MARTIN UŽÁK | 27.10.2015 | aktualizované 27.10.2020
Mala to byť veľká sláva, keď v piatok 27. októbra 1995 dorazili do Calgary poslední finalisti Stanley Cupu menom Detroit Red Wings. Calgary Flames sa proti nim chceli vytiahnuť a po zlom štarte do sezóny túžili zaknihovať svoju prvú výhru. To však ešte netušili, aká mizéria ich tú noc čaká.
Flames začali sezónu 1995/96 siedmimi stretnutiami na ľade súperov, pretože v ich domácej aréne Saddledome finišovala rekonštrukcia. Vo svojich prvých siedmich zápasoch ani raz nevyhrali, čo sa im nepodarilo ani v prvom zápase vo vynovenej aréne. Zápas s Red Wings bol ich druhým domácim predstavením a celkovo deviatym v ročníku 1995/96. Flames však nielenže opäť nevyhrali, ale pod zovretím šikovnej defenzívy a nátlakom jednej úžasnej detroitskej formácie predviedli málo vídaný bezbranný výkon, z ktorého sa zrodil negatívny klubový rekord, platný dodnes.
Red Wings touto dobou využívali túto stratégiu ako jediní v NHL (v Amerike je známa pod názvom "left wing lock", vymysleli ju ale v sedemdesiatych rokoch v Československu). V Detroite ju uviedol do praxe tréner Scotty Bowman po tom, ako sa s ňou stretol jeho asistent Barry Smith v Európe. Bowman ju zaviedol, aby dal svojim zverencom možnosť zastaviť útočnú akciu súpera v strednom pásme a po zisku puku vyrážať do rýchleho útoku. Tímom, ktoré túto stratégiu nepoznali, trvalo dlho, kým si ju dokázali rozobrať a naučili sa proti nej hrať, takže Detroit z nej náležite profitoval.
Proti Calgary hrali na pozícii ľavého krídla najmä Viačeslav Kozlov, Bob Errey a Tim Taylor. Flames na ich bránenie nevedeli dobre zareagovať a hoci sa snažili, nedostávali sa do mnohých gólových príležitostí. Popravde si takmer žiadne nevypracovali - na hosťujúceho brankára Chrisa Osgooda vyslali chudobných osem striel. Práve týmto počinom vytvorili svoj negatívny klubový rekord.
V prvej tretine zápasu vyslali Flames na Osgooda iba dve strely. V druhej časti hry pridali ďalšie tri a v tej poslednej ďalšie tri. Svoju štvrtú strelu na bránku si pripísali 32 sekúnd pred koncom druhej tretiny. Postaral sa o ňu drobný forvard Theo Fleury, ktorý strieľal z ostrého uhla z pravého krídla. Keď Osgood jeho ľahučký puk efektne vykopol do opačnej strany klziska, v Saddledome sa ozval sarkastický potlesk kanadských fanúšikov.
Ironické ovácie si domáci hokejisti vypočuli aj na začiatku tretej časti hry, kedy na Osgooda vyslali ďalšiu propagačnú, celkovo šiestu strelu. Inokedy nedokázali na Osgooda vystreliť ani pri prečíslení dvoch proti jednému. V zápase pritom hrali až sedem presiloviek. Z 18 korčuliarov, ktorých Flames postavili, ohrozili Osgooda iba šiesti z nich, pričom iba Fleury a German Titov vyslali dve strely.
To Red Wings pálili častejšie - na bránu domáceho Trevora Kidda poslali 25 striel a tri z nich skončili gólom. Do čierneho mierili Kozlov, Keith Primeau a Igor Larionov.
Kozlov otvoril skóre v 11. minúte po tom, čo na dvakrát prekonal Kidda zo samostatného úniku. Primeau zvýšil na 2:0 v 27. minúte, keď krátko po skončení presilovej hry Red Wings zužitkoval ukážkový pas Paula Coffeyho. Larionov uzavrel na 3:0 v 46. minúte vo vlastnom oslabení po tom, ako pohodlne dorazil do brány svoju pôvodnú strelu, na ktorú ho vyzval Sergej Fiodorov.
V 'Ruskej päťke', ako sa tejto formácii začalo hovoriť, nastupovali Viačeslav Fetisov, Konstantinov, Larionov, Fiodorov a Kozlov. Prví dvaja menovaní boli šikovní obrancovia, ktorí vedeli zaútočiť, no neštítili sa ani mimoriadne tvrdej hry na hranici pravidiel. Poslední traja boli fantastickí korčuliari, schopní nepožičať súperovi puk celé striedanie, v ktorom neraz predvádzali znamenité prihrávky do druhej vlny, spolu s obrancami si dokázali nepredvídateľne meniť pozície a s pukom dokázali sústavne cirkulovať dokonca aj vtedy, keď hrali vo vlastnom oslabení.
