fanúšik. Po nejakej minúte sa darí nehybné ľudské telo obrátiť na chrbát a až pri tomto akte jedna z televíznych kamier zachytáva číslo červeného dresu.
Je to číslo 2.
Na zemi leží obranca Jiří Fischer.
Lekári začínajú s oživovaním srdca. V aréne sa pri pohľade na ich ponáhľanie objavujú desivé výkriky. Hráči Predators odchádzajú svojím tunelom do šatne, po chvíli ich rovnakou cestou nasledujú hokejisti Red Wings. U mantinelov a v blízkosti miesta incidentu zostávajú len tréneri, vrátane tých z Nashvillu, a niekoľko domácich hráčov, menovite Yzerman, Chelios, Kris Draper, Brendan Shanahan a Robert Lang.
Práca lekárov sa ešte väčšmi schováva za mantinel. O šesť minút prichádza smerom k bránke Predators predtým dožadovaná ambulancia. Aréna tentoraz upadá do hrobového ticha - toho nepríjemného mĺkva, v ktorom je síce počuť aký-taký ruch rozprávajúcich sa úst, ale žiadne z nich sa neodváži niečo vykríknuť.
Keď sa z ambulancie vytiahnu mobilné nosidlá, bleskovo po ne odchádzajú Yzerman a Draper. Až tento moment vyvoláva u vystrašených fanúšikov prvý väčší ohlas a jasot, ktorý však rýchlo utícha.
Srdcový kolaps Jiřího Fischera, 21.11.2005
Oživovanie Jiřího Fischera stále pokračuje, na čo ľudia začínajú reagovať už aj plačom. Televízna kamera si všíma dve fanúšičky Predators s tvárami plnými sĺz. Zdesenie je ďalej badať na pohľadoch zopár hráčov, ktorí nervózne krúžia po ľade a možno ešte netušia, čo sa vlastne stalo. Ohromení zostávajú aj hosťujúci tréner Barry Trotz a rozhodcovia, ktorí tak ako mnohí ďalší podobnú situáciu nikdy nezažili.
Lang a Shanahan po desiatich minútach od prerušenia hry nakorčuľujú smerom k pripravenej ambulancii a na ľad privádzajú Fischerovu priateľku Avery, ktorú k nemu obaja vedú, držiac ju za ruku. Krátko po jej príchode sa nosidlá odkladajú a nadobro odnášajú smerom do šatne Predators. Koľko ľudí teraz asi premýšľa o tom, či je to dobré, alebo zlé znamenie?
Zo scény odchádza aj Trotz, slečna Avery a taktiež Shanahan, v ktorého pohľade je vidieť strach. Po dvanásťminútovej práci lekárov je smerom do domácej šatne odnesený aj samotný Jiří Fischer.
Dráma nakoniec doznáva dobrého konca.
Jiří je späť - žije.
Zachránil ho defibrilátor
Že kompromitovanou osobou je Jiří Fischer, o tom sa diváci pri televíznych obrazovkách dozvedajú zhruba po dvanástich minútach od prerušenia hry. Väčšina ľudí v Joe Louis Arene však netuší takmer nič a v otrasenom nevedomí zostáva zhruba 40 minút. Domáci hlásateľ Budd Lynch onedlho oznamuje, že rozohraný zápas sa po úprave ľadu dohrá. Mnohým priaznivcom však stále nie je jasné, čo sa vlastne stalo.Až po 45 minútach od incidentu prichádza oznam, ktorým sa dostávajú informácie aj vydesenému publiku v Joe. Ticho, ktoré panuje v útrobách haly, je teraz priam hrôzostrašné. Ak sa predtým ozval nejaký ten výkrik, v tomto momente nepočuť jeden jediný hlások.
Hlásateľ dáva na známosť, že Fischerovi prestalo biť srdce. Zároveň však pripomína, že je späť pri vedomí a že bol v stabilizovanom stave odvezený do detroitskej nemocnice. Zopakovanie toho, že je v poriadku, počuť ešte niekoľkokrát. Až následne prichádza jasot a jeden hromadný výdych.
Neskôr sa ukázalo, že Fischerovi zachránil život defibrilátor - prístroj, ktorý elektrickými výbojmi dostal jeho zastavené srdce späť k životu. Talentovaný bek, ktorý hráva v jednej obrannej dvojici s Cheliosom, skolaboval krátko po príchode na striedačku, kedy sa predklonil a padol na ľavý bok medzi mantinel a lavičku. Jeho pád si ako prví všimli zadáci sediaci v jeho blízkosti. Prítomnosť Colucciho bola nakoniec kľúčová, keďže tímový lekár sedáva hneď za hokejistami a ľahko k nim môže zoskočiť.
