MARTIN UŽÁK | 26.03.2012 | aktualizované 26.03.2020
Detroit Red Wings boli donedávna najúspešnejším klubom dvoch dekád. Od polovice deväťdesiatych rokov sa dokázali dlhé roky udržať medzi špičkou a rok čo rok postupovali do play-off. Nezmenilo sa to ani krátko po tom, ako bol zavedený platový strop a liga sa vyrovnala.
Čo však bolo príčinou tejto ich dlhodobej dominancie? Mimoriadne štedrý a oduševnený majiteľ? Výborní manažéri a tréneri? Jedinečný čuch na skryté talenty v drafte? Veľká profesionalita? Alebo snáď spoliehanie sa na mimoriadne osobnosti a rodinná atmosféra? To všetko sú aspekty, ktorými boli Red Wings opradení mnoho rokov.
Postupom rokov sa medzi všetkými charakteristickými znakmi začal postupne zdôrazňovať aj jeden trochu opomínaný aspekt. Aspekt vracajúci sa do časov, kedy dominancia tohto klubu v novodobej NHL skutočne začala. Aspekt vracajúci sa k zápasu z 26. marca 1997, kedy Red Wings hrali proti nenávidenému súperovi menom Colorado Avalanche. Aspekt dodnes známy ako "Krvavá streda" (tento termín ako prvý použil denverský novinár Terry Frei v reportáži na druhý deň po zápase), "Bitka v Joe" alebo "Bitka v Hockeytowne".
"Krvavá streda" má v histórii NHL natoľko významné postavenie, že ju azda ani netreba obšírne predstavovať. Toto označenie je spojené so stretnutím, v ktorom sa po prvýkrát naplno prejavila otvorená nenávisť medzi dvoma dominantnými mužstvami z druhej polovice deväťdesiatych rokov. Red Wings sa v tomto zápase pomstili za špinavý faul Claudea Lemieuxa na Krisa Drapera z play-off 1996, čím dali definitívnu podobu veľkej rivalite, v tej dobe bezkonkurenčne najväčšej rivalite nielen v ľadovom hokeji, ale v celom športovom svete. Zápas zo stredy 26. marca 1997 priniesol mnoho bitiek vrátane šarvátky brankárov. Bolo v ňom udelených celkom 148 trestných minút. Pri tom všetkom sa niekedy zabúda na výsledok: Red Wings zdolali Avalanche 6:5 po predĺžení.
O ohnivom večeri v Joe Louis Arene bolo napísaných už mnoho článkov. "Krvavá streda" zvykne byť bohato popisovaná v encyklopédiách i na rôznych zahraničných a domácich weboch. Svoj podstatný part zastáva aj v knihe Blood Feud (Krvavá pomsta) od denverského novinára Adriana Datera.
Ohliadajúc sa späť je trochu na škodu, že tak veľká pozornosť sa už nevenuje významu, ktorý táto slávna bitka mala. Práve ona totiž odštartovala skutočný rozlet novodobých Detroit Red Wings.
Od 26. marca 1997 začalo postupne platiť, že čím boli všetky úspechy Detroitu bohatšie, tým väčší význam sa začal prikladať krvavému zápasu, ktorý spravil z Red Wings odolnejšie mužstvo schopné dominovať v tých najťažších chvíľach. Myslia si to nielen samotní aktéri zápasu a hokejoví odborníci, ale aj mnohí fanúšikovia, ktorí vtedajšie zápolenie Red Wings s nenávideným súperom z Denveru navštívili osobne. Jedným z nich bol aj Carl Schoenfield, stavebný inžinier žijúci na predmestí Hockeytownu a verný priaznivec Red Wings a bejzbalových Detroit Tigers.
"Claude Lemieux dobre vedel, čo ho tu čaká. Tomu večeru sa nemohol vyhnúť. Všetci to vedeli," spomínal Schoenfield na zápas, pred ktorým Lemieuxovu hotelovú izbu radšej strážila policajná ochranka, pretože v Detroite bol nepriateľom číslo jeden.
