MARTIN UŽÁK | 08.12.2010 | aktualizované 29.09.2015
O hokejistoch sa neraz hovorí, že veľa inteligencie nepobrali, respektíve že vo svojej aktívnej kariére ju ani nepotrebujú. Posledné roky však ukazujú, že z tohto všeobecne rozšíreného názoru sa vykľul mýtus, ba až predsudok. Neveríte? Stačí sa pozrieť na obrovské rozdiely v juniorskej kategórii, kde sa stále viac a viac ukazuje, aká je dnes inteligencia výchovy dôležitá.
Na prelome rokov 2010 a 2011 sa uskutoční ďalší juniorský svetový šampionát. Verejnosť pomaly dostáva pod nos nedozerné množstvo rôznych predpovedí a analýz, v ktorých sa ale veľmi nehovorí o odlišných spôsoboch výchovy talentov. Súčasná juniorská kategória by pritom nemala byť zasadzovaná iba do konfrontácie metodiky jednotlivých krajín, ale tiež do medzikontinentálneho zrovnávania. V ňom sa totiž ukazuje napr. aj to, aký veľký je rozdiel medzi Severnou Amerikou a strednou Európou.
Moderný trend výchovy mladých talentov vychádza z prepracovaných metód, ktoré v súčasnosti diktuje najmä zámorie. IIHF si túto skutočnosť náležite uvedomuje, keďže Severnej Amerike umožnila usporiadať MS juniorov v rokoch 2009 a 2010, a dôveru do nej vložila aj pre tohtosezónny i budúcosezónny turnaj.
Samozrejme, národné federácie Kanady a Spojených štátov amerických nie sú týmto spôsobom oceňované iba pre svoje úspechy na ľadovej ploche, ale aj vďaka komplexnej práci s mladými hráčmi, tzn. vďaka ich výchove, príprave a zázemiu, ktoré im ponúkajú. Výhodou Kanady a USA je aj množstvo odborných poznatkov, ktorými určujú mladým hráčom vhodný herný smer, ktorými ich bedlivo vzdelávajú a ktorými systematicky nabádajú verejnosť k tomu, aby výchove mladých hokejistov venovala značnú pozornosť.
Výsledkom tohto kanadsko-amerického poňatia je skutočnosť, že zámorskí juniori si užívajú zlatých období. Veď posledných sedem titulov juniorských majstrov sveta patrí práve Kanade (5) a Spojeným štátom (2). Usadenie tohto turnaja v zámorí a úspechy tamojších výberov teda evokujú fakt, podľa ktorého sú výchovné metódy kanadských a amerických federácií tými metódami, ktoré sú v súčasnosti najefektívnejšie.
Ako je ale možné, že rozdiely medzi zámorím a strednou Európou sú také veľké?
Zámorie má v súčasnosti navrch vďaka svojmu prepracovanému juniorskému programu, s pomocou ktorého majú hráči už vo veľmi mladom veku stanovený presný cieľ ich uplatnenia a osobnostného rastu.
Kanada profituje z kvalitných a divácky ostro sledovaných juniorských súťaží, ktoré okrem iného učia talenty aj veľkej pozornosti verejnosti a zodpovednosti. Spojené štáty zasa dominujú osobitými projektmi pre najlepších mladíkov a rozsiahlou sieťou stredoškolských šampionátov a univerzitných programov, v ktorých sa na vzdelanie a inteligenčný rast kladie rovnako veľký dôraz ako na samotný rozvoj hry na ľade.
Stredoeurópska obmedzenosť je reprodukovaná najmä dobovými liahňami, z ktorých zvykne domáca federácia profitovať len po istú dobu. Klasickými príkladmi z minulosti boli napr. politicky vybudované hokejové továrne Dukly (Jihlava, Trenčín). Klasický rast je u nás dobiehaný stále populárnejšími kempmi a akadémiami, ktoré však pracujú iba v obmedzených možnostiach a vonkoncom nedokážu pokryť celonárodné záujmy. Inými slovami: vychovajú iba zopár najlepších, zatiaľ čo majorita mladíkov stráda.
Výchova a inteligenčný rast sú faktory, ktoré hokejistu sprevádzajú nielen v jeho profesionálnej kariére, ale prakticky po celý život. V zámorí, ktoré disponuje predtým spomínanými kvalitnými programami, je preto neporovnateľne väčší hlad po neustálom zveľaďovaní vlastnej osobnostnej pozície, zatiaľ čo stredná Európa vníma podobné celoplošné poňatie skôr ako tabu a ekonomicky nerealizovateľnú ideu.
