MARTIN UŽÁK | 04.08.2013
"Nikdy nedovoľ, aby sa k tebe správali špinavo. Ak im to raz dovolíš, tak s tým neprestanú."
To bola veta, ktorú mladučký Gordie Howe často počúval od svojho otca Aba. Robotník Ab sa musel poriadne oháňať, aby zo štyroch dolárov na deň uživil deväť detí a popri tom si udržal pracovnú pozíciu, na ktorú si robili chuť ďalší stavebníci. Ab neraz rozprával, ako sa staval k ľuďom, ktorí ho chceli pripraviť o miesto. Jedného z nich zrazil na zem a vyhrážal sa mu, že ak to na neho ešte raz skúsi, vyprevadí ho do nemocnice.
Gordie Howe - hanblivý chlapec, ktorý bol miernym dyslektikom, desil sa samoty a dvakrát opakoval tretiu triedu základnej školy - si vzal otcove rady k srdcu. Gordie však nebol len tvrdý a húževnatý, ale aj jemný a náruživý. Tieto vlastnosti zdedil po svojej milovanej matke Katherine. Keď Gordie dospieval, po nociach si prezeral módne časopisy a matke sľuboval, že až bude slávnym hokejistom, všetky tie krásne veci jej kúpi.
Z Gordieho Howea sa ten slávny hokejista skutočne stal. Drsné rady, ktoré mu dával otec, využíval hlavne v počiatkoch svojej kariéry, kedy sa oháňal päsťami a lakťami. Za lásku svojej matky sa odvďačil pôvabnými modelmi šiat, aké by si pani Katherine nemohla dovoliť.
Gordie Howe obstál vďaka génom, tvrdej práci a výchove svojich rodičov. Nestal sa z neho ustráchaný zbabelec, ktorý by si nechal skákať po hlave, no ani zákerný človek, ktorý by urobil čokoľvek, aby uspel. Už počas svojej aktívnej kariéry sa stal najväčšou osobnosťou, akú kedy ľadový hokej poznal, no beztak nenadobudol pocit, že by mal mať výsostnejšiu pozíciu a že by mal prestať drieť.
Vlastnosťou, ktorá Howea uchránila od roztopašných manierov mnohých hviezd, bol strach. Gordie Howe - nech bol akokoľvek slávny a uznávaný - sa totiž neustále obával o svoje miesto v zostave.
Introvert Howe sa k tejto skutočnosti nikdy otvorene nepriznal. Jeho večné obavy vyšli na povrch v januári 1980 na stránkach časopisu Sports Illustrated. Mužom, ktorý sa o Gordieho pramálo známej vlastnosti rozhovoril pred novinárom E. M. Swiftom, bol jeho bývalý spoluhráč z Detroitu Ted Lindsay.
"Vždy sa obával, že sa mu nepodarí dostať do prvého tímu," uviedol Lindsay. "V každom tréningovom kempe bol na nás poriadne tvrdý. Žil pre to, aby mohol hrať hokej, takže nám dával pocítiť, že nikto z nás mu nevezme jeho prácu. Skutočne cítil, že si musí robiť starosti o svoju pozíciu."
Lindsay bol Howeov spoluhráč po dobu 12 sezón. Za ten čas sa v mužstve Detroit Red Wings objavilo viacero hokejistov, ktorí dokázali byť ofenzívnymi ťahúňmi (napr. Sid Abel, Alex Delvecchio, Norm Ullman). Nikto z nich však nebol taký dobrý, aby ho Gordie neprekonal a nedokázal, že on je ešte lepší.
"Páni, dúfam, že sa mi podarí prebojovať do prvého tímu. Tamten chlapík nedostane moju prácu. Ak ju chce dostať, tak len cez moju mŕtvolu," hovorieval Howe podľa tvrdení Lindsayho.
Pod strach Gordieho Howea o vlastnú pozíciu sa podpísala výchova jeho otca, ktorý mu zvykol pripomínať, že môže natrafiť na zlomyseľných ľudí. Gordie mal obavy z toho, že do mužstva príde niekto, kto prevezme jeho miesto. Nikdy sa však nestalo, že by Howe vnímal spoluhráčov ako nepriateľov. Tento strach sa totiž prejavil tvrdou prácou a súťaživosťou, ktorou chcel všetkým ukázať, že práve on je ten najlepší. Bál sa, že nebude pripravený, že nebude dosť dobrý. Preto mu záležalo na tom, aby bol pripravený a dobrý vždy.
Gordie Howe sa obával o svoje miesto aj v dobe, keď už bol historickým lídrom štatistík, držiteľom ligových rekordov, nositeľom synonyma Mr. Hockey a pre mnohých najlepším hokejistom, aký sa kedy narodil.
Legendy, ktorá by sa správala podobne, niet.
Podklady:
 |
| Gordie Howe (Detroit Free Press File Photo; 1953) |
"Nikdy nedovoľ, aby sa k tebe správali špinavo. Ak im to raz dovolíš, tak s tým neprestanú."