Ráno pred zápasom denník Detroit News zverejnil na svojej titulnej športovej stránke veľký nápis "Je čas na odplatu!" a Lemieuxa vyobrazil ako zločinca. Novinár Bob Wojnowski vyzýval Red Wings, aby urobili to, čo mali urobiť, a pomstili sa za Lemieuxov špinavý faul na Drapera. Onoho dňa sa v Detroite dokonca predávali tričká hanobiace Lemieuxa, pretože Red Wings potupil nielen špinavým zákrokom na Drapera a tým, že nad svojím zbabelým činom prakticky nikdy nevyjadril ľútosť, ale tiež dominantným výkonom vo finále Stanley Cupu 1995, kde ešte ako útočník New Jersey Devils "Červené krídla" porazil a stal sa najužitočnejším hráčom vyraďovacích bojov.
"Pomsta bola to jediné, čo vtedy každého zaujímalo," pokračoval Schoenfield.
Schoenfield, rodák z michiganského mestečka Port Huron, odbočil ku krvavej bitke s Coloradom počas rozhovoru, ktorý sme spolu viedli na jeseň roku 2011. Svojimi spomienkami a niekoľkými vzácnymi fotografiami sa predstavil ako oddaný, dlhoročný fanúšik, ktorý chodieval na Red Wings ešte v dobe, keď hrávali v legendárnej Olympii.
"Sledovaním Red Wings som vyrastal," hovoril Schoenfield. "Otec ma sem-tam brával na Gordieho Howea, Alexa Delvecchia, Norma Ullmana či Franka Mahovlicha. Na tento tím nedám dopustiť."
Schoenfield sa s odstupom času radí k tým priaznivcom, ktorí si myslia, že až v krvavom zápase z 26. marca 1997 urobili Red Wings zo svojej Joe Louis Areny skutočný domov - taký domov, aký mali kedysi v Olympii. Neznamená to ale, že by ich nová aréna opäť páchla pivom a cigaretovým dymom (hoci Joe naozaj páchla ako zatuchnuté pivo). Nostalgickú spomienku na Olympia Stadium pripomínala skôr schopnosť Red Wings poraziť dovtedy najsilnejší tím NHL. No a samozrejme krv kropiaca ľad. A že jej nebolo málo.
Veľká krvavá škvrna zostala pri lavičke Red Wings po brutálnej bitke McCartyho s Lemieuxom. Krv sa objavila aj po šarvátke Brendana Shanahana s Adamom Footeom. Hojne tiekla z Patricka Roya, zdobila výstroj Tomasa Holmströma, ktorý sa ňou zašpinil ešte pred svojou bitkou.
"Bol to jeden z tých zápasov, ktorý Red Wings a ich fanúšikovia veľmi potrebovali. Ľudia po celý čas vyskakovali zo sedadiel a v ovzduší cítili krv. Po McCartyho góle v predĺžení nik nepochyboval o tom, že sa tu niečo veľké zlomilo. Hráči Red Wings konečne ukázali, že v napätom zápase si vedia urobiť poriadok a zároveň zvíťaziť. Niečo také im predtým strašne chýbalo," povedal Schoenfield na adresu zrelšieho mužstva, ktoré sa dokázalo poučiť z nezdarov a od onoho krvavého zápolenia zrazu rástlo každým ďalším striedaním, každým ďalším zápasom.
Krvavá bitka z 26. marca 1997 mala na Red Wings mimoriadny vplyv. V play-off 1997 dokráčali k svojmu prvému Stanley Cupu po predlhých 42 rokoch, keď prešli aj cez nenávidené Colorado, a v desiatich domácich zápasoch zaznamenali deväť víťazstiev so skóre 31:12.