Fischer pri incidente upadol do bezvedomia. Výstroj z jeho tela musela byť rozstrihaná, keďže na vyzliekanie nebol čas. Späť k vedomiu sa dostal počas prevozu do nemocnice. Práve vtedy prišiel oznam o jeho zdravotnom stave z ruchových mikrofónov vystrašenej Joe Louis Areny.
Sotva sa Fischer dostal do stabilizovaného stavu, v nemocnici ho navštívila asi polovica spoluhráčov a tréneri. Niekoľko ďalších dní u neho zostala priateľka Avery, študentka psychológie, ktorá mu v náročných chvíľach pomohla. Obľúbený Fíša začal rozprávať pár hodín po nehode, na nič si však nepamätal.
Keď sa celý incident skončil, pred novinárov predstupovali hlavne Babcock, Shanahan a kapitán Yzerman. Nikomu sa ale nechcelo priveľmi rozprávať - v každej hŕstke slov bol stále cítiť strach.
Zápas sa, samozrejme, nedohral. Za tých niekoľko minút naň všetci zainteresovaní zabudli. Rozhodnutie o nepokračovaní bolo rozumnou voľbou, na ktorej sa zhodli rozhodcovia, tréneri i zástupcovia vedenia NHL. Po všetkom, čo sa na lavičke Detroit Red Wings udialo, sa hokej stal druhoradým. Nikoho nezaujímali dovtedajšie štatistiky, náhradný termín, v ktorom by sa malo súperenie Detroitu a Nashvillu dohrať, alebo iné detaily, ktoré sú pre bežné fungovanie NHL tak typické. Hokej sa za tých niekoľko hrôzostrašných okamihov dostal stranou a zdanlivo nemožné pribrzdenie rozbehnutej súťaže bolo v ten temný novembrový večer skutočnosťou.
Nespravodlivá rana osudu
Krátko po Fischerovom kolapse sa začali vynárať spomienky na tréningový kemp pred sezónou 2002/03. To bolo totiž obdobie, kedy sa problémy so srdcom u Fischera objavili po prvýkrát. Nepravidelný tlkot jeho srdca bol vtedy diagnostikovaný kardiogramom na predsezónnych testoch. Fischer zostal dočasne vyradený; po podrobnejších vyšetreniach sa nič vážnejšie nepotvrdilo. Následky tej čerstvej skúsenosti, pri ktorej takmer prišiel o život, ale začali jeho kariéru vážne ohrozovať.Vrcholová kariéra tohto zadáka sa naplno rozbehla v zámorí, kde pôsobil od svojich sedemnástich rokov. Ako odchovanca kladenskej školy si ho Red Wings vybrali na drafte 1998 zo svojej prvej voľby (celkovo 25. miesta). Vypracoval sa vo vyformovaného športovca s ohromnými svalovými partiami a mohutnou postavou. Patril medzi najpoctivejších a fyzicky najpripravenejších hokejistov v lige. I vzhľadom na tieto skutočnosti bol jeho srdcový kolaps nespravodlivou ranou osudu.
Fischer bol so svojimi parametrami (výška blížiaca sa dvom metrom, váha presahujúca 100 kilogramov) nádejným defenzívnym obrancom, ktorý si rýchlo získaval patričný rešpekt. Vždy bol známy ako veľmi poctivý, pokorný a obozretný človek. Rozprával tichým a mäkkým hlasom. Vzorne sa stravoval. Oplýval výbornou životosprávou. Mimo fyzických dispozícií mu nechýbala ani sila mysle a ducha.
Často sa vtipkovalo o tom, ako sa Fischer vehementne vyhýba alkoholu. Platilo to aj v dobách, kedy zažíval veľké športové úspechy (víťaz Stanley Cupu 2002, semifinalista Svetového pohára 2004, majster sveta 2005). Začal dokonca s cvičením jogy, len aby tú hromadu svalov dokázal na ľade rozhýbať.
Práve po zisku Stanley Cupu 2002, kedy si všetci spoluhráči užívali slastného leta, si Fischer dokončil maturitu. Vždy však pôsobil ako vzdelaný človek. V NHL sa nenašlo mnoho hokejistov, ktorí by o lige vedeli toľko ako on. Fischer si pamätal osobité spôsoby hry jednotlivých tímov, voľby v drafte či draftovaných hráčov, ktorí do NHL práve vstupovali. To všetko sú detaily, o ktoré sa bežný hokejista nestará. Fischer skrátka trávil čas inak ako jeho spoluhráči a protivníci.