V tejto súvislosti možno spomenúť zaujímavé slová Tomáša Krála, od júna 2008 nového predsedu ČSLH. Král vo februári 2010 otvorene volal po inteligencii a vôbec výchove mladých hokejistov ešte z nižších ako juniorských kategórií, keď pri ohliadnutí za jednou z reprezentačných akcií uviedol, že až 17 z 22 českých reprezentantov do 17 rokov na polročnom vysvedčení prepadalo z minimálne jedného predmetu na strednej škole. "Produkujeme analfabetov," vyhlásil bez servítky prvý muž českého hokeja vo svojej šokujúcej výpovedi, hovoriac pritom o reprezentantoch celej krajiny, ktorí majú predstavovať to najlepšie, čím federácia disponuje.
Král vo svojej výpovedi narážal na skutočnosť, že ak hokejista nie je inteligentný - ak napr. nerešpektuje svojho učiteľa v škole - potom logicky nerešpektuje ani svojho trénera, čo v konečnom dôsledku znamená, že ani svoje povinnosti na ľade si neplní tak, ako by mal, takže dosť možno nenapĺňa svoj potenciál.
Táto skutočnosť akoby vystihovala súčasnú pozíciu stredoeurópskeho hokeja. V Čechách a na Slovensku sa síce neustále hovorí o zmenách systému, o nasadzovaní mladíkov do zápasov a ich prístupe k tréningu, no vôbec sa nekladie dôraz na ich inteligenčnú výchovu, ktorá aj napriek tomu, že jej mnohí neveria, má veľký vplyv.
Kanadské a americké podmienky i úspechy na juniorskej úrovni sú dnes jednoznačným dôkazom toho, že pokiaľ sa hokej neuberie inteligenčnou cestou výchovy, nepohne sa nikam. Táto rovnica by rozhodne mala platiť aj na starom kontinente, a to aj napriek tomu, že stredná Európa bojuje s omnoho menšou popularitou tohto športu, menším záujmom o celoplošné vzdelávanie, čo je demonštrované aj často pretriasanými zastaranými metódami a slabými a zatrpknutými trénermi, a horším finančným zázemím.
Preto si myslím, že ak si v Čechách a na Slovensku kompetentní nezložia ružové okuliare a nezačnú sa inšpirovať postupmi a metódami, ktoré sú preukázateľne úspešné a ktoré dokazujú, že mladých hráčov treba v prvom rade učiť a popri hre klásť dôraz aj na ich inteligenciu, tak úroveň výchovy v českom a slovenskom hokeji sa nezlepší a plodov tejto výchovy, majúcich svetové parametre, bude stále menej a menej.
O hokejistoch sa neraz hovorí, že veľa inteligencie nepobrali, respektíve že vo svojej aktívnej kariére ju ani nepotrebujú. Posledné roky však ukazujú, že z tohto všeobecne rozšíreného názoru sa vykľul mýtus, ba až predsudok. Neveríte? Stačí sa pozrieť na obrovské rozdiely v juniorskej kategórii, kde sa stále viac a viac ukazuje, aká je dnes inteligencia výchovy dôležitá.
 |
| Juniori Kanady víťazmi juniorských MS 2015 (Frank Gunn, Associated Press; 05.01.2015) |
Na prelome rokov 2010 a 2011 sa uskutoční ďalší juniorský svetový šampionát. Verejnosť pomaly dostáva pod nos nedozerné množstvo rôznych predpovedí a analýz, v ktorých sa ale veľmi nehovorí o odlišných spôsoboch výchovy talentov. Súčasná juniorská kategória by pritom nemala byť zasadzovaná iba do konfrontácie metodiky jednotlivých krajín, ale tiež do medzikontinentálneho zrovnávania. V ňom sa totiž ukazuje napr. aj to, aký veľký je rozdiel medzi Severnou Amerikou a strednou Európou.
Moderný trend výchovy mladých talentov vychádza z prepracovaných metód, ktoré v súčasnosti diktuje najmä zámorie. IIHF si túto skutočnosť náležite uvedomuje, keďže Severnej Amerike umožnila usporiadať MS juniorov v rokoch 2009 a 2010, a dôveru do nej vložila aj pre tohtosezónny i budúcosezónny turnaj.
Samozrejme, národné federácie Kanady a Spojených štátov amerických nie sú týmto spôsobom oceňované iba pre svoje úspechy na ľadovej ploche, ale aj vďaka komplexnej práci s mladými hráčmi, tzn. vďaka ich výchove, príprave a zázemiu, ktoré im ponúkajú. Výhodou Kanady a USA je aj množstvo odborných poznatkov, ktorými určujú mladým hráčom vhodný herný smer, ktorými ich bedlivo vzdelávajú a ktorými systematicky nabádajú verejnosť k tomu, aby výchove mladých hokejistov venovala značnú pozornosť.