'Ruská päťka' sa v tomto zápase zrodila vďaka geniálnemu Larionovovi, ktorého Detroit získal tri dni predtým od San Jose Sharks. A ako naznačujú už vyššie uvedené základné štatistiky, táto formácia v zápase absolútne dominovala. Okrem dvoch gólov si pripísala ešte tri asistencie, deväť plusových bodov a 15 striel na bránu. 'Ruská päťka' teda vyslala takmer dvakrát toľko striel ako celé mužstvo Calgary Flames dohromady.
Flames nemali proti tancujúcim Rusom žiadnu šancu. 'Ruská päťka' nad nimi dominovala nielen kombinačnými akciami, ale aj neústupčivosťou a tvrdosťou, ktorou sa prezentovali predovšetkým Fetisov a Konstantinov. Tvrdého poňatia hry sa nebál ani priamočiary Kozlov, ktorý v tretej tretine vyprovokoval domáceho útočníka a svojho bývalého spoluhráča Stevea Chiassona natoľko, až mu praskli nervy a po prerušení hry na Kozlova zúrivo napálil puk.
Nervozita Flames a strojová nepoddajnosť Red Wings na čele s päticou Rusov sa nakoniec stretli ruka v ruke v závere zápasu, kedy sa do pästných súbojov pustili Sandy McCarthy a Stu Grimson, Todd Simpson a Martin Lapointe a v 58. minúte Simpson a Darren McCarty. Tieto bitky boli vlastne jedinými pasážami, v ktorých sa hráči Flames dočkali akého takého povzbudzujúceho aplauzu od rozčarovaného kanadského publika.
Red Wings ďalej pokračovali v aktívnom využívaní zámku na ľavom krídle, až sa tento defenzívny systém rozšíril medzi ďalšie kluby. S najlepšou obranou v lige a s veľkým prispením 'Ruskej päťky' ukončili základnú časť sezóny 1995/96 so 62 víťazstvami, čo je najlepší výkon za jednu sezónu v histórii NHL (v sezóne 2018/19 vyrovnal tento počin klub Tampa Bay Lightning). Na jar roku 1996 to dotiahli do finále Západnej konferencie proti Colorado Avalanche, v ďalšom ročníku ukončili viac ako 42 rokov trvajúce čakanie na Stanley Cup. A aj keď sa ich oku lahodiaca 'Ruská päťka' vinou následnej vážnej autonehody Viačeslava Fetisova a Vladimira Konstantinova rozpadla, k víťazstvu Stanley Cupu dokráčali aj v roku 1998 či neskôr v roku 2002.
Flames po onom zápase s Red Wings nevyhrali ani v nasledujúcom stretnutí. Z prvej výhry v sezóne 1995/96 sa tešili až na jedenásty pokus. Po ďalšej prehre im už nadobro došla trpezlivosť a vyhodili manažéra Douga Risebrougha. Vyhrali iba tri z prvých 23 zápasov ročníka a aj keď sa ešte pretlačili do play-off, rýchlo vypadli po štyroch zápasoch s Chicago Blackhawks.
V nasledujúcich siedmich sezónach už Calgary Flames do play-off nepostúpili, pričom hneď päťkrát patrili medzi desať strelecky najmenej efektívnych klubov NHL. Popri tom vyrobili niekoľko ďalších negatívnych klubových rekordov. Žiaden z nich ale nebil a nebije do očí ako ten z 27. októbra 1995, kedy ich potupili Detroit Red Wings na čele s 'Ruskou päťkou'.
Podklady:
Mala to byť veľká sláva, keď v piatok 27. októbra 1995 dorazili do Calgary poslední finalisti Stanley Cupu menom Detroit Red Wings. Calgary Flames sa proti nim chceli vytiahnuť a po zlom štarte do sezóny túžili zaknihovať svoju prvú výhru. To však ešte netušili, aká mizéria ich tú noc čaká.
Flames začali sezónu 1995/96 siedmimi stretnutiami na ľade súperov, pretože v ich domácej aréne Saddledome finišovala rekonštrukcia. Vo svojich prvých siedmich zápasoch ani raz nevyhrali, čo sa im nepodarilo ani v prvom zápase vo vynovenej aréne. Zápas s Red Wings bol ich druhým domácim predstavením a celkovo deviatym v ročníku 1995/96. Flames však nielenže opäť nevyhrali, ale pod zovretím šikovnej defenzívy a nátlakom jednej úžasnej detroitskej formácie predviedli málo vídaný bezbranný výkon, z ktorého sa zrodil negatívny klubový rekord, platný dodnes.