Podpora a viera v návrat
Hneď v utorok 22. novembra 2005 zorganizovalo vedenie Red Wings tlačovú konferenciu. "Červené krídla" na nej priblížili detaily onej temnej noci a poďakovali fanúšikom za ich podporu. Klub zverejnil adresu, na ktorú ľudia mohli Fischerovi posielať dary a písať listy. Tejto možnosti boli venované aj špeciálne ďakovné kartičky s nápisom "Come back soon Fisch" ("Vráť sa skoro, Fisch").V priebehu niekoľkých ďalších dní sa v Joe Louis Arene nahromadilo toľko kvetov, že ich klub poslal do detroitskej nemocnice, kde Fischer zo svojho platu pravidelne prispieval. Pozdravných listov sa objavilo ešte viac. Aj z tohto dôvodu bola do verejných útrob arény umiestnená veľká magnetická tabuľa s ďalším dobrosrdečným nápisom ("Get well soon Fisch!" - "Uzdrav sa skoro, Fisch!") a jeho číslom 2. Tabuľa slúžila ako miesto, kde mohli fanúšikovia zanechávať svoje priania a odkazy.
"Želám len to najlepšie, uzdrav sa skoro" (autorkou priania bola Allison Fraser); "uzdrav sa skoro, myslíme na teba!" (Kelly Jennings); "maj sa lepšie a zostaň skvelý" (J-K); "skoré uzdravenie" (Dylan P.); "držím palce, nech sa vrátiš na play-off. Boh ťa žehnaj" (Bill Madurski) - to sú len niektoré zo stoviek dobrosrdečných prianí a odkazov, ktoré sa na podpisovej tabuli objavili.
Ako sa Fischerov stav pomaličky zlepšoval, tlačovú konferenciu pripravilo aj vedenie NHL. Liga najskôr oznámila, že neukončený zápas Detroitu a Nashvillu sa dohrá 16. apríla 2006, čo by však znamenalo, že Red Wings by nastúpili na štyri stretnutia za štyri dni. Iný termín však Detroitu a ani Nashvillu nevyhovoval. NHL nakoniec začiatkom decembra 2005 vyhlásila, že duel sa dohrá 23. januára 2006, kedy si vymení termín s iným vzájomným zápasom týchto tímov, pôvodne naplánovaným v Nashville, pričom toto stretnutie sa presunie na záver marca 2006. Vedenie súťaže rozhodlo, že súboj začne od úvodnej minúty, avšak so zachovaným skóre 1:0 v prospech Predators (Nashville tento dohrávaný zápas nakoniec vyhral 3:2).
Fischera medzitým prepustili do domáceho liečenia, kde dostal naordinovaných šesť týždňov bez akejkoľvek fyzickej či psychickej záťaže. Avšak už o tri dni od prepustenia - 28. novembra 2005 - bol pre nepravidelný tlkot srdca hospitalizovaný znova. Prepustenie preto sprevádzala podmienka, že podstúpi ďalšie testy.
Fischer od tej doby niekoľkokrát predstúpil pred novinárov a priamo či nepriamo vyhlásil, že by sa rád vrátil do zostavy Red Wings, za ktorých hrával celú profesionálnu kariéru. Začal posilňovať, čo mu povolili lekári, ktorí na neho neustále dohliadali. Onedlho sa pripojil k svojim Red Wings v sérii prvého kola play-off proti Edmonton Oilers a jazdil so spoluhráčmi do Kanady, aby ich morálne podporil. Touto dobou mohol cvičiť už trikrát týždenne.
Po všetkých problémoch, ktoré Fischer v súvislosti so svojím kolapsom mal, sa začali objavovať aj ďalšie dobré správy. Jiřímu sa najskôr narodil syn. V auguste 2007 si zobral Avery za ženu. V tej dobe už podrobne študoval problematiku činnosti srdca a neustále sa zaoberal pátraním po tom, ako sa mohol jeho kolaps objaviť. Stretával sa s odborníkmi a lekármi, chodieval na rehabilitácie do Joe Louis Areny a hoci hokej nehrával, aj naďalej zostal súčasťou kádra Detroit Red Wings.