Výsledkom tohto kanadsko-amerického poňatia je skutočnosť, že zámorskí juniori si užívajú zlatých období. Veď posledných sedem titulov juniorských majstrov sveta patrí práve Kanade (5) a Spojeným štátom (2). Usadenie tohto turnaja v zámorí a úspechy tamojších výberov teda evokujú fakt, podľa ktorého sú výchovné metódy kanadských a amerických federácií tými metódami, ktoré sú v súčasnosti najefektívnejšie.
Ako je ale možné, že rozdiely medzi zámorím a strednou Európou sú také veľké?
Zámorie má v súčasnosti navrch vďaka svojmu prepracovanému juniorskému programu, s pomocou ktorého majú hráči už vo veľmi mladom veku stanovený presný cieľ ich uplatnenia a osobnostného rastu.
Kanada profituje z kvalitných a divácky ostro sledovaných juniorských súťaží, ktoré okrem iného učia talenty aj veľkej pozornosti verejnosti a zodpovednosti. Spojené štáty zasa dominujú osobitými projektmi pre najlepších mladíkov a rozsiahlou sieťou stredoškolských šampionátov a univerzitných programov, v ktorých sa na vzdelanie a inteligenčný rast kladie rovnako veľký dôraz ako na samotný rozvoj hry na ľade.
Stredoeurópska obmedzenosť je reprodukovaná najmä dobovými liahňami, z ktorých zvykne domáca federácia profitovať len po istú dobu. Klasickými príkladmi z minulosti boli napr. politicky vybudované hokejové továrne Dukly (Jihlava, Trenčín). Klasický rast je u nás dobiehaný stále populárnejšími kempmi a akadémiami, ktoré však pracujú iba v obmedzených možnostiach a vonkoncom nedokážu pokryť celonárodné záujmy. Inými slovami: vychovajú iba zopár najlepších, zatiaľ čo majorita mladíkov stráda.
Výchova a inteligenčný rast sú faktory, ktoré hokejistu sprevádzajú nielen v jeho profesionálnej kariére, ale prakticky po celý život. V zámorí, ktoré disponuje predtým spomínanými kvalitnými programami, je preto neporovnateľne väčší hlad po neustálom zveľaďovaní vlastnej osobnostnej pozície, zatiaľ čo stredná Európa vníma podobné celoplošné poňatie skôr ako tabu a ekonomicky nerealizovateľnú ideu.
V tejto súvislosti možno spomenúť zaujímavé slová Tomáša Krála, od júna 2008 nového predsedu ČSLH. Král vo februári 2010 otvorene volal po inteligencii a vôbec výchove mladých hokejistov ešte z nižších ako juniorských kategórií, keď pri ohliadnutí za jednou z reprezentačných akcií uviedol, že až 17 z 22 českých reprezentantov do 17 rokov na polročnom vysvedčení prepadalo z minimálne jedného predmetu na strednej škole. "Produkujeme analfabetov," vyhlásil bez servítky prvý muž českého hokeja vo svojej šokujúcej výpovedi, hovoriac pritom o reprezentantoch celej krajiny, ktorí majú predstavovať to najlepšie, čím federácia disponuje.
Král vo svojej výpovedi narážal na skutočnosť, že ak hokejista nie je inteligentný - ak napr. nerešpektuje svojho učiteľa v škole - potom logicky nerešpektuje ani svojho trénera, čo v konečnom dôsledku znamená, že ani svoje povinnosti na ľade si neplní tak, ako by mal, takže dosť možno nenapĺňa svoj potenciál.
Táto skutočnosť akoby vystihovala súčasnú pozíciu stredoeurópskeho hokeja. V Čechách a na Slovensku sa síce neustále hovorí o zmenách systému, o nasadzovaní mladíkov do zápasov a ich prístupe k tréningu, no vôbec sa nekladie dôraz na ich inteligenčnú výchovu, ktorá aj napriek tomu, že jej mnohí neveria, má veľký vplyv.
Kanadské a americké podmienky i úspechy na juniorskej úrovni sú dnes jednoznačným dôkazom toho, že pokiaľ sa hokej neuberie inteligenčnou cestou výchovy, nepohne sa nikam. Táto rovnica by rozhodne mala platiť aj na starom kontinente, a to aj napriek tomu, že stredná Európa bojuje s omnoho menšou popularitou tohto športu, menším záujmom o celoplošné vzdelávanie, čo je demonštrované aj často pretriasanými zastaranými metódami a slabými a zatrpknutými trénermi, a horším finančným zázemím.
Preto si myslím, že ak si v Čechách a na Slovensku kompetentní nezložia ružové okuliare a nezačnú sa inšpirovať postupmi a metódami, ktoré sú preukázateľne úspešné a ktoré dokazujú, že mladých hráčov treba v prvom rade učiť a popri hre klásť dôraz aj na ich inteligenciu, tak úroveň výchovy v českom a slovenskom hokeji sa nezlepší a plodov tejto výchovy, majúcich svetové parametre, bude stále menej a menej.