Z domácej nadvlády Red Wings sa postupne stal obávaný chýr, aký nemal v modernej NHL obdoby. Triumf zo sezóny 1996/97 pritom otvoril dvere pre ďalšie tri víťazstvá Stanley Cupu v rokoch 1998, 2002 a 2008.
Od jari 1997 spravili Red Wings zo svojej Joe Louis Areny priam nedobytnú pevnosť, odkiaľ sa body odnášali len výnimočne. Od ročníka 1997/98 až do sezóny 2012/13 sa ani raz nestalo, že by Red Wings na domácom ľade viac prehrávali ako vyhrávali. V jedenástich sezónach patril ich domáci ľad medzi štyri najhorúcejšie v NHL. Hneď v štyroch ročníkoch bola Joe tou najnedobytnejšou arénou súťaže, pričom v troch ďalších skončila na druhom mieste. K tomu historický rekord 23 domácich víťazstiev za sebou zo sezóny 2011/12. Skrátka, podobnosť s Olympiou bola na mieste.
"Krvavá streda", ktorá sa pod počiatok epochálnej dominancie Red Wings podpísala, dnes patrí do histórie, ale jej pripomienka zostáva živá aj o mnoho rokov neskôr. Vtedajšieho tvrdého zápasu sa zúčastnilo 19 hráčov s okrídleným kolesom na hrudi, pričom až 11 z nich hralo v Hockeytowne ešte v ročníku 2002/03. Nie je to pritom až tak dávno, čo svoje kariéry ukončili spoluhráči z Grind Line - Darren McCarty, Kirk Maltby a Kris Draper. Všetci traja sa dodnes pohybujú okolo Red Wings.
Všetci títo hráči sa s Red Wings dočkali mnohých triumfov. A všetci sa dodnes, takmer pri každej jednej príležitosti, čo sa stretnú, zhodujú, že by sa to zrejme nikdy nestalo, ak by sa 26. marca 1997 nedokázali pomstiť a zvíťaziť nad rivalom, ktorý ich dovtedy pravidelne porážal. Ktovie, čo všetko by vyhrali a nevyhrali, ak by to vtedy neurobili.
Podľa Schoenfielda bol krvavý boj s Avalanche významný aj z dôvodu, že Red Wings pomohol nájsť ich pravú tvár a v neposlednom rade srdce.
"Red Wings mali výborných hráčov, silu i talent, ale pri dlho očakávanej pomste konečne ukázali, že majú aj srdce. Stali sa hrdinami a navždy si získali miestnych fanúšikov. Dokázali prekročiť vlastný tieň a vrátiť do mesta radosť a šťastie," hovoril návštevník krvavého zápasu Schoenfield a napokon dodal: "Na tú noc sa nedá zabudnúť. Tej noci sa opäť zrodili praví Detroit Red Wings."
Záverom sa hodí spomenúť, že títo "praví Detroit Red Wings" nezostali iba v srdciach vtedajších fanúšikov, ale stali sa nesmrteľnými aj pre mnohé ďalšie generácie. Dňa 4. novembra 2004 totiž Red Wings vydali video box Detroit Red Wings: A Celebration of Champions (Detroit Red Wings: oslava šampiónov), na ktorom možno nájsť návraty k víťazstvám Stanley Cupu v rokoch 1997, 1998 a 2002 a päť najlepších zápasov v novodobej histórii klubu. O zložení zápasov hlasovali samotní fanúšikovia Red Wings, no a "Krvavá streda" sa stala ich jasnou voľbou.
Neprehliadnite:
Detroit Red Wings boli donedávna najúspešnejším klubom dvoch dekád. Od polovice deväťdesiatych rokov sa dokázali dlhé roky udržať medzi špičkou a rok čo rok postupovali do play-off. Nezmenilo sa to ani krátko po tom, ako bol zavedený platový strop a liga sa vyrovnala.