 |
| Členovia 'Ruskej päťky'. Zľava doprava: Fetisov, Kozlov, Fiodorov, Larionov, Konstantinov (koláž: NHL.com) |
Historicky nízka streľba
Red Wings využili proti Flames povestnú defenzívnu stratégiu so stiahnutým ľavým krídelníkom, ktorý zatváral jednu stranu klziska v strednom pásme a útočiaceho hráča väčšinou sám zastavil, alebo ho donútil útočiť po opačnej strane klziska, čo často končilo stratou puku.Red Wings touto dobou využívali túto stratégiu ako jediní v NHL (v Amerike je známa pod názvom "left wing lock", vymysleli ju ale v sedemdesiatych rokoch v Československu). V Detroite ju uviedol do praxe tréner Scotty Bowman po tom, ako sa s ňou stretol jeho asistent Barry Smith v Európe. Bowman ju zaviedol, aby dal svojim zverencom možnosť zastaviť útočnú akciu súpera v strednom pásme a po zisku puku vyrážať do rýchleho útoku. Tímom, ktoré túto stratégiu nepoznali, trvalo dlho, kým si ju dokázali rozobrať a naučili sa proti nej hrať, takže Detroit z nej náležite profitoval.
Proti Calgary hrali na pozícii ľavého krídla najmä Viačeslav Kozlov, Bob Errey a Tim Taylor. Flames na ich bránenie nevedeli dobre zareagovať a hoci sa snažili, nedostávali sa do mnohých gólových príležitostí. Popravde si takmer žiadne nevypracovali - na hosťujúceho brankára Chrisa Osgooda vyslali chudobných osem striel. Práve týmto počinom vytvorili svoj negatívny klubový rekord.
V prvej tretine zápasu vyslali Flames na Osgooda iba dve strely. V druhej časti hry pridali ďalšie tri a v tej poslednej ďalšie tri. Svoju štvrtú strelu na bránku si pripísali 32 sekúnd pred koncom druhej tretiny. Postaral sa o ňu drobný forvard Theo Fleury, ktorý strieľal z ostrého uhla z pravého krídla. Keď Osgood jeho ľahučký puk efektne vykopol do opačnej strany klziska, v Saddledome sa ozval sarkastický potlesk kanadských fanúšikov.
Ironické ovácie si domáci hokejisti vypočuli aj na začiatku tretej časti hry, kedy na Osgooda vyslali ďalšiu propagačnú, celkovo šiestu strelu. Inokedy nedokázali na Osgooda vystreliť ani pri prečíslení dvoch proti jednému. V zápase pritom hrali až sedem presiloviek. Z 18 korčuliarov, ktorých Flames postavili, ohrozili Osgooda iba šiesti z nich, pričom iba Fleury a German Titov vyslali dve strely.
To Red Wings pálili častejšie - na bránu domáceho Trevora Kidda poslali 25 striel a tri z nich skončili gólom. Do čierneho mierili Kozlov, Keith Primeau a Igor Larionov.
Kozlov otvoril skóre v 11. minúte po tom, čo na dvakrát prekonal Kidda zo samostatného úniku. Primeau zvýšil na 2:0 v 27. minúte, keď krátko po skončení presilovej hry Red Wings zužitkoval ukážkový pas Paula Coffeyho. Larionov uzavrel na 3:0 v 46. minúte vo vlastnom oslabení po tom, ako pohodlne dorazil do brány svoju pôvodnú strelu, na ktorú ho vyzval Sergej Fiodorov.
Potupa od 'Ruskej päťky'
Rozdiel v skóre mohol byť ešte väčší, ak by svoje dobré príležitosti využili aj Dino Ciccarelli, Steve Yzerman, Nicklas Lidström, Vladimir Konstantinov, Fiodorov a Taylor. Výsledok 3:0 nakoniec nebol taký zarážajúci, zarážajúci bol však spôsob, akým Flames prehrali. Popri ťažko priestupnom zámku od ľavých krídel ich totiž potupila dominantná ruská formácia, akú NHL nikdy predtým nepoznala.V 'Ruskej päťke', ako sa tejto formácii začalo hovoriť, nastupovali Viačeslav Fetisov, Konstantinov, Larionov, Fiodorov a Kozlov. Prví dvaja menovaní boli šikovní obrancovia, ktorí vedeli zaútočiť, no neštítili sa ani mimoriadne tvrdej hry na hranici pravidiel. Poslední traja boli fantastickí korčuliari, schopní nepožičať súperovi puk celé striedanie, v ktorom neraz predvádzali znamenité prihrávky do druhej vlny, spolu s obrancami si dokázali nepredvídateľne meniť pozície a s pukom dokázali sústavne cirkulovať dokonca aj vtedy, keď hrali vo vlastnom oslabení.