Znamenie meniace život
Aj napriek viere v návrat bol Jiří Fischer neskôr nútený od kariéry profesionálneho hokejistu upustiť. Vďaka svojej inteligencii, veľkej pomoci Avery a narodeniu syna Lukáša sa dokázal zmieriť s tým, že k aktívnemu hokeju sa už nikdy nevráti. Na svoj kolaps začal hľadieť ako na znamenie, pre ktoré má svoj život zmeniť.Fakty z posledného zápasu Jiřího Fischera v NHL zostali nezmenené. V osudovú noc z 21. novembra 2005 odohral štyri minúty a 52 sekúnd. Nastúpil do šiestich striedaní; v jednom z nich si pripísal mínusový bod. Krátko na to bojoval o život, a to i pred zrakmi svojich krajanov Roberta Langa, Tomáša Vokouna, Martina Erata a Mareka Židlického. Po tom, ako tento boj vyhral, jeho život sa radikálne zmenil. Za Red Wings stihol odohrať dovedna 305 zápasov základnej časti a 38 stretnutí v play-off. Do pamäte fanúšikov a ľudí z organizácie sa však nezapísal pre to, čo ho postretlo, ale najmä pre to, akým skvelým človekom bol a akým skvelým človekom zostal.
Skorý odchod z vrcholového hokeja sa stal nesmierne trpkou skutočnosťou, neskôr sa však našlo aspoň niekoľko chvíľ, v ktorých sa Fischer opäť objavil na ľade. Jedna takáto sa datuje k 1. marcu 2008, čo bolo takmer dva a pol roka od jeho kolapsu. Fischer sa vtedy po prvýkrát ukázal na verejnom ľade, keď nastúpil do dobročinného stretnutia svojej nadácie Healthy Hope Foundation, ktorá na akcii zozbierala takmer 20 tisíc amerických dolárov pre školy a hokejové haly v štáte Michigan, aby za ne mohla nakúpiť a rozdať defibrilátory.
Charitatívny duel sa uskutočnil v nádhernej saginawskej Wendler Arene pred zápasom OHL medzi miestnymi Saginaw Spirits a hosťujúcimi Windsor Spitfires. Okrem Fischera boli prítomní napr. Don Edwards (víťaz Vezina Trophy z roku 1980) a Warren Rychel (bývalý hráč NHL, ktorý v Saginawe - kedysi pôsobiacom v IHL - hrával v rokoch 1987 až 1989). Títo a ďalší hokejisti sprevádzali mladíkov rozdelených do dvoch družstiev - Shocks a Saves. Fischer si zahral za oba tímy, zo 45 minút trvajúcej exhibície si ukrojil 15 minút a 24 sekúnd a po celý čas bol pod dohľadom lekára Tonyho Colucciho, muža, ktorý mu zachránil život.
Koncom februára 2009 sa charitatívne podujatie Jiřího Fischera uskutočnilo opäť. Tentoraz v ňom nastúpili nielen mladí a starší hokejisti, vrátane bývalých hráčov Detroitu Davea Lewisa, Larryho Murphyho, Joeyho Kocura a Shawna Burra, ale aj americkí lekári a zdravotnícki pracovníci. Nadačné stretnutie prilákalo najmä rodičov s deťmi, ktoré boli nadšené z prítomnosti mnohých niekdajších hráčov NHL. Podujatie plnilo úlohu preventívneho programu ochrany zdravia, čím reflektovalo Fischerov záujem o prínos vysvetlení, ktoré by srdcové kolapsy nielen zachraňovali, ale im aj predchádzali. Z exhibície Shocks a Saves sa napokon stala každoročná tradícia.
Tieto a mnohé iné Fischerove aktivity nezostali bez povšimnutia ani u Detroit Red Wings, ktorí zo svojho bývalého zadáka postupne urobili riaditeľa hráčskeho rozvoja. Fischer v tejto funkcii v roku 2008 vyhral svoj druhý Stanley Cup a neskôr sa netajil tým, že by to chcel dotiahnuť do funkcie generálneho manažéra v NHL. Pre Red Wings zostal pracovať aj v nasledujúcich rokoch v rôznych ďalších funkciách.
Jiří Fischer sa musel s aktívnym hokejom rozlúčiť predčasne, rozlúčil sa však veľkým víťazstvom v tom najdôležitejšom zápase svojho života. A to je triumf, ktorému sa nevyrovná žiadny iný.
Podklady:
- EMTs get their just due, belately, from sports writer (Mark Constantine, MLive.com; 04.03.2009)
- Red Wings' Jiri Fischer returns to ice (USA Today via Associated Press, 01.03.2008)
- Fischer happy, but dreams of return (Ansar Khan, MLive.com; 21.11.2007)
- Wings' Fischer again treated at hospital (George Sipple, Detroit Free Press; 30.11.2005)
- Jiri Fischer is glad to be alive, still has desire to play (Larry Lage, Associated Press; 13.12.2005)
- Fischer hospitalized after seizure during game (Helene St. James, Detroit Free Press; 22.11.2005)
- archív autora