Čo však bolo príčinou tejto ich dlhodobej dominancie? Mimoriadne štedrý a oduševnený majiteľ? Výborní manažéri a tréneri? Jedinečný čuch na skryté talenty v drafte? Veľká profesionalita? Alebo snáď spoliehanie sa na mimoriadne osobnosti a rodinná atmosféra? To všetko sú aspekty, ktorými boli Red Wings opradení mnoho rokov.
Postupom rokov sa medzi všetkými charakteristickými znakmi začal postupne zdôrazňovať aj jeden trochu opomínaný aspekt. Aspekt vracajúci sa do časov, kedy dominancia tohto klubu v novodobej NHL skutočne začala. Aspekt vracajúci sa k zápasu z 26. marca 1997, kedy Red Wings hrali proti nenávidenému súperovi menom Colorado Avalanche. Aspekt dodnes známy ako "Krvavá streda" (tento termín ako prvý použil denverský novinár Terry Frei v reportáži na druhý deň po zápase), "Bitka v Joe" alebo "Bitka v Hockeytowne".
 |
| Darren McCarty a Claude Lemieux na začiatku hromadnej šarvátky (archív Detroit Red Wings; 26.03.1997) |
"Krvavá streda" má v histórii NHL natoľko významné postavenie, že ju azda ani netreba obšírne predstavovať. Toto označenie je spojené so stretnutím, v ktorom sa po prvýkrát naplno prejavila otvorená nenávisť medzi dvoma dominantnými mužstvami z druhej polovice deväťdesiatych rokov. Red Wings sa v tomto zápase pomstili za špinavý faul Claudea Lemieuxa na Krisa Drapera z play-off 1996, čím dali definitívnu podobu veľkej rivalite, v tej dobe bezkonkurenčne najväčšej rivalite nielen v ľadovom hokeji, ale v celom športovom svete. Zápas zo stredy 26. marca 1997 priniesol mnoho bitiek vrátane šarvátky brankárov. Bolo v ňom udelených celkom 148 trestných minút. Pri tom všetkom sa niekedy zabúda na výsledok: Red Wings zdolali Avalanche 6:5 po predĺžení.
O ohnivom večeri v Joe Louis Arene bolo napísaných už mnoho článkov. "Krvavá streda" zvykne byť bohato popisovaná v encyklopédiách i na rôznych zahraničných a domácich weboch. Svoj podstatný part zastáva aj v knihe Blood Feud (Krvavá pomsta) od denverského novinára Adriana Datera.
Ohliadajúc sa späť je trochu na škodu, že tak veľká pozornosť sa už nevenuje významu, ktorý táto slávna bitka mala. Práve ona totiž odštartovala skutočný rozlet novodobých Detroit Red Wings.
Od 26. marca 1997 začalo postupne platiť, že čím boli všetky úspechy Detroitu bohatšie, tým väčší význam sa začal prikladať krvavému zápasu, ktorý spravil z Red Wings odolnejšie mužstvo schopné dominovať v tých najťažších chvíľach. Myslia si to nielen samotní aktéri zápasu a hokejoví odborníci, ale aj mnohí fanúšikovia, ktorí vtedajšie zápolenie Red Wings s nenávideným súperom z Denveru navštívili osobne. Jedným z nich bol aj Carl Schoenfield, stavebný inžinier žijúci na predmestí Hockeytownu a verný priaznivec Red Wings a bejzbalových Detroit Tigers.
"Claude Lemieux dobre vedel, čo ho tu čaká. Tomu večeru sa nemohol vyhnúť. Všetci to vedeli," spomínal Schoenfield na zápas, pred ktorým Lemieuxovu hotelovú izbu radšej strážila policajná ochranka, pretože v Detroite bol nepriateľom číslo jeden.
Ráno pred zápasom denník Detroit News zverejnil na svojej titulnej športovej stránke veľký nápis "Je čas na odplatu!" a Lemieuxa vyobrazil ako zločinca. Novinár Bob Wojnowski vyzýval Red Wings, aby urobili to, čo mali urobiť, a pomstili sa za Lemieuxov špinavý faul na Drapera. Onoho dňa sa v Detroite dokonca predávali tričká hanobiace Lemieuxa, pretože Red Wings potupil nielen špinavým zákrokom na Drapera a tým, že nad svojím zbabelým činom prakticky nikdy nevyjadril ľútosť, ale tiež dominantným výkonom vo finále Stanley Cupu 1995, kde ešte ako útočník New Jersey Devils "Červené krídla" porazil a stal sa najužitočnejším hráčom vyraďovacích bojov.
"Pomsta bola to jediné, čo vtedy každého zaujímalo," pokračoval Schoenfield.
Schoenfield, rodák z michiganského mestečka Port Huron, odbočil ku krvavej bitke s Coloradom počas rozhovoru, ktorý sme spolu viedli na jeseň roku 2011. Svojimi spomienkami a niekoľkými vzácnymi fotografiami sa predstavil ako oddaný, dlhoročný fanúšik, ktorý chodieval na Red Wings ešte v dobe, keď hrávali v legendárnej Olympii.
"Sledovaním Red Wings som vyrastal," hovoril Schoenfield. "Otec ma sem-tam brával na Gordieho Howea, Alexa Delvecchia, Norma Ullmana či Franka Mahovlicha. Na tento tím nedám dopustiť."
Schoenfield sa s odstupom času radí k tým priaznivcom, ktorí si myslia, že až v krvavom zápase z 26. marca 1997 urobili Red Wings zo svojej Joe Louis Areny skutočný domov - taký domov, aký mali kedysi v Olympii. Neznamená to ale, že by ich nová aréna opäť páchla pivom a cigaretovým dymom (hoci Joe naozaj páchla ako zatuchnuté pivo). Nostalgickú spomienku na Olympia Stadium pripomínala skôr schopnosť Red Wings poraziť dovtedy najsilnejší tím NHL. No a samozrejme krv kropiaca ľad. A že jej nebolo málo.
Veľká krvavá škvrna zostala pri lavičke Red Wings po brutálnej bitke McCartyho s Lemieuxom. Krv sa objavila aj po šarvátke Brendana Shanahana s Adamom Footeom. Hojne tiekla z Patricka Roya, zdobila výstroj Tomasa Holmströma, ktorý sa ňou zašpinil ešte pred svojou bitkou.
"Bol to jeden z tých zápasov, ktorý Red Wings a ich fanúšikovia veľmi potrebovali. Ľudia po celý čas vyskakovali zo sedadiel a v ovzduší cítili krv. Po McCartyho góle v predĺžení nik nepochyboval o tom, že sa tu niečo veľké zlomilo. Hráči Red Wings konečne ukázali, že v napätom zápase si vedia urobiť poriadok a zároveň zvíťaziť. Niečo také im predtým strašne chýbalo," povedal Schoenfield na adresu zrelšieho mužstva, ktoré sa dokázalo poučiť z nezdarov a od onoho krvavého zápolenia zrazu rástlo každým ďalším striedaním, každým ďalším zápasom.
Krvavá bitka z 26. marca 1997 mala na Red Wings mimoriadny vplyv. V play-off 1997 dokráčali k svojmu prvému Stanley Cupu po predlhých 42 rokoch, keď prešli aj cez nenávidené Colorado, a v desiatich domácich zápasoch zaznamenali deväť víťazstiev so skóre 31:12.
Z domácej nadvlády Red Wings sa postupne stal obávaný chýr, aký nemal v modernej NHL obdoby. Triumf zo sezóny 1996/97 pritom otvoril dvere pre ďalšie tri víťazstvá Stanley Cupu v rokoch 1998, 2002 a 2008.
Od jari 1997 spravili Red Wings zo svojej Joe Louis Areny priam nedobytnú pevnosť, odkiaľ sa body odnášali len výnimočne. Od ročníka 1997/98 až do sezóny 2012/13 sa ani raz nestalo, že by Red Wings na domácom ľade viac prehrávali ako vyhrávali. V jedenástich sezónach patril ich domáci ľad medzi štyri najhorúcejšie v NHL. Hneď v štyroch ročníkoch bola Joe tou najnedobytnejšou arénou súťaže, pričom v troch ďalších skončila na druhom mieste. K tomu historický rekord 23 domácich víťazstiev za sebou zo sezóny 2011/12. Skrátka, podobnosť s Olympiou bola na mieste.
"Krvavá streda", ktorá sa pod počiatok epochálnej dominancie Red Wings podpísala, dnes patrí do histórie, ale jej pripomienka zostáva živá aj o mnoho rokov neskôr. Vtedajšieho tvrdého zápasu sa zúčastnilo 19 hráčov s okrídleným kolesom na hrudi, pričom až 11 z nich hralo v Hockeytowne ešte v ročníku 2002/03. Nie je to pritom až tak dávno, čo svoje kariéry ukončili spoluhráči z Grind Line - Darren McCarty, Kirk Maltby a Kris Draper. Všetci traja sa dodnes pohybujú okolo Red Wings.
Všetci títo hráči sa s Red Wings dočkali mnohých triumfov. A všetci sa dodnes, takmer pri každej jednej príležitosti, čo sa stretnú, zhodujú, že by sa to zrejme nikdy nestalo, ak by sa 26. marca 1997 nedokázali pomstiť a zvíťaziť nad rivalom, ktorý ich dovtedy pravidelne porážal. Ktovie, čo všetko by vyhrali a nevyhrali, ak by to vtedy neurobili.
Podľa Schoenfielda bol krvavý boj s Avalanche významný aj z dôvodu, že Red Wings pomohol nájsť ich pravú tvár a v neposlednom rade srdce.
"Red Wings mali výborných hráčov, silu i talent, ale pri dlho očakávanej pomste konečne ukázali, že majú aj srdce. Stali sa hrdinami a navždy si získali miestnych fanúšikov. Dokázali prekročiť vlastný tieň a vrátiť do mesta radosť a šťastie," hovoril návštevník krvavého zápasu Schoenfield a napokon dodal: "Na tú noc sa nedá zabudnúť. Tej noci sa opäť zrodili praví Detroit Red Wings."
Záverom sa hodí spomenúť, že títo "praví Detroit Red Wings" nezostali iba v srdciach vtedajších fanúšikov, ale stali sa nesmrteľnými aj pre mnohé ďalšie generácie. Dňa 4. novembra 2004 totiž Red Wings vydali video box Detroit Red Wings: A Celebration of Champions (Detroit Red Wings: oslava šampiónov), na ktorom možno nájsť návraty k víťazstvám Stanley Cupu v rokoch 1997, 1998 a 2002 a päť najlepších zápasov v novodobej histórii klubu. O zložení zápasov hlasovali samotní fanúšikovia Red Wings, no a "Krvavá streda" sa stala ich jasnou voľbou.
Krvavá bitka zo zápasu s Colorado Avalanche, 26.03.1997
Mike Vernon vs Patrick Roy (ESPN), 26.03.1997
Neprehliadnite:
Podklady:
- 20 years later: Red Wings vs. Avalanche fight night is still the best (Bill Dow, Detroit Free Press; 23.03.2017)
- Carl Schoenfield - osobná komunikácia; september 2011
- Blood Feud - Detroit Red Wings vs. Colorado Avalanche (Adrian Dater, Taylor Trade Publishing, 2007; ISBN 978-1-58979-319-4)
- Detroit Red Wings: A Celebration of Champions (NHL & Warner Brothers, 1.004 minút; 2004)
- Bloody Wednesday! Avalanche brawl with Red Wings in 6-5 loss (Terry Frei, The Denver Post; 27.03.1997)
- It's time for revenge! (Bob Wojnowski, The Detroit News; 26.03.1997)
- archív autora