'Ruská päťka' sa v tomto zápase zrodila vďaka geniálnemu Larionovovi, ktorého Detroit získal tri dni predtým od San Jose Sharks. A ako naznačujú už vyššie uvedené základné štatistiky, táto formácia v zápase absolútne dominovala. Okrem dvoch gólov si pripísala ešte tri asistencie, deväť plusových bodov a 15 striel na bránu. 'Ruská päťka' teda vyslala takmer dvakrát toľko striel ako celé mužstvo Calgary Flames dohromady.
Flames nemali proti tancujúcim Rusom žiadnu šancu. 'Ruská päťka' nad nimi dominovala nielen kombinačnými akciami, ale aj neústupčivosťou a tvrdosťou, ktorou sa prezentovali predovšetkým Fetisov a Konstantinov. Tvrdého poňatia hry sa nebál ani priamočiary Kozlov, ktorý v tretej tretine vyprovokoval domáceho útočníka a svojho bývalého spoluhráča Stevea Chiassona natoľko, až mu praskli nervy a po prerušení hry na Kozlova zúrivo napálil puk.
Nervozita Flames a strojová nepoddajnosť Red Wings na čele s päticou Rusov sa nakoniec stretli ruka v ruke v závere zápasu, kedy sa do pästných súbojov pustili Sandy McCarthy a Stu Grimson, Todd Simpson a Martin Lapointe a v 58. minúte Simpson a Darren McCarty. Tieto bitky boli vlastne jedinými pasážami, v ktorých sa hráči Flames dočkali akého takého povzbudzujúceho aplauzu od rozčarovaného kanadského publika.
Malá predzvesť budúcnosti
Keď sa zápas z 27. októbra 1995 pomaly chýlil ku koncu, v aréne Saddledome sa ozývalo bučanie. Red Wings uspeli po dôslednej obrane v strednom pásme a dominantnom debute 'Ruskej päťky', zatiaľ čo Flames boli bombardovaní kritikou za vôbec najhorší strelecký výkon, aký kedy za svojej existencie predviedli. Nasledujúce dni, mesiace a roky pritom ukázali, že tento zápas bol pre oba kluby malou predzvesťou budúcnosti.Red Wings ďalej pokračovali v aktívnom využívaní zámku na ľavom krídle, až sa tento defenzívny systém rozšíril medzi ďalšie kluby. S najlepšou obranou v lige a s veľkým prispením 'Ruskej päťky' ukončili základnú časť sezóny 1995/96 so 62 víťazstvami, čo je najlepší výkon za jednu sezónu v histórii NHL (v sezóne 2018/19 vyrovnal tento počin klub Tampa Bay Lightning). Na jar roku 1996 to dotiahli do finále Západnej konferencie proti Colorado Avalanche, v ďalšom ročníku ukončili viac ako 42 rokov trvajúce čakanie na Stanley Cup. A aj keď sa ich oku lahodiaca 'Ruská päťka' vinou následnej vážnej autonehody Viačeslava Fetisova a Vladimira Konstantinova rozpadla, k víťazstvu Stanley Cupu dokráčali aj v roku 1998 či neskôr v roku 2002.
Flames po onom zápase s Red Wings nevyhrali ani v nasledujúcom stretnutí. Z prvej výhry v sezóne 1995/96 sa tešili až na jedenásty pokus. Po ďalšej prehre im už nadobro došla trpezlivosť a vyhodili manažéra Douga Risebrougha. Vyhrali iba tri z prvých 23 zápasov ročníka a aj keď sa ešte pretlačili do play-off, rýchlo vypadli po štyroch zápasoch s Chicago Blackhawks.
V nasledujúcich siedmich sezónach už Calgary Flames do play-off nepostúpili, pričom hneď päťkrát patrili medzi desať strelecky najmenej efektívnych klubov NHL. Popri tom vyrobili niekoľko ďalších negatívnych klubových rekordov. Žiaden z nich ale nebil a nebije do očí ako ten z 27. októbra 1995, kedy ich potupili Detroit Red Wings na čele s 'Ruskou päťkou'.
Podklady:
- 2015-16 Calgary Flames Media Guide (Peter Hanlon, Sean Kelso, Greger Buer; 2015)
- Robert Reichel - kapitán zlaté generace (Karel Knap, Egmont, 2010; ISBN 978-80-252-1366-7)
- The Morning Skate: Barry Smith on Magnitka, the Rangers' Victoria Cup Foe (Stu Hackel, New York Times / Slap Shot Blog; 01.10.2008)
- The Left Wing Lock (Gianni Raimondo, Hockey Player Magazine; 19.07.2007)
- Flames fire GM Risebrough (United Press International; 02.11.1995)
- archív autora