To bola veta, ktorú mladučký Gordie Howe často počúval od svojho otca Aba. Robotník Ab sa musel poriadne oháňať, aby zo štyroch dolárov na deň uživil deväť detí a popri tom si udržal pracovnú pozíciu, na ktorú si robili chuť ďalší stavebníci. Ab neraz rozprával, ako sa staval k ľuďom, ktorí ho chceli pripraviť o miesto. Jedného z nich zrazil na zem a vyhrážal sa mu, že ak to na neho ešte raz skúsi, vyprevadí ho do nemocnice.
Gordie Howe - hanblivý chlapec, ktorý bol miernym dyslektikom, desil sa samoty a dvakrát opakoval tretiu triedu základnej školy - si vzal otcove rady k srdcu. Gordie však nebol len tvrdý a húževnatý, ale aj jemný a náruživý. Tieto vlastnosti zdedil po svojej milovanej matke Katherine. Keď Gordie dospieval, po nociach si prezeral módne časopisy a matke sľuboval, že až bude slávnym hokejistom, všetky tie krásne veci jej kúpi.
Z Gordieho Howea sa ten slávny hokejista skutočne stal. Drsné rady, ktoré mu dával otec, využíval hlavne v počiatkoch svojej kariéry, kedy sa oháňal päsťami a lakťami. Za lásku svojej matky sa odvďačil pôvabnými modelmi šiat, aké by si pani Katherine nemohla dovoliť.
Gordie Howe obstál vďaka génom, tvrdej práci a výchove svojich rodičov. Nestal sa z neho ustráchaný zbabelec, ktorý by si nechal skákať po hlave, no ani zákerný človek, ktorý by urobil čokoľvek, aby uspel. Už počas svojej aktívnej kariéry sa stal najväčšou osobnosťou, akú kedy ľadový hokej poznal, no beztak nenadobudol pocit, že by mal mať výsostnejšiu pozíciu a že by mal prestať drieť.
Vlastnosťou, ktorá Howea uchránila od roztopašných manierov mnohých hviezd, bol strach. Gordie Howe - nech bol akokoľvek slávny a uznávaný - sa totiž neustále obával o svoje miesto v zostave.
Introvert Howe sa k tejto skutočnosti nikdy otvorene nepriznal. Jeho večné obavy vyšli na povrch v januári 1980 na stránkach časopisu Sports Illustrated. Mužom, ktorý sa o Gordieho pramálo známej vlastnosti rozhovoril pred novinárom E. M. Swiftom, bol jeho bývalý spoluhráč z Detroitu Ted Lindsay.
"Vždy sa obával, že sa mu nepodarí dostať do prvého tímu," uviedol Lindsay. "V každom tréningovom kempe bol na nás poriadne tvrdý. Žil pre to, aby mohol hrať hokej, takže nám dával pocítiť, že nikto z nás mu nevezme jeho prácu. Skutočne cítil, že si musí robiť starosti o svoju pozíciu."
Lindsay bol Howeov spoluhráč po dobu 12 sezón. Za ten čas sa v mužstve Detroit Red Wings objavilo viacero hokejistov, ktorí dokázali byť ofenzívnymi ťahúňmi (napr. Sid Abel, Alex Delvecchio, Norm Ullman). Nikto z nich však nebol taký dobrý, aby ho Gordie neprekonal a nedokázal, že on je ešte lepší.
"Páni, dúfam, že sa mi podarí prebojovať do prvého tímu. Tamten chlapík nedostane moju prácu. Ak ju chce dostať, tak len cez moju mŕtvolu," hovorieval Howe podľa tvrdení Lindsayho.
Pod strach Gordieho Howea o vlastnú pozíciu sa podpísala výchova jeho otca, ktorý mu zvykol pripomínať, že môže natrafiť na zlomyseľných ľudí. Gordie mal obavy z toho, že do mužstva príde niekto, kto prevezme jeho miesto. Nikdy sa však nestalo, že by Howe vnímal spoluhráčov ako nepriateľov. Tento strach sa totiž prejavil tvrdou prácou a súťaživosťou, ktorou chcel všetkým ukázať, že práve on je ten najlepší. Bál sa, že nebude pripravený, že nebude dosť dobrý. Preto mu záležalo na tom, aby bol pripravený a dobrý vždy.
Gordie Howe sa obával o svoje miesto aj v dobe, keď už bol historickým lídrom štatistík, držiteľom ligových rekordov, nositeľom synonyma Mr. Hockey a pre mnohých najlepším hokejistom, aký sa kedy narodil.
Legendy, ktorá by sa správala podobne, niet.
Podklady:
- Gordie Howe: My Hockey Memories (with Frank Condron, 1999; ISBN 978-1552093955)
- On And On And On And On (E. M. Swift, Sports Illustrated; január